Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-147-2012.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: O. I.. I. W..V.., K..W..Š.R. XXXX, XXX XX T., X.: XX XXX XXX, proti odporcovi: I. E. - A.P., O..I.., N. W. XXXX/X, XXX XX Ž., X.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.051,83 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 180,34 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.998,60 Eur z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti istiny a úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 123,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrh podaným dňa 04.05.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.051,83 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Nájomnej zmluvy v znení jej Dodatkov č. 1 a 2, prenajíma navrhovateľ odporcovi nebytový priestor R. R. I. Č.. XX, C. U.. V súlade so zmluvou vyúčtoval navrhovateľ odporcovi nájomné. Odporca v lehote splatnosti úhradu nepreviedol s výnimkou sumy 641,02 Eur, ktorú uhradil ako čiastočnú úhradu faktúry č. 2411096 dňa 18.04.2011. Na upomienku odporca nereagoval.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. Tento odôvodnil tým, že vystavené faktúry navrhovateľa mu boli vrátené z dôvodu ich nesprávnosti vo vypočítanej sume, a to spolu s výzvou na vykonanie nápravy a spolu s predložením Dodatkov č. 3 a 4 k nájomnej zmluve, kde boli upravené ceny o mieru inflácie. Faktúra č. 2411096 bola uhradená v sume 641,02 Eur z celkovej sumy 668,20 Eur. Rozdiel vo výške 27,18 Eur nebol uhradený z dôvodu nepodpísania dodatku k nájomnej zmluve, ktorým by sa upravilo nájomné o mieru inflácie za rok 2010 vo výške 1 %. Ďalšie faktúry vystavené na sumu 668,20 Eur neboli uhradené z dôvodu, že navrhovateľ nesprávne vypočítal mieru inflácie vyhlásenú Štatistickým úradom SR. Túto chybu neopravil napriek žiadosti o nápravu a napriek predloženiu dodatkov k nájomnej zmluve a nereagoval ani na telefonické výzvy odporcu.
V písomnom vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že odporca jeho nárok na nájomné nespochybnil a nespochybnil ani výšku nájomného. Jediný dôvod, ktorý odporca uvádza je, že navrhovateľ nepodpísal dodatky k nájomnej zmluve. Takéto konanie odporcu nemá oporu v uzatvorenej zmluve, ani v dodatkoch
a nemá oporu ani v zákone. Navrhovateľ v súlade so zmluvou poskytuje odporcovi v dohodnutom plnení rozsahu, za ktoré však odporca neplatí dohodnuté nájomné. Navrhovateľ tak na návrhu trvá.
Podaním zo dňa 23.01.2013 navrhovateľ súdu oznámil, že dňa 11.01.2013 odporca na jeho účet zaplatil dve sumy, a to 1.305,11 Eur pod variabilným symbolom 2011 a sumu 2.696,- Eur pod variabilným symbolom 2012. Na požiadanie odporca navrhovateľovi predložil rozpis platieb, z ktorého je zrejmé, čo mal v úmysle týmito platbami uhradiť. Navrhovateľ tak berie návrh späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.998,60 Eur. Späťvzatie sa týka neuhradeného zostatku faktúry č. 2411096 vo výške 27,18 Eur. Z ďalších troch faktúr vystavených na sumu 688,20 Eur uhradil odporca čiastočným plnením z faktúry č. 2411145 sumu 648,71 Eur a z faktúry č. 2411182 sumu 648,71 Eur. Neuhradený zostatok podľa týchto faktúr je tak 2 x 19,49 Eur. Z faktúry č. 2412033 bola vykonaná úhrada 674,- Eur a neuhradený zostatok tejto faktúry je 14,25 Eur. Nárok navrhovateľa tak v časti istiny po späťvzatí predstavuje 53,23 Eur. Navrhovateľ ďalej žiada odporcu zaviazať na úhradu kapitalizovaného úroku vo výške 180,32 Eur podľa predloženého dokladu a ďalej na zaplatenie sumy 53,23 Eur titulom neuhradeného zostatku nájomného spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5, resp. 9 % ročne až do zaplatenia.
Na nariadených pojednávaniach sa navrhovateľ nezúčastnil. Doručenie predvolania mal riadne vykázané. Vo svojich písomných podaniach súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci a vynesením rozsudku v jeho neprítomnosti. Preto súd pojednávania uskutočnil bez prítomnosti navrhovateľa.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím poverenej pracovníčky odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy, dodatkov, faktúr, výpisov z účtu a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 20.03.1996 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s nájomcom Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik Žilina Zmluvu o užívaní nebytových priestorov v objekte R. R. I. XX, U.. Účastníci zmluvy sa dohodli na užívaní objektu na účely prevádzky technologickej časti trafostanice o výmere 43,40 m2. Za predmet zmluvy dohodli úhradu 32.000,- Sk ročne splatnú v štvrťročných splátkach vo výške 8.000,- Sk do 10.01., do 10.04., do 10.07., a do 10.09. bežného roku. Prenajímateľ nebude vystavovať účtovné doklady a nájomca je povinný uhrádzať dohodnuté splátky v termínoch podľa zmluvy. Prenajímateľ si vyhradzuje právo zvýšenia ceny úmerne výške inflácie.
Dňa 19.02.2004 uzatvorili účastníci Dodatok č. 1 k zmluve o nájme. Týmto dodatkom sa upravuje cena nájmu od 01.01.2004 v závislostí na výške inflácie. Počnúc dňom 01.01.2004 bude nájomca uhrádzať cenu nájmu vo výške 55.780,- Sk ročne v štvrťročných splátkach po 13.945,- Sk.
Dňa 04.09.2009 účastníci uzatvorili Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve. Predmetom dodatku je úprava nájomného a platobných podmienok za nebytové priestory. Nájomné na rok 2009 je 2.136,72 Eur.
Navrhovateľ odporcovi fakturoval nájomné faktúrami č. 2412033 splatnou dňa 19.04.2012 za obdobie od 01.01. do 31.03.2012 sumou 688,25 Eur, faktúrou č. 2411182 splatnou dňa 14.01.2012 za obdobie od 01.10. do 31.12.2011 sumou 668,20 Eur, faktúrou č. 2411145 splatnou dňa 14.10.2011 za obdobie od 01.07. do 30.09.2011 sumou 668,20 Eur a faktúrou č. 2411096 splatnou dňa 14.07.2011 za obdobie od 01.04. do 30.06.2011 sumou 668,20 Eur.
Listom zo dňa 05.04.2012 oznámil navrhovateľ odporcovi zvýšenie nájomného o výšku indexu spotrebiteľských cien v Európskej únií za rok 2011 vo výške 3 %. Nájomné určené vo výške 573,54 Eur + DPH bude účtované po celý rok 2012.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil potvrdenie Eurostatu o výške inflácie za rok 2011 vo výške 3 %.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa odporca uhradil navrhovateľovi dňa 18.07.2011 sumu 641,02 Eur s variabilným symbolom 2411096.
Listom zo dňa 18.05.2012 odporca zasielal navrhovateľovi Dodatok č. 3 a Dodatok č. 4 k zmluve o užívaní nebytových priestorov. Odporca zároveň do súdneho spisu predložil doklady označené ako Dodatok č. 3 a Dodatok č. 4. Tieto doklady nie sú podpísaní ani jednou zmluvnou stranou.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa uhradil odporca navrhovateľovi dňa 11.01.2013 dve platby, a to platbu s variabilným symbolom 2011 vo výške 1.305,11 Eur a platbu s variabilným symbolom 2012 vo výške 2.696,- Eur.
Podľa rozpisu platieb zo dňa 23.01.2013 uhradil odporca navrhovateľovi nájomné za rok 2011 platbou 1.305,11 Eur a nájomné za rok 2012 celkovou sumou 2.696,- Eur, a to za obdobie celého roku 2012.
K dokladom č. 706002 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi úroky z omeškania celkovou sumou 180,32 Eur.
Poverená pracovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca pri výpočte nájomného nevychádzal zo správnych štatistických údajov a vychádzal z vyšších údajov, ako je reálna miera inflácie zistená Štatistickým úradom SR. Odporca vychádzal z dokladov o miere inflácie za rok 2010 a za rok 2011 a vypočítanú sumu následne navrhovateľovi zaplatil. Úhradami odporcu bol doplatený nájom za rok 2011 a bola uhradená suma nájmu za rok 2012. Obdobný spor ohľadom nájomného prebiehal na tunajšom súde vo vzťahu k nájomnému za roky 2010 a 2011. Odporca potom nie je ochotný doplatiť požadované nájomné. Vo svojom čiastočnom späťvzatí navrhovateľ nesprávne uvádza, že mu bola zaplatená suma 27,18 Eur dňa 11.01.2013. V tento deň odporca zaplatil platbu za tretí a štvrtý štvrťrok roku 2011 vo výške 2 x 648,71 Eur a zaplatil sumu 7,69 Eur, ktorá predstavuje doplatok za druhý štvrťrok roku 2011. Spolu teda za rok 2011 zaplatil sumu 1.305,11 Eur. Za rok 2012 odporca zaplatil naraz za všetky štyri štvrťroky, teda 4 x 674,- Eur, spolu 2.696,-Eur. Odporca vychádzal z miery inflácie za rok 2010 vo výške 1 % a za rok 2011 vo výške 3,9 %.
Podľa potvrdení Štatistického úradu SR zo dňa 14.01.2011 bola miera inflácie v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1 % a v roku 2011 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 3,9 %.
Podľa §-u 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov - prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
Podaným návrhom žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie doplatku nájomného. Vyššie uvedeným podaním navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť v časti zaplatenej istiny vo výške 1.998,60 Eur. Odporca na pojednávaní s týmto späťvzatím vyslovil súhlas, preto súd podľa §-u 96 ods. 1 OSP konanie v tejto časti istiny zastavil.
Vo zvyšnej časti navrhovateľ požadoval doplatenie neuhradeného zostatku vyúčtovaného nájomného spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania a úrokom z omeškania počítaným až do zaplatenia. Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ výšku nájomného vo vzťahu k inflácii vypočítal nesprávnym spôsobom a skutočnú výšku nájomného upravenú o reálnu mieru inflácie odporca navrhovateľovi zaplatil.
Z vykonaných dôkazov bolo zistené, že medzi účastníkmi, a to medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu, bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej odporca užíva časť trafostanice v objekte navrhovateľa na R. I. Č.. XX C. U.. Účastníci k zmluve uzatvorili dva dodatky, a to Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2. Ďalšie dodatky, ktoré v rámci obrany predložil odporca, označené ako Dodatok č. 3 a Dodatok č. 4 účastníkmi neboli podpísané, a preto na rozhodnutie súdu
vo veci nemajú žiaden vplyv. K poslednej úprave nájomného tak došlo Dodatkom č. 2, kde účastníci dohodli ročné nájomné 2.136,72 Eur, čo zodpovedá štvrťročnému nájomnému vo výške 534,18 Eur bez DPH. Čo sa týka zvyšovania nájomného, priamo v pôvodne uzatvorenej zmluve zo dňa 20.03.1996 bolo dojednané oprávnenie navrhovateľa zvýšiť cenu nájmu úmerne miere inflácie. Navrhovateľ je tak oprávnený požadovať nájomné zvýšené o infláciu aj za sporné roky 2011 a 2012. Ohľadom určenia miery zvýšenia nájomného za rok 2011 vychádzal súd z odporcom predloženého rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 19Cb/207/2011-69 zo dňa 31.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.12.2012, a z potvrdenia štatistického úradu. V tomto právoplatnom rozhodnutí je konštatovaná výška nájomného za rok 2011 vo výške 648,71 Eur s DPH, ktorá zodpovedá zvýšeniu nájomného o 1 % podľa potvrdenia Štatistického úradu v porovnaní s posledne dohodnutým nájomným vo výške 534,18 Eur bez DPH. Za rok 2011 tak navrhovateľovi patrí nájomné vo výške 648,71 Eur a nie nájomné v navrhovateľom uplatnenej výške 668,20 Eur. Výšku nájomného v tomto rozsahu navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ neodôvodnil, z akých údajov vychádzal, keď uplatnil výšku nájomného za rok 2011 sumou 556,83 Eur bez DPH. Ohľadom tohto obdobia navrhovateľ nepreukázal a netvrdil ani mieru inflácie, o ktorú mal zvýšiť uplatňované nájomné.
