Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/10/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, a spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C., X. XXX, o vymoženie 825,84 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom A., D. XX, pod sp.zn. EX 539/10, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -31 zo dňa 10.8.2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil exekúciu. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom, nevydal orgán na to oprávnený, a teda je nulitným aktom, ktorý nemôže nikoho zaväzovať, a hľadí sa naň, akoby neexistoval. Z toho dôvodu ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, nakoľko nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky. Vyhlásenie dlžníka - povinnej v zmluve o úvere, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako to predpokladá ust. zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie o trovách exekúcie si podľa ust. vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia „vo veci samej“.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne, pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, žiadal, aby súd prerušil konanie podľa a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou výkladu ust. písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a súladu aplikácie vnútroštátnych ustanovení právneho poriadku s odkazom na uvedenú smernicu s ust. čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ. Namietal, že súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, že nebola rešpektovaná zásada dispozitívnosti (potreba podania návrhu), že mu súd odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom, ako aj, že súd zistil skutkový stav nedostatočne a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že exekučný súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. zákona o rozhodcovskom konaní; exekučný súd nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Dlžníkovi nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu; pokiaľ tak nepostupoval, nie je možné zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom. Aj z uvedeného hľadiska poukazoval na nevyhnutnosť uplatňovania princípov právneho štátu,

predovšetkým princípu právnej istoty. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekúcie vykonávanej na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku len na návrh účastníka; aj v takom prípade je pri revízii rozhodcovského rozsudku limitovaný ústavne konformnou teleologickou interpretáciou ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku rozhodcovského súdu. Odvolateľ ďalej namietal diskriminačný prístup exekučného súdu voči nemu, a to z dôvodu jeho postavenia ako podnikateľského subjektu poskytujúceho krátkodobé úvery. Postupom súdu, ako aj napadnutým uznesením, došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, keď (oprávnený) bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení, a tiež z dôvodu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie. Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom však nevykonal potrebné dokazovanie a k príslušným záverom dospel len na základe domnienok; pokiaľ by postup súdu bolo možné považovať za vykonávanie dokazovania, účastníci zároveň nemali právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť vykonanie dôkazov. Exekučný súd je oprávnený skúmať len, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, je v súlade s dobrými mravmi, a nie, či je v súlade s dobrými mravmi rozhodcovská doložka, ako to nesprávne vykonal súd v danej veci. Ak by aj bol exekučný súd oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, akože nie je, táto je platná. Dáva zmluvným stranám na výber, či sa obrátia na rozhodcovský alebo všeobecný súd. Nemožno súhlasiť ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorej súvislosti odvolateľ namietal, že nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd nesprávne vyhodnotil aj ne/primeranosť úrokov z omeškania.

Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ,

Odvolanie oprávneného je opodstatnené.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konania sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16.1.2013).

Nadväzne odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa ako exekučný súd založil svoje rozhodnutie na neplatnosti rozhodcovskej doložky (pre nedostatok písomnej formy). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, že by vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 30.10.2008 považoval za spotrebiteľský. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah predmetnej zmluvy, podľa ktorej bol úver poskytnutý na účel podnikania a povinná bola identifikovaná, okrem iného, identifikačným číslom (IČO) a číslom živnostenského registra. Odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie zo dňa 24.5.2010 vydané v tom istom exekučnom konaní, ktoré síce bolo odvolacím súdom zrušené, ale v ktorom súd prvého stupňa konštatoval, že je nesporné, že zmluva bola uzavretá medzi podnikateľmi, pričom zároveň sa zaoberal výškou sadzby úroku z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch vznikajúcich medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, že nemôže prekročiť medzi, ktoré určujúc zásady poctivého obchodného styku. Predmetný záver odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

nespochybnil, pričom zároveň súd prvého stupňa v napadnutom uznesení sa od neho neodklonil (aspoň to z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva). Samozrejme, nie je vylúčené, aby aj medzi dvoma podnikateľskými subjektmi vznikol spotrebiteľský vzťah. V súdenej veci by však tento záver bol predčasný, keďže z obsahu spisu, prípadne z odôvodnenia napadnutého uznesenia, nevyplýva, že by bolo v danom smere vykonané nejaké dokazovanie. V prípade, že vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere zo dňa 30.10.2008 nie je spotrebiteľským, nemožno, ako už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcom odseku, vôbec uvažovať o preskúmavaní ne/platnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom (v exekučnom konaní).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nadväzne bolo bezpredmetné rozhodovať o návrhu oprávneného na prerušenie konania a na obrátenie sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou (samotný oprávnený formuloval odvolací petit alternatívne; viď časť tohto uznesenia o odvolaní oprávneného).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.