Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-858-2008.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/858/2008
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Kaduch, so sídlom Žilina, Dolný Val 30, vo veci oprávneného Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom 812 72 Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. H., J.. X.X.XXXX, G. Ž., Y. XX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,16€ do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Žilina, č. AA 1952110 z 25.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2006 a vykonateľnosť dňa 9.4.2006.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo PZ Žilina, IČO: 00 735 841, ktoré doposiaľ v konaní zastupovala oprávneného Slovenská republika. Podľa § 21 ods. 13 zák.č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.
Nakoľko si povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal dňa 31.3.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol čl. II. zmenený a doplnený zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom bolo vyššie uvedené ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. vypustené.
Do dňa účinnosti novely zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008 bolo možné podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie.
Vyššie uvedenou novelou zákona s účinnosťou od 1.9.2008 bola uvedená prekluzívna lehota zo Zákona o priestupkoch vypustená. Podľa § 51 zák.č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zák.č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 71 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb., výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bol novelizovaný a doplnený zák.č. 372/1990 Zb. však neobsahuje prechodné ustanovenia, týkajúce sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ku ktorému došlo za účinnosti zákona o priestupkoch do 31.8.2009, pokiaľ lehoty na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov, v deň účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z. ešte neuplynuli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Pokuta za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním pokuty preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok podľa práva, platného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.
Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008.
Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. účinného dňa 31.8.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.
Zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bolo vypustené pôvodné ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. s účinnosťou od 1.9.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).
Z uvedeného vyplýva, že povinnému vznikla povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok za účinnosti zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch do 31.8.2008, kedy v zmysle ust. § 88 ods. 1 citovaného zákona bola pre povinného stanovená lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty výhodnejšia, a preto je v danom prípade nutné postupovať v zmysle tohto ustanovenia s poukazom na vyššie uvedené.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (EP), Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Exekučný titul na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia nadobudol vykonateľnosť dňa 9.4.2006 a 3-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 9.4.2009. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť, preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle citovaných ustanovení trovy exekúcie znáša zásadne povinný. Výnimka z tohto je upravená iba v ust. § 203 EP, kedy je možné zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného. Pokiaľ však oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Preto nie je možné v danej exekúcii postupovať podľa § 203 ods. 1 EP. Práve povinný tým, že si nesplnil dobrovoľne svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, spôsobil, že oprávnený dôvodne podal návrh na výkon rozhodnutia, a preto je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 197 EP. Podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 14, 15 a 16 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (t.j. do 30.4.2008), priznal trovy exekúcie celkom vo výške 35,16 € pozostávajúce z : 1/ odmena exekútora a. 6,64 € za úkony exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút (§14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie),
b. 13,28 € za 4 úkony (3,32 € za jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky - získanie poverenia, zisťovanie majetku povinného dotazom u povinného, zisťovanie platiteľa mzdy a účtu na SP a DÚ),
2) náhrady hotových výdavkov vo výške 9,38 € (§ 22 vyhlášky), 3) daň z pridanej hodnoty vo výške 5,86 €. V danom prípade nebolo možné postupovať pri určení výšky odmeny súdnemu exekútora v zmysle ustanovení účinných dňom 1.5.2008 s poukazom na prechodné ust. § 27a vyhl.č. 288/1995 Z.z. ako si ju uplatnil vo vyčíslení súdny exekútor, nakoľko exekučné konanie začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 31.3.2008. Preto súd v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 danej vyhlášky za získanie poverenie na vykonanie exekúcie, zisťovanie majetku povinného jeho dotazom, zisťovanie platiteľa mzdy v SR a zisťovanie účtu na DÚ.
V rámci hotových výdavkov súd nepriznal poštovné vo výške 3,30 € za ukončenie exekúcie, nakoľko tieto neboli preukázané a tiež tieto doposiaľ súdnemu exekútorovi nevznikli. Taktiež mu nepriznal náhradu za telefón, internet, ŽR, OR, SP, nakoľko z jeho pripojeného spisu nevyplýva, že by vykonával nejaké úkony prostredníctvom internetu alebo telefónu a tieto výdavky neboli súdnym exekútorom ani špecifikované, pri akých úkonoch mu tieto výdavky mali vzniknúť.
Novelou zák.č. 348/2011 Z.z. účinnou od 1.1.2012 bolo v ust. § 196 EP zavedené, že odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ak je súdny exekútor platiteľom DPH sa odmena a určené náhrady zvyšujú o DPH. K uvedenej novele tohto ustanovenia nebolo prijaté žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by upravovalo postup súdu vo veciach, ktoré boli začaté za účinnosti doterajšieho práva a nie sú skončené. V danom prípade sa jedná o procesné ustanovenie, preto je potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, že nové procesné predpisy sa uplatnia ihneď, teda aj na konania, ktoré boli začaté pred novelou. S poukazom na uvedené súd pri stanovení trov exekúcie (priznaní DPH) vychádzal z ustanovenia § 196 EP účinného od 1.1.2012, hoci exekučné konanie bolo začaté pred jeho účinnosťou. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 29,30 eur, priznané DPH celkom vo výške 5,86 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH). Exekútor poskytuje oprávnenému službu, obsahom ktorej je vymoženie núteným spôsobom uloženej povinnosti od povinného. Do základu dane tejto poskytnutej služby v súlade s § 22 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z. zahŕňa svoju odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Poštovné ako súčasť náhrady hotových výdavkov, a teda ako súčasť základu dane poskytnutej služby exekútora s miestom dodania v tuzemsku podlieha 20% DPH. (Oprávnený si neobjednal službu poštovného, ale službu vymoženia.)
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.