Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_9C-320-2012.pdf
PDF · 138.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/320/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. Y. Č., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX, X. R. Č., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Námestie SNP 7, IČO: 35 510 722 o zaplatenie 511,73 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu v sume 102,19 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.9.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 511,73 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 360,60 eur od 25.3.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.3.20011 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v 1. rade. Ďalej uviedol, že na základe návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.8.2007 k účtu č. 561697928 uzatvoril postupca so žalovanou v 1. rade telefonicky Zmluvu o kreditnej karte (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie kreditnej karty VISA Classic elektronická s úverovým rámcom vo výške 10.000,-Sk (331,94 eur). V zmysle čl. 5 bod 5.5 Obchodných podmienok pre Kreditné karty (ďalej len „VOP“) sa žalovaná v 1. rade zaviazala uhrádzať každý mesiac minimálnu splátku, a to najneskôr do dňa splatnosti. Rovnako sa zaviazala platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverovým rámcom a dodržiavať podmienky pohodnuté v zmluve, vo VOP a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP1“). Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 511,73 eur, ktorá pozostávala z istiny 360,60 eur, riadneho úroku 14,25 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 107,05 eur a ostatného príslušenstva vo výške 29,30 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 25.3.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Dňa 12.12.2011 uzatvoril žalobca so žalovanou v 1. rade Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“). Žalovaná v 1. rade podpísaním predmetnej dohody uznala záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ako aj náklady inkasného konania v celkovej výške 76,76 eur. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala uhradiť záväzok v pravidelných mesačných splátkach podľa dohody s tým, že ak neuhradí ktorúkoľvek splatnú splátku včas, stáva sa splatnou celá pohľadávka, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Napriek tomu, že žalovaná v 1. rade uznala aj náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur, žalobca si na tieto nárok neuplatňuje. Žalovaná v 2. rade od uzatvorenia dohody neuhradila žiadnu sumu. Dňa 12.12.2011 uzatvoril žalobca so žalovanou v 2. rade dohodu, v ktorej žalovaná uznala záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ako aj náklady na inkasné konanie v celkovej výške 76,76 eur. Žalovaná v 2. rade sa zaviazala uhradiť záväzok v pravidelných mesačných splátkach podľa dohody s tým, že ak neuhradí ktorúkoľvek splatnú splátku včas, stáva sa splatná celá pohľadávka, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Napriek tomu, že žalovaná v 2. rade uznala aj náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur, žalobca si na tieto nárok neuplatňuje. Žalovaná v 2. rade od uzatvorenia dohody neuhradila žiadnu sumu.
Žalovaná v 1. rade namietala opodstatnenosť žalovanej sumy.
Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila.
Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej v 1. rade, vyjadrením vedľajšieho účastníka a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe. K uplatnenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka uviedol, že tak ako žalovaná v 1. rade, tak aj žalovaná v 2. rade uzatvorili so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Žalobca má za to, že táto dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú v zmysle zákona potrebné pre uznanie dlhu. Zároveň poukázal na to, že v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak tento vedel o premlčaní. Tu poukázal na to, že predmetné dohody toto vyhlásenie obsahujú. Zároveň poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Preto žiada žalobe vyhovieť.
Žalovaná v 1. rade k veci uviedla, že si nepamätá, že by jej bola Slovenskou sporiteľňou poskytnutá nejaká karta. Po nahliadnutí do dohody o uznaní záväzku uviedla, že sa nejedná o jej podpis. V prípade, ak by súd uznal, že žaloba je opodstatnená, je ochotná predmetný dlh splácať aj v splátkach.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 4.1.2013 namietal podanie odporu vedľajším účastníkom. Bližšie sa súd jeho vyjadrením nezaoberal, nakoľko v danej veci platobný rozkaz nebol vydaný a vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania uviedol, že odpor podáva len v prípade, ak bol vydaný platobný rozkaz.
Vedľajší účastník oznámil vstup do konania písomným podaním zo dňa 23.10.2012. Vo svojom vyjadrení k žalobe ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného s uvedením žalovanej v 1. a 2. rade zo dňa 3.1.2013 uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej v 1. rade na základe zmluvy č. 561697928 finančné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná finančné prostriedky nesplácala v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal listom zo dňa 20.6.2008. Žalovanú v 1. rade vyzval na úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatný celý dlh. Na základe týchto skutočností vzniesol zároveň námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 28.9.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. K námietke žalobcu,
že vedľajší účastník nie je oprávnený v konaní vzniesť námietku premlčania, pretože túto môže vzniesť iba dlžník citoval rozhodnutia súdne rozhodnutia súdov vyššieho stupňa a navrhol, aby sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril aj žalovaný. K dohodám o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že ani v jednej z nich sa neuvádza výška ani dátum splátky ako esenciálne náležitosti dohody o splátkach. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Poukázal na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v bode 4 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože tam uvádzané inštitúty sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Konštatoval, že čo viedlo žalobcu k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola postúpená od právneho predchodcu ako nepremlčaná pred viacerými rokmi nechal premlčať, neuplatnil ju včas v súdnom konaní a následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Ide o snahu dosiahnuť ešte viac úrokov a tým ešte viac sťažiť slabé sociálne postavenie mnohých dlžníkov. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanovenia spotrebiteľského práva neplatná. Na záver vedľajší účastník navrhol, aby v prípade, žeby súd neakceptoval jeho právnu argumentácia, súd postupoval podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a konanie prerušil a požiadal súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.
Žalobca predložil súdu návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.8.2007, ktorým postupca ako banka navrhoval, aby klient, ktorému bol doručený tento návrh uzatvoril s bankou zmluvu o kreditnej karte v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s podmienkami ako boli uvedené v návrhu a teda, že žalovanej v 1. rade mala byť ako klientovi poskytnutá kreditná karta VISA Classic elektronická a úverový rámec vo výške 10.000,-Sk (331,94 eur). Predmetný návrh obsahoval ustanovenie, podľa ktorého klient vyhlasuje, že pred prijatím tohto návrhu sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre Kreditné karty (ďalej „Obchodné podmienky KK“) vydanými bankou, s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet (ďalej „Obchodné podmienky“) vydanými bankou, so Všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými bankou (ďalej „VOP“), Sadzobníkom a podmienkami určenými bankou zverejnením, za ktorých a bankový produkt v zmysle zmluvy uzatvorenej na základe tohto návrhu bude poskytovať, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Klient a banka v zmysle návrhu vyhlasujú, že súhlasia, aby sa všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok KK, Obchodných podmienok, VOP, Sadzobníka a podmienok určených zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle tejto zmluvy poskytuje, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podpisom tohto návrhu klient a banka prejavujú vôľu, aby sa právne vzťahy medzi klientom a bankou, vzniknuté na základe a v súvislosti so zmluvou o kreditnej karte spravovali v zmysle § 262 Obchodného zákonníka príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Klient a banka výslovne súhlasia s tým, aby sa všetky právne vzťahy súvisiace s týmto návrhom riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok KK, Obchodných podmienok a VOP, pričom klient akceptáciou tohto návrhu potvrdzuje prevzatie Obchodných podmienok KK a tiež Obchodných podmienok. Návrh bolo možné akceptovať telefonicky prostredníctvom služby Sporotel a zmluva o kreditnej karte na základe tohto návrhu vznikne, ak budú súčasne splnené stanovené
podmienky a kreditná karta bude aktivovaná do 3 pracovných dní odo vzniku zmluvy o kreditnej karte. V závere klient v celom rozsahu a bez výhrad prijal návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte.
V zmysle doplňujúcej informácie pre klienta pred uzatvorením zmluvy o kreditnej karte na diaľku bodu 3. zmluva o Kreditnej karte sa uzatvára na dobu neurčitú a banka je oprávnená vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu, pričom výpoveď nadobúda účinnosť tretím dňom odo dňa jej doručenia klientovi, ak nie je vo výpovedi bankou určená dlhšia výpovedná lehota.
Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre Kreditné karty (ďalej len „Obchodné podmienky KK“) Obchodné podmienky pre poskytovanie a požívanie Elektronických služieb a Platobných kariet (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“).
Podľa čl. 1. bod 1.1. až 1.3 Obchodných podmienok, tieto Obchodné podmienky upravujú právne vzťahy medzi bankou a klientom pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet v súlade s VOP a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tieto Obchodné podmienky tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s Elektronickou službou alebo Platobnou kartou. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s Elektronickou službou alebo Platobnou kartou líšia od ustanovení týchto Obchodných podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy.
Podľa čl. 8. bod 8.6 Obchodných podmienok, právne vzťahy medzi bankou a klientom neupravené zmluvou ani týmito Obchodnými podmienkami sa podľa vôle zmluvných strán riadia VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
Podľa čl. 1. bod 1.1 a 1.2 Obchodných podmienok pre Kreditné karty (ďalej len „Obchodné podmienky KK“) tieto Obchodné podmienky KK upravujú právne vzťahy medzi bankou a klientom pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o kreditnej karte, pri používaní kreditných kariet a v súvislosti s nimi. Tieto Obchodné podmienky KK tvoria súčasť zmluvy o kreditnej karte a akejkoľvek inej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s kreditnou kartou.