Na základe uvedených skutočností potom súd vo vzťahu k roku 2011 konštatuje, že navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie štvrťročného nájomného vo výške 648,71 Eur. Navrhovateľ však nájomné fakturoval vo vyššej výške, a to 668,20 Eur za jeden kalendárny štvrťrok. Ešte pred začatím konania odporca zaplatil navrhovateľovi čiastočnú úhradu nájomného za rok 2011 vo výške 641,02 Eur a za rok 2011 tak navrhovateľ požadoval zaplatenie dvoch platieb vo výške 668,20 Eur a nedoplatku vo výške 27,18 Eur, ktorý vznikol z rozdielu fakturovanej sumy 668,20 Eur a uhradenej sumy 641,02 Eur. Navrhovateľovi však za toto sporné obdobie, teda za tri kalendárne štvrťroky roku 2011 vzniklo právo na zaplatenie súhrnnej sumy 3 x 648,71 Eur, teda 1.946,13 Eur. Po vykonaní čiastočnej úhrady odporcu vo výške 641,02 Eur možno konštatovať, že v čase začatia konania dlhoval odporca navrhovateľovi za rok 2011 nájomné vo výške 1.305,11 Eur. Toto nájomné v priebehu súdneho konania odporca zaplatil platbou označenou variabilným symbolom 2011 presne v uvedenej výške. Navrhovateľ však za rok 2011 spolu žiadal zaplatenie sumy 2 x 668,20 Eur + nedoplatok 27,18 Eur, teda spolu 1.363,58 Eur. Rozdiel odôvodnene požadovanej sumy 1.305,11 Eur a sumy požadovanej navrhovateľom tak predstavuje 58,47 Eur za rok 2011.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zmieniť sa o späťvzatí návrhu navrhovateľom zo dňa 23.01.2013. V tomto navrhovateľ zobral návrh za rok 2011 späť v časti 27,18 Eur, pričom podľa rukou dopísanej poznámky na odporcom zaslanom rozpise platieb považoval navrhovateľ zrejme platbu 1.305,11 Eur za platbu 2 x 648,71 Eur a zároveň za platbu nedoplatku 27,18 Eur. Súčet dvoch platieb 648,71 Eur a navrhovateľom uvádzaného nedoplatku 27,18 Eur však spolu predstavuje 1.324,60 Eur, a nie zaplatenú sumu 1.305,11 Eur. Navrhovateľ tak vo svojom písomnom späťvzatí návrhu urobil matematickú chybu, keďže za rok 2011 zobral návrh späť nie v zaplatenej časti 1.305,11 Eur, ale až v sume 1.324,60 Eur. Celkovo potom navrhovateľ zobral návrh späť v časti 1.998,60 Eur, čo je súčet sumy 1.324,60 Eur za rok 2011 a sumy 674,- Eur za prvý štvrťrok roku 2012.
Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že vzhľadom na odporcom vykonanú čiastočnú úhradu vo výške 1.305,11 Eur za rok 2011 odporca uhradil celý svoj dlh za toto obdobie a za rok 2011 tak na istine navrhovateľovi po tejto čiastočnej úhrade už nič nedlhuje.
Čo sa týka roku 2012 odporca do súdneho spisu predložil doklady preukazujúce výšku miery inflácie za rok 2011, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení výšky nájomného za rok 2012. Navrhovateľ bez bližšieho odôvodnenia vychádzal z údajov Eurostatu. Podľa názoru súdu je však pre posúdenie výšky miery inflácie rozhodujúci údaj týkajúci sa výlučne územia Slovenskej republiky, a nie údaj týkajúci sa celého územia Európskej únie, z ktorého vychádzal navrhovateľ. Za relevantný potom treba považovať údaj podľa potvrdenia predloženého odporcom, v zmysle ktorého bola miera inflácie v roku 2011 vo výške 3,9 %. Táto výška je mimochodom pre navrhovateľa výhodnejšia, keďže podľa potvrdenia Eurostatu požadoval zvýšenie o 3 percentá. Nájomné určené v roku 2011 sumou 648,71 Eur za kalendárny štvrťrok je tak potrebné zvýšiť o infláciu vo výške 3,9 %, čo po zaokrúhlení zodpovedá výške nájomného 674,- Eur za kalendárny štvrťrok. Odporca vykonanou úhradou sumy 2.696,- Eur (4 x 674,- Eur) zaplatil nájomné
za celé obdobie roku 2012, a teda aj nájomné za prvý štvrťrok roku 2012, ktoré je predmetom tohto konania. Tým odporca splnil svoju povinnosť zaplatiť nájomné za prvý kalendárny štvrťrok roku 2012. V zostávajúcej výške navrhovateľom požadovaného nájomného za rok 2012, ktorú navrhovateľ vyčíslil rozdielom fakturovanej sumy 688,25 Eur a uhradenej sumy 674,- Eur, teda vo výške 14,25 % bol nárok uplatnený navrhovateľom vyhodnotený ako nedôvodný.
Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že navrhovateľovi v priebehu konania odporca uhradil celé nájomné, ktoré je predmetom konania za obdobie rokov 2011 a 2012, a to v sume zvýšenej v súlade s dohodou účastníkov o výšku inflácie. V zostávajúcej časti, kde navrhovateľ požadoval vyššie nájomné určené podľa miery inflácie zistenej z údajov Eurostatu, bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.
Predmetom konania je ďalej zaplatenie navrhovateľom požadovaných vyčíslených úrokov z omeškania. Odporca sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi dostal počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr. Podľa posledného odseku Článku II. Dodatku č. 2 k zmluve, je základom pre zaplatenie vystavená faktúra navrhovateľa s dohodnutou lehotou splatnosti 14 dní od jej vystavenia. Preto počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr, vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu zaplatenie úroku z omeškania. Navrhovateľovi pritom patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a §-u 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Odporca sa tak dostal do omeškania s úhradou dvoch faktúr počnúc dňom 15.07.2011 a 15.10.2011. V čase vzniku omeškania odporcu s úhradou týchto dvoch faktúr bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,5 % ročne a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, teda 9,5 % ročne. V čase vzniku omeškania odporcu s úhradou ďalších dvoch faktúr, teda ku dňu 15.01.2012 a ku dňu 20.04.2012, bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 % a navrhovateľovi tak patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Odporca bol v omeškaní s úhradou sumy 7,69 Eur, ktorá predstavuje rozdiel štvrťročného nájomného vo výške 648,71 Eur a zaplatenej sumy 641,02 Eur, od 15.07.2011 do 11.01.2013, kedy táto suma bola zaplatená. Za toto obdobie patrí navrhovateľovi 9,5 %-ný ročný úrok z omeškania vyčíslený sumou 1,09 Eur. S úhradou sumy 648,71 Eur bol odporca v omeškaní od 15.10.2011 do vykonania úhrady 11.01.2013 a za toto obdobie patrí navrhovateľovi 9,5 %-ný ročný úrok z omeškania vyčíslený sumou 76,82 Eur. Ďalej bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 648,71 Eur od 15.01.2012 do 11.01.2013, za čo navrhovateľovi patrí 9 %-ný ročný úrok z omeškania vyčíslený sumou 58,06 Eur. Za omeškanie s úhradou sumy 674,- Eur patrí navrhovateľovi úrok vo výške 9 % ročne od 20.04.2012 do 11.01.2013 vyčíslený sumou 44,37 Eur. Na strane navrhovateľa tak súd konštatuje vznik práva na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného sumou 180,34 Eur. Navrhovateľ pritom po čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie istiny 53,23 Eur spolu s úrokom vo výške 180,32 Eur, teda spolu žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 233,55 Eur. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 180,34 Eur, keďže návrh v časti navrhovateľom tvrdeného neuhradeného zostatku nájomného bol vyhodnotený súdom ako nedôvodný.
Na základe uvedených skutočností potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 180,34 Eur. Vo zvyšnej časti istiny a tiež vo zvyšnej časti úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľ z tejto istiny požadoval až do zaplatenia, bol návrh vyhodnotený ako nedôvodný, a preto zamietnutý.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a za analogického použitia §-u 146 ods. 2 veta druhá OSP. V konaní došlo k čiastočnému zastaveniu v časti istiny 1.988,60 Eur na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom. K späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, ktorý časť istiny uhradil navrhovateľovi až po začatí konania, a teda v tejto časti bol návrh podaný dôvodne. Navrhovateľ tak mal v konaní úspech v rozsahu 97 % predmetu konania (1.988,60 Eur) a neúspech rovnajúci sa úspechu odporcu v rozsahu 3 % predmetu konania. Neúspech navrhovateľa súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti a priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov. Na strane
navrhovateľa vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 123,- Eur. Preto súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.