Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-206-2012.pdf
PDF · 75.39 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/206/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. A. D., nar. X.X.XXXX, I. L. Q..Č.. X, I., zastúpenej W. D. O.. K. A., S..X..F.. so sídlom P. T. Č.. X, I., IČO: XX XXX XXX proti odporcovi: A.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Q..Č.. X, I., zastúpený A.. A. S., advokátom so sídlom J. Q..Č.. X, I., U.: XX XXX XXX o návrhu na rozvod manželstva rozhodol dňa 31.1.2013
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov A.. A. D., rod. W., E.. X.X.XXXX a A.. W. D., E.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom A. S. O. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.9.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že manželstvo si neplní svoju funkciu, je len formálnym zväzkom.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
Obaja účastníci súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 17.1.2013.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja účastníci sú národnosti slovenskej. Z ich manželstva nepochádza žiadne dieťa. U oboch ide o manželstvo prvé. Príslušnosť tunajšieho súdu je daná v súlade s ust. § 88 písm. a/ O.s.p., účastníci nemali spoločné bydliska, bydlisko odporcu sa nachádza v okrese Bratislava II.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom uzatvorili z lásky po sedem a pol ročnej známosti. Prvé manželské nezhody začali už na začiatku ich spoločného bývania v rodinnom dome odporcu v X., kde sa navrhovateľka cítila izolovaná a osamotená. V tom čase dochádzala do I. len z dôvodu vysokoškolského štúdia, v ostatnom čase sa zdržiavala doma a zabezpečovala vedenie domácnosti. Odporca je silná osobnosť, v partnerskom vzťahu nevedel odhadnúť pomyselnú hranicu, že ktorú ju ako svoju manželku nevedomky tlačil a nútil prispôsobovať sa jeho predstavám o živote a o fungovaní vzťahu. Postupom času sa v manželstve začali prejavovať značné rozpory, rozdielna výchova a s tým spojené rozdielne spoločenské hodnoty a vplyv rôznych kultúrnych prostredí, v ktorých obaja dospievali, čo sa odrazilo v neschopnosti odporcu komunikovať a prejavovať akékoľvek emócie /matka odporcu je nemeckej národnosti/. Obaja si postupne začali uvedomovať, že každý z nich má iné potreby a iné predstavy o citovom a manželskom živote, ktoré mu ten druhý nevie naplniť, čo sa prejavilo v
komunikácii a následnom odcudzení. Z dôvodu uvedených problémov sa v máji 2012 rozhodli navštíviť psychologické poradenstvo, ktoré bolo zamerané na partnerskú komunikáciu. Ani táto intervencia manželského poradcu nepriniesla žiadne zlepšenie spolužitia ani pozitívny posun. S odporcom sa intímne nestýkajú od apríla 2012, fakticky žiaden partnersky vzťah neexistuje. Z uvedeného dôvodu sa s odporcom zhodli, že pokiaľ je manželstvo nefunkčné a zároveň v ňom nie je žiadne dieťa, jediným riešením je rozvod manželstva. Nakoľko sa s odporcom zoznámila vo veľmi mladom veku 18 rokov, má za to, že táto skutočnosť a dospievanie spojené s vekom ukázalo, že voľba partnera v takom mladom veku nebola správna. Manželstvo neplní svoju funkciu, je trvale a hlboko rozvrátené. Príčinou rozvratu vidí navrhovateľka v rôznosti pováh a záujmov. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom zotrvávaní v manželstve. V súčasnosti každý z manželov žije po odluke v samostatnej domácnosti a nestretávajú sa. Podľa navrhovateľky v tomto štádiu už nie je možné obnoviť spolužitie so všetkými prvkami manželského vzťahu, pretože manželstvo je rozvrátené, nemohlo by ďalej plniť spoločenskú funkciu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení vyslovil súhlas s rozvodom manželstva. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka odôvodňuje príčiny rozvratu manželstva povahovými vlastnosťami odporcu, jeho nekomunikatívnosťou a emocionálnou neschopnosťou. Celú vinu za rozvrat manželstva dáva len odporcovi. Odporca považuje navrhovateľkine zdôvodnenie rozvratu manželstva za jednostranné a neobjektívne. Ako navrhovateľka uvádza ich známosť pred uzavretím manželstva trvala sedem rokov. Ide o dosť dlhú dobu, aby navrhovateľka dostatočne spoznala odporcu, ako aj všetky jeho pozitíva a negatíva. Vstupom do manželstva sa odporca nezmenil, ostal taký istý ako pred manželstvom. Navrhovateľka nevstúpila do manželstva po chvíľkovom emocionálnom vzplanutí k odporcovi, ale dobrovoľne po zrelej úvahe. Manželstvo predstavuje zväzok muža a ženy. Ako každý medziľudský vzťah je ovplyvňovaný jeho účastníkmi. Aj manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo vystavené vplyvom jednej aj druhej strany. Keďže navrhovateľka vnášala do vzťahu svoje predstavy o rodine a živote, ovplyvnené výchovou, rodinným zázemím a osobnostnými charakteristikami, nesie preto svoj diel zodpovednosti na rozvrate manželstva aj ona. Ostáva objektívnym faktom, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nie je možné jeho zachovanie. Napriek viacerým pokusom k zlepšeniu nedošlo a to ani minimálnemu. Manželstvo navrhovateľky a odporcu už neplní svoj spoločenský účel a obnovenie manželského spolužitia nie je možné.
Podľa § 23 ods. l Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenie súd mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť spoločenskú funkciu. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, nežijú spolu intímne, obaja s rozvodom súhlasili. Príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil v povahových a názorových rozdieloch manželov.
Pre jednoznačný postoj oboch účastníkov konania a ich nezáujem obnoviť manželské spolužitie nevidel súd nádej, že by v budúcnosti došlo k zmene ich vzťahu, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.