Podľa čl. 11. bodu 11.7 a 11.8 Obchodných podmienok KK právne vzťahy medzi bankou a klientom neupravené zmluvou ani týmito Obchodnými podmienkami KK sa podľa vôle zmluvných strán riadia Obchodnými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikne medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom v súvislosti s úverom sa primerane použijú ustanovenia VOP, upravujúce úvery.
Podľa č. 1. bod 1.1 a 1.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený.
Podľa č. 18. bod 18.8 VOP ak nie je medzi bankou a klientom dohodnuté inak, všetky zmluvné vzťahy sa riadia právom Slovenskej republiky.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.6.2012 vyzval žalované na uhradenie pohľadávky spolu v sume 620,47 eur, a to najneskôr do 19.6.2012.
Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.12.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 je uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie záväzku žalované ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 360,60 eur, nákladov na inkasné konanie v sume 76,76 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Postupca v liste zo dňa 20.6.2008 označenom ako výpoveď zmluvy o kreditnej karte adresovanom žalovanej v 1. rade tejto oznámil, že na základe návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 30.11.2007 s ňou uzatvoril zmluvu o kreditnej karte, ktorú v súlade s ustanoveniami zmluvy vypovedá a vyzval ju o bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy. Žalovaná v 1. rade prevzala list dňa 26.6.2008.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou v 1. rade bola uzavretá zmluva o Kreditnej karte, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej súd zistil, že zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle záverečných ustanovení jednotlivých obchodných podmienok sa zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré neboli výslovne upravené v zmluve, prípadne v týchto obchodných podmienkach, mali riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dojednávaný zmluvný vzťah a keďže v danom prípade sa jednalo o zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, mal sa predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedná sa však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom návrh na uzavretie zmluvy, ako aj obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedenej smernice. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných vzniesol námietku premlčania. Súd má za to, že vedľajší účastník je legitimovaný na vznesenie námietky premlčania v predmetnej veci, pričom takýto výklad je v súlade so zmyslom ochrany spotrebiteľa a so zmyslom účastí občianskych združení vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa v takýchto konaniach, preto o platnosti takého úkonu vedľajšieho účastníka nemá súd žiadne pochybnosti a takto vznesenú námietku premlčania súd akceptoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo úlohou súdu sa s takto vznesenou námietkou premlčania vysporiadať.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré sú podpísané žalovanými v 1. a v 2. rade, majú nepochybne charakter predtlačených formulárových zmlúv, obsah ktorých nemohli žalované ovplyvniť, preto aj tieto dohody majú charakter spotrebiteľských zmlúv, pretože bezprostredne nadväzujú na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však nepochybne vyplýva, že záväzok žalované uznali dňa 12.12.2011. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 30.6.2008, teda uplynutím troch dní odo dňa doručenia výpovede postupcom, pričom v zmysle zmluvy o kreditnej karte v prípade vypovedania zmluvy zo strany banky výpoveď nadobúda účinnosť tretím dňom odo dňa jej doručenia klientovi a k doručeniu výpovede žalovanej v 1. rade došlo dňa 26.6.2008, takto pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 30.6.2011 a uznanie bolo vykonané až dňa 12.12.2011.
Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.12.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 30.6.2008, ktorá uplynula dňa 30.6.2011, no žalobca podal žalobu až dňa 28.9.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných účinne vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
V dôsledku účinnej vznesenej námietky premlčania sa súd v ďalšom nezaoberal skutočnosťami uvádzanými žalovanou v 1. rade o spornosti jej podpisov, resp. celej pohľadávky a ani ďalšími skutočnosťami uvádzanými vedľajším účastníkom týkajúcich sa samotnej dohody o uznaní záväzku a o uzavretí splátkového kalendára, ako napr. skutočnosťou, že v danom prípade nebola uvedená výška splátok a dátum splatnosti splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vo vzťahu žalobca a žalovaná v 1. a 2. rade súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu súd zistil, že im preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
Vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník súd vychádzal aj z ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého trovami konania je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Takto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaných, ktoré mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zástupcu tak ako tieto boli vyčíslené právnym zástupcom, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania.
Žalobcu tak zaviazal zaplatiť trovy konania v celkovej sume 102,19 eur uvedenej právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktorá pozostáva zo sumy 69,72 eur za dva úkony právnej služby (jeden úkon
- 34,86 eur podľa § 10 ods. ods. 1 ) - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 3.1.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za dva režijné paušály, a to režijný paušál
á 7,63 eur za úkon v roku 2012 a režijný paušál á 7,81 eur za úkon v roku 2013 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v celkovej sume 15,44 eur a DPH v sume 17,03 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl..
Vzhľadom na vyššie uvedené úd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.