Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/178/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu X.. H. B., správca konkurznej podstaty V.-S., s.r.o., so sídlom F. XXX, W., IČO: XX XXX XXX, Z. XXXX/X, I. zastúpeného X.. Q. F., advokátom, Z. XXXX/X, I., proti žalovanému A. a.s., B. XX, Q., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou U. S. X.. X. I., spol. s r.o., C. X/XXXX, S., IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 1.770,28 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -32 zo dňa 4.7.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 355,84 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2012 domáhal peňažného nároku vo výške 1.770,28 eur s príslušenstvom. Konštatoval, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu z dôvodu, že napriek požiadaniu mu nebolo oznámené číslo účtu, na ktorý má poukázať sumu. Po oznámení čísla účtu bola dlžná suma obratom uhradená na účet žalobcu. Zároveň namietal miestu príslušnosť Okresného súdu Michalovce s tým, že miestne príslušným na konanie vo veci je s poukazom na znenie Okresný súd Košice I, pretože ide o konanie vyvolané konkurzným konaním. Následne žalobca podaním zo dňa 7.6.2012 zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, pretože žalovaný v dňoch 9.5.2012 a 10.5.2012 uhradil sumu 1.770,28 eur, žiadal konanie zastaviť a uplatnil si aj náhradu trov konania. Na základe uvedeného procesného úkonu žalobcu súd podľa konanie zastavil. Keďže žalovaný namietal aj príslušnosť okresného súdu, súd skúmal svoju miestnu príslušnosť pre toto konanie a s poukazom na ust. a uviedol, že nezistil, že nie je miestne príslušným, a preto vec nepostúpil inému súdu a sám vo veci rozhodol. Súd takto postupoval poukazujúc na uznesenie NS SR z 9.11.2011 sp.zn. 6 K. XX/XXXX, podľa ktorého za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky ( ), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu ( ), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle a nasl. , prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. druhá veta , keďže mal za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 355,84 eur, ktoré aj podrobne špecifikoval. Žalobca totiž vyúčtoval vykonané práce v prospech žalovaného faktúrami č. XXXXXXXX na sumu 32.603,45 eur (čl. 8), č. XXXXXXXX na sumu 7.426,54 eur (čl. 9) a č. XXXXXXXX na sumu 2.102,72 eur (čl. 10), z ktorých zostala nesplatená suma v celkovej výške 1.770,28 eur, a preto žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžoby aj listom zo dňa 1.12.2011. Keďže žalovaný si svoju povinnosť v lehote nesplnil, napriek tomu, že číslo účtu, na ktorý mal plniť mu bolo známe z faktúr vystavených žalobcom a pohľadávku žalobcu neuspokojil, žalobca podal návrh na začatie konania dôvodne a nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že nedal príčinu na podanie návrhu a že zo strany žalobcu ide o bezdôvodný súdny spor. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade dlhu po podaní návrhu na začatie konania, žalobca zobral návrh na začatie konania späť pre správanie sa žalovaného, a preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu. Citujúc ust. a ako aj o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky mal za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, či daný spor je alebo nie je vyvolaný konkurzným konaním, resp. či s ním súvisí. Toto konanie je totiž priamo vyvolané konkurzným konaním úpadcu a úzko s ním súvisí. Zdôraznil, že kauzálna príslušnosť nie je vo svojej podstate len príslušnosťou miestnou ale aj vecnou, keďže o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zveruje rozhodovanie o niektorých veciach priamo krajským súdom (napr. azylová agenda). Z uvedeného teda vyplýva, že na konanie prvostupňového súdu neboli splnené zákonné podmienky, lebo Okresný súd Michalovce nebol nielenže miestne ale ani vecne príslušný na rozhodnutie o danej veci. Nerešpektovanie osobitnej miestnej príslušnosti je dokonca podľa Ústavného súdu SR (K. II. ÚS XXX/XXXX) porušenie základného práva účastníka konania na zákonného sudcu, keďže taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle SR resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. a uviedol, že na danú vec treba prihliadať bezvýhradne z procesného hľadiska a žalobca vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie žalovaného, teda pre uhradenie požadovanej sumy žalovaným, ani s uvedeným záverom nesúhlasil, nakoľko do súdneho spisu doložil doklady, z ktorých je zrejmé, že sa nejednalo o dôvodný návrh. Uviedol, že na písomnú výzvu žalobcu žalovaný reagoval písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 8.2.2012, v ktorom okrem iného uviedol „že časť požadovanej sumy je bez ohľadu na ustanovenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii splatná, preto sme pripravený hradiť v prospech účtu určeného správcom konkurznej podstaty. Nakoľko však číslo účtu, na ktoré sa má predmetná suma hradiť nie je uvedené vo výzve, žiadame Vás, aby ste nám toto číslo účtu oznámili.“ Ďalej uviedol, že sám správca v návrhu na začatie konania poukázal na , v zmysle ktorého nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu sa od vyhlásenia konkurzu až do skončenia konkurzu považujú za splatné. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania predstavuje zádržné zo zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli práce na futbalovom štadióne v Meste W.. V zmysle uvedenej zmluvy bodu 4.7 článku IV. bol žalovaný oprávnený zadržať časť ceny za dielo až do uplynutia záručnej doby. Nakoľko však došlo k vyhláseniu konkurzu, stala sa táto pohľadávka pravdepodobne splatnou v zmysle ust. , a preto ju potom, ako im bolo oznámené číslo účtu, na ktorý treba hradiť, aj uhradili. Je teda zrejmé, že bez konkurzného konania úpadcu V., s.r.o. by predmetná pohľadávka nebola ešte splatná a teda ani súdne nárokovateľná. Preto neobstojí argumentácia, že žaloba nie je založená na konkurznom práve a že s ním nesúvisí, nakoľko konkurzné právo je v danom prípade absolútne nevyhnutnou podmienkou žalovateľnosti danej pohľadávky. Správca konkurznej podstaty vediac, že bez začatia konkurzu by pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu nebola splatná, podal žalobný návrh na nepríslušný súd a prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil, že na podanie námietky bolo dôvodom iba to, že v ňom vystupuje na strane žalobcu správca konkurznej podstaty. Zastával názor, vychádzajúc zo o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona číslo , že v danom prípade možno konštatovať, že kauzálna príslušnosť vymedzuje aj miestnu príslušnosť. Ďalej uviedol, že žalobca následne bez toho, aby oznámil číslo účtu, na ktoré sa má plniť, podal dňa 21.3.2012 na Okresný súd Michalovce návrh na začatie konania a následne listom zo dňa 30.4.2012, teda pravdepodobne po tom, ako mu bol doručený platobný rozkaz, oznámil žalovanému dňa 4.5.2012 číslo účtu, na ktorý ma žalovaný plniť. Toto jeho konanie je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a zjavne účelové. Poukázal na to, že neobstojí ani argument žalobcu, respektíve súdu o tom, že žalovanému bolo známe číslo účtu, na ktorý mal hradiť, nakoľko to je uvedené na faktúre žalovaného, a to z dôvodu, že pohľadávka pozostáva zo zádržného z faktúr žalobcu, ktoré sú staré viac ako tri roky. Počas tak dlhého obdobia mohlo dôjsť k zmene čísla účtov žalobcu, k zrušeniu účtu, k odpredaniu podniku žalobcu, resp. k iným právnym skutočnostiam, ktoré mohli zapríčiniť, že plnením v prospech tohto účtu by sa žalovaný nezbavil dlhu. Preto žalovaný žiadal so starostlivosťou riadneho hospodára, aby mu bolo uvedené číslo účtu, na ktorý má hradiť. Po tom ako bolo žalovanému toto číslo účtu oznámené, žalovaný dlh prakticky obratom uhradil (do 3 dní). S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a keďže prvostupňový súd mal o tom vedomosť z podaného odporu, pochybil, keď sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a najmä s ustanovením , podľa ktorého žalovaný, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Požadoval preto, aby bola žalovanému priznaná náhrada trov prvostupňového konania ako aj náhrada trov odvolacieho konania, ktorú vyčísli dodatočne v zmysle príslušných právnych predpisov.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník, odvolaciemu súdu ho predložil sudca súdu prvého stupňa s tým, že ho považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť, preto podľa toto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci žalobca vzal späť žalobu po tom, čo žalovaný zaplatil žalovanú sumu a predtým, než súd prvého stupňa začal vo veci konať. Na základe uvedeného procesného úkonu žalobcu boli teda splnené podmienky podľa , na rozhodnutie o zastavení konania.

Pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepríslušnosť konajúceho súdu, odvolací súd túto námietku nepovažuje za oprávnenú. Predmetom konania bol nárok na čiastočnú úhradu súm fakturovaných troma čiastkovými faktúrami (fa. č. XXXXXXXX., fa.č. XXXXXXXX a fa.č. XXXXXXXX), ktoré podľa údajov vo faktúrach boli splatné v dňoch 5.4.2009, 3.5.2009 a 29.5.2009, teda vyše dva roky pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

Podľa „namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, je výlučne miestne príslušný na konanie v sporoch vyvolaných týmito konaniami. V danej veci sa však jedná o spor zaplatenia fakturovanej sumy splatnej vyše dva roky pred vyhlásením konkurzu a nárok žalobcu na jej zaplatenie by veriteľ mal aj vtedy, ak by na majetok dlžníka neprebiehalo konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie. Tento spor teda nie je vyvolaný konkurzným ani reštrukturalizačným konaním.

Ak teda súd prvého stupňa konanie zastavil, konal v súlade s právnou úpravou.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, tento je pri zastavení konania na základe späťvzatia žaloby upravený v ustanovení tak, že ak „niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.“ Nárok na náhradu trov konania podľa uvedeného ustanovenia je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného a nie hmotného práva, a preto o posúdení zavinenia účastníka na zastavení konania možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho možno len podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení konania späťvzatie žaloby. Avšak ak žalobca vzal späť dôvodne podanú žalobu pre správanie žalovaného, je podľa uvedeného ustanovenia povinný hradiť trovy konania žalovaný.

V danej veci žalobca vzal späť žalobu z dôvodu, že žalovaný uhradil žalovanú sumu po začatí konania, čím uznal dôvodnosť žaloby a súd už nie je oprávnený nárok posudzovať z hmotnoprávneho hľadiska. Žalovaný namietal, že v čase začatia konania nebola pohľadávka žalobcu splatná, čo však z predložených dôkazov nevyplýva. V troch čiastkových faktúrach, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, je uvedený čas splatnosti cca tri roky pred začatím konania a žalovaný nepreukázal ani splnenie podmienok podľa čl. IV bod 4.7. Zmluvy o dielo č. DD XXXXX zo dňa 30.10.2008, nakoľko v uvedenom článku sa pojednáva o práve žalovaného na zádržné právo 5% z konečnej faktúry, pričom predmetom konania nie je nárok z konečnej faktúry, ale iba z dielčích faktúr a nepredložil, ani neoznačil dôkaz o tom, že by údaj o splatnosti v žalovaných faktúrach namietal. Pokiaľ ide o výšku trov konania, túto žalovaný v podanom odvolaní nenamietal. Navyše odvolací súd zistil, že tieto boli priznané v správnej výške v súlade s platnou právnou úpravou.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa a tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaný nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.