Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Cb-55-2011.pdf
PDF · 75.74 KB
Case nature
Subarea
60Cb/55/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Y., bytom v G., štátne občianstvo SR, zastúpeného JUDr. Viliamom Vaňkom, advokátom, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 578/11 proti odporkyni S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom v G. G., F. XX, štátne občianstvo SR (odporkyňa ako súkromná podnikateľka podnikajúca pod obchodným menom S. G. - S., N. S. K. I. G. G., E. N. XX, F.: XX XXX XXX má pozastavenú činnosť od XX. XX. XXXX O. XX. XX. XXXX), zastúpenej Petrom Fischerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 77, o zaplatenie 4.491,93 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .
Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 262,37 Eur zaplatený na účet tunajšieho súdu, ktorého realizáciu vykoná Daňový úrad Trenčín na adresu navrhovateľa, do 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozhodnutia príslušnému daňovému úradu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2010 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 4.491,93 Eur s príslušenstvom.
Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 20RO/293/2010-19 zo dňa 12. 01. 2011, proti ktorému podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor.
Ešte pred začatím pojednávania vo veci samej zobral navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu telefaxovým podaním datovaným dňa 14. 01. 2013 a tunajšiemu súdu v origináli doručeným dňa 17. 01. 2013 (č. l. 110 a nasl. p. v.) svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť, a to z dôvodu úhrady celej pohľadávky zo strany odporkyne.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, súd konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.
Podľa § 11 ods. 3 vety prvej Zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
V zmysle § 11 ods. 4 vety prvej citovaného zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura.
K späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej, preto súd podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 Zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku z návrhu navrhovateľovi v sume 262,37 Eur, pričom uvedená suma predstavuje už tú časť súdneho poplatku, ktorá bola navrhovateľovi krátená o 6,63 Eur. Zároveň súd upravil Daňový úrad Trenčín, aby sumu 262,37 Eur poukázal na adresu navrhovateľa, do 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozhodnutia (§ 11 ods. 6 citovaného zákona).
Podľa § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie vo veci samej bolo zastavené, z nasledovných dôvodov:
Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. predpokladá zastavenie konania z rôznych dôvodov, napr. podľa § 43, § 96, § 104, §§ 106 až 108, § 111 O. s. p. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku; druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 vety prvej. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Takisto, pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania, napr. podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. v prípade, keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.) nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 O. s. p.) uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (Z IV s. 736).
V súdenom prípade si navrhovateľ uplatnil žalobou právo na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru podľa dodacieho listu č. 0012010 zo dňa 08. 01. 2010, vyúčtovanej faktúrou č. 0012010, splatnou dňa 08. 01. 2010 v sume 4.491,93 Eur. Odporkyňa sumu 4.491,93 Eur ako inventarizačný záver nerozporovala, rozporovala však jej výšku, pretože zo žalovanej istiny už uhradila sumu 2.157,60 Eur a sumu 400,- Eur (plnenú v splátkach po 50,- Eur mesačne). A napokon, ku dňu vydania tohto rozhodnutia už nedlhovala navrhovateľovi žiadnu čiastku, dôsledkom čoho bolo späťvzatie žalobného návrhu v celom rozsahu. Preto žalobu nie je možné považovať za bezdôvodne podanú. Na strane druhej však medzi účastníkmi konania bola dňa 20. 10. 2008 uzavretá Dohoda o uznaní dlhu vo výške 748.378,- Sk (24.841,60 Eur) a Dohoda o splatení dlhu, podľa ktorej účastníci tohto zmluvného vzťahu aj postupovali, resp. odporkyňa ako dlžníčka (č. l. 32 - 34 p. v.). Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v späťvzatí žalobného návrhu, je nesporné, že odporkyňa uhradila celú dlžnú sumu, a to nielen podľa faktúry č. 0012010, ale aj podľa Dohody zo dňa 20. 10. 2008, keď za obdobie rokov 2008 až 2012 zaplatila navrhovateľovi sumu 29.383,55 Eur. V tejto sume je zahrnutá nielen dlžná suma podľa Dohody vo výške 24.841,62 Eur, ale aj dlžná suma na základe žalobou uplatneného nároku vo výške 4.491,93 Eur, pričom plnila o 50,- Eur viac. Keďže navrhovateľ v späťvzatí žalobného návrhu presne nešpecifikoval a najmä nezdokladoval, resp. nepreukázal, ktoré sumy a kedy zaplatila odporkyňa podľa Dohody zo dňa 20. 10. 2008 a ktoré na základe faktúry č. 0012010 a vzhľadom na to, že plnenie na základe Dohody zo dňa 20. 10. 2008 nebolo predmetom tohto súdneho konania, nemohol súd jednoznačne a objektívne dospieť k záveru, že konanie bolo zastavené pre správanie odporkyne.
Na základe týchto skutočností potom nie je možné jednoznačne posúdiť, ktorý z účastníkov konania zavinil zastavenie konania vo veci samej (keďže odporkyňa plnila navrhovateľovi nielen na základe faktúry č. 0012010, ktorá bola predmetom sporu, ale aj na základe Dohody zo dňa 20. 10. 2008, ktoré plnenie nebolo predmetom tohto súdneho konania), a to ani z procesného hľadiska tak, aby bolo možné o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O. s. p. Preto súd pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania po zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. 1 O. s. p. aplikoval na tento prípad ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené, a nie ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p., keďže zavinenie účastníkov konania za zastavenie konania sa nedá jednoznačne ustáliť ani podľa vety prvej, ale ani podľa vety druhej citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ totiž spojil do jedného splnenia záväzku odporkyne aj také jej splnenie záväzku, ktoré nebolo predmetom tohto súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.