Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-77-2012.pdf
PDF · 130.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/77/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu MUDr. Miroslav Garaj, s miestom podnikania ul. Slobody č. 90, Poltár, IČO: 37 816 926, zast. JUDr. Bronislava Garajová, advokátka so sídlom Železničná č. 291, Poltár, proti žalovanému HERMED, spol. s r. o., so sídlom SNP 1029/83, Kalinovo, IČO: 43 996 400, zast. JUDr. Ján Slovák, advokát so sídlom I. Erenburga 34, Lučenec, v konaní o zaplatenie 4.443,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.844,96 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.553,27 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Bronislavy Garajovej.
Konanie v časti o zaplatenie 598,92 € s a z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 11.07.2012 domáhal zaplatenia sumy 5.055,41 € s prísl., pričom uviedol, že na základe rozhodnutia Vyššieho územného celku Banská Bystrica č. 1296/2011/OZ poskytuje zdravotnú starostlivosť ako všeobecný lekár v zmysle §-u 4 a §-u 11 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa §-u 79 ods. 1, písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov, je poskytovateľ povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci, lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí, alebo inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa rozpis vyhotovuje. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca je poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti (všeobecným lekárom pre dospelých, ktorý musí v zmysle §-u 79 ods. 1, písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. a §-u 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. zúčastňovať sa aj lekárskej služby prvej pomoci. Na základe povolenia VÚC Banská Bystrica je žalovaný prevádzkovateľom ambulantnej lekárskej služby prvej pomoci v okrese Poltár. Podľa §-u 1 Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008 -
OL zo dňa 10.09.2008 uverejnenom vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR čiastka 32-51 zo dňa 28.10.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých zdravotníckych zariadení, poskytuje praktický lekár pre dospelých starostlivosť ako lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo spolu so sestrou. Žalobca teda nastupuje do výkonu služieb pre žalovaného spolu so svojou zamestnankyňou X. L., ktorá je u žalobcu v pracovnom pomere ako zdravotná sestra. Žalovaný HERMED spol. s r. o. začal prevádzkovať LSPP dňa 01.04.2010. Žalobca nastúpil prvýkrát do LSPP podľa zaradenia daného VÚC Banská Bystrica dňa 02.04.2010 spolu so zamestnankyňou, pričom žalovaný s ním neuzatvoril žiadnu zmluvu o odmene za poskytnuté služby. Medzi žalobcom a žalovaným boli vedené rokovania, ktoré však neviedli k uzavretiu zmluvy, ani ohľadom odmeny za vykonanú prácu, ani pracovných podmienok. Z vyššie uvedenej citovanej právnej úpravy je zrejmé, že žalobca - lekár ako podnikateľ musí v rámci svojej podnikateľskej činnosti do služieb LSPP nastupovať a fakticky vykonávať prácu pre žalobcu . podnikateľa, zaplatiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti svoju zamestnankyňu. Žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako prevádzkovateľ LSPP dostáva za prácu vykonávanú žalobcom a jeho zamestnankyňou platby od zdravotných poisťovní. Právna úprava neobsahuje odmenu za služby poskytované žalobcom ako podnikateľom pre žalovaného ako podnikateľa. Za výkon práce nadčas, ktorú vykonáva zamestnankyňa žalobcu jej v zmysle §-u 121 Zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov patrí ako zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie, najmenej v sume 25 %-ného priemerného zárobku. Žalobca teda vyplácal mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť, ako aj odvody do poisťovní za mesiace apríl 2010 až marec 2012, ktoré náklady predstavovali celkovo 5.055,41 €.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 14Rob/302/2012-89 zo dňa 13.07.2012, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.055,41 € a nahradiť mu trovy konania vo výške 680,12 €.
Podaním zo dňa 08.08.2012 žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu, pričom uviedol, že tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na vydanie platobného rozkazu a z nich vyplývajúca skutková a hmotnoprávna kvalifikácia návrhu nie sú pravdivé, čo do skutkového a právneho základu sporu. Návrh na vydanie platobného rozkazu považuje za predčasný z dôvodu neexistencie platnej právnej úpravy a bezdôvodný. Nakoľko ustanovenia Zákonníka práce nie je možné na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania týkajúci sa mzdy zdravotnej sestry použiť. Predmetom sporu nemôže byť vyplatenie mzdy zdravotnej sestry a následne podľa hrozby uvedenej v návrhu aj lekára ako vykonávateľa LSPP v ďalšom súdnom konaní. Zmluvné plnenie poukázané žalovaným žalobcovi poštovými poukážkami bolo zo strany žalobcu odmietnuté a poukázané platby sa žalovanému vrátili ako odmietnuté. Poukázal na skutočnosť, že časť žalobného návrhu, alternatívne žalované ako bezdôvodné obohatenie, je premlčaná. Žalovaný poukázal, že ako poskytovateľ LSPP vypláca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe uzatvorených zmlúv finančné ohodnotenie za výkon LSPP v rôznej výške tak, ako je to stanovené v zmluve o vykonávaní LSPP. Poskytovateľ LSPP tak robí aj napriek tomu, že žiaden právny predpis mu povinnosť odmeňovať poskytovateľa zdravotnej služby za výkon LSPP neukladá.
Na pojednávaní dňa 15.10.2012 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v konaní o zaplatenie 611,53 € za mesiac apríl 2010 vo výške 217,93 €, máj 2010 vo výške 216,17 € a za mesiac jún 2010 vo výške 177,43 €. Predmetom konania preto zostala na zaplatenie suma 4.443,88 €. Súd konanie uznesením zo dňa 03.12.2012 čiastočne o zaplatenie 611,53 € zastavil.
V písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2013 žalovaný uviedol, že za časové obdobie od júla 2010 až do marca 2012 podľa bodovania pre žalobcu MUDr. Miroslava Garaja náklady na chod ambulancie predstavujú v období júl až december 2010 sumu 964,26 €, v období január až december 2011 vo výške 2.465,87 € a v období január až marec 2012 vo výške 414,83 €, t. z. spolu 3.844,96 €. Žalovaný však žiadal priznať žalobcovi čiastku 3.193,24 € z dôvodu kompenzácie náhrady škody, ktorá vznikla žalovanému tým, že z platieb od poisťovní v jednotlivých rokoch musel zaplatiť aj daň z príjmu. V rámci obrany si preto uplatnil predmetné právo vo výške rozdielu medzi sumou 3.844,96 €, na ktorú vzniklo žalobcovi MUDr. Garajovi právo na zaplatenie a sumou 3.193,24 €, t. z. po odpočítaní škody.
V písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2013 žalobca uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca ako podnikateľ vykonáva pre žalovaného ako podnikateľa služby v rámci jeho podnikania. Žalobca ako podnikateľ teda zabezpečoval pre žalovaného výkon činnosti, ktorú prevádzkuje žalovaný ako podnikateľ. Keďže zmluva o výkone služieb medzi účastníkmi nebola dohodnutá, je možné použiť pri posúdení právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vznikol, právnu normu upravujúcu najpodobnejší analogický prípad. Žalobca poukazuje teda v tomto prípade na možnosť použitia analógie legis v ustanoveniach o zmluvách príkazného typu, ktoré sú odplatné (odplata je priamo dohodnutá, alebo obvyklá) a v ktorých má príkazník, resp. mandatár právo na náhradu nákladov, ktoré nevyhnutne alebo účelne vynaložil na plnenie záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú zahrnuté v odplate. Právny predpis sa použije na právom výslovne neupravený prípad, ktorý sa od prípadov výslovne upravených odlišuje iba sekundárnymi a menej podstatnými znakmi. Analógia legis spočíva na logických záveroch, kde sa z právnej normy vyvodí všeobecné pravidlo správania sa vzťahujúce sa na riešený prípad, od tohto všeobecného pravidla sa odvíja analogické riešenie prípadu. Prípustnosť analógie legis vyplýva priamo z podstaty právnych vzťahov upravených súkromným právom. Je vylúčené, aby súd odmietol poskytovať právnu ochranu súkromno-právnym záujmom a právam len preto, že niet výslovnej právnej úpravy. Za nevyhnutné náklady žalobca považuje náklady, bez ktorých príkaz nemožno vykonať. Žalobca má teda okrem úhrady nákladov právo aj na obvyklú odmenu, ibaže by z povahy nákladov vyplynulo, že sú zahrnuté v odplate. Žalobcovi teda patrí odmena za výkon služieb a náklady, ktoré na ne vynaložil. Žalobca má za to, že nevyhnutné náklady v tomto prípade nemajú byť zahrnuté do obvyklej odmeny a musia byť žalobcovi uhradené.
Na pojednávaní dňa 31.01.2013 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 598,92 € späť, pričom ako dôvod uviedol, že tak robí z dôvodu rýchlosti, ako aj hospodárnosti konania, keď žalovaný platbu 3.844,96 € v prospech žalobcu fakticky uznáva.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného MUDr. Imricha Herbačeka, prečítaním Rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 1296/2011/OZ zo dňa 22.06.2011, výplatnej listiny zamestnancov MUDr. Miroslava Garaja za obdobie mesiacov apríl 2010 až marec 2012, prehľadu ošetrených pacientov žalobcom predloženého žalovaným za obdobie apríl 2010 až marec 2012, zmlúv o zabezpečení a vykonávaní LSPP predložených žalovaným, zmlúv o poskytovaní odborných služieb uzatvorených medzi žalovaným a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zmlúv o doprave lekárov na vykonávanie prehliadok uzatvorených medzi žalovaným a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, výpisu knihy lekárskej služby prvej pomoci predloženej žalovaným a zistil tento skutkový stav:
Rozhodnutím Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. 1296/2011/OZ zo dňa 22.06.2011 bolo žiadosti MUDr. Miroslava Garaja, štátneho občana SR, nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom F., X. XXX/ XX, o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, vyhovené, pretože žiadateľ splnil všetky podmienky na vydanie povolenia podľa §-u 12 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a povolilo sa mu prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, druh: ambulancia všeobecná, odborné zameranie všeobecné lekárstvo, s miestom prevádzkovania Poltár, Železničná 291. Povolenie bolo vydané na dobu neurčitú.
Podľa § 79 ods. 1, písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno- lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba
prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje.
Žalovaný HERMED spol. s r. o. je na základe povolenia VÚC Banská Bystrica prevádzkovateľom ambulancie LSPP v okrese Poltár.
VÚC Banská Bystrica ako správny orgán v zmysle §-u 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z., zaraďuje jednotlivých lekárov do služieb LSPP a tým určuje dni, v ktorých jednotliví praktickí lekári vykonávajú pre žalovaného služby v rámci LSPP.
Medzi účastníkmi konania vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa ich postavenia v rámci poskytovania služieb LSPP neboli sporné, preto súd ďalšie dokazovanie ohľadom týchto skutočností nevykonával a ustálil postavenie žalobcu ako poskytovateľa povinného vykonávať LSPP podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, s tým, že postavenie žalovaného HERMED spol. s. r. o. je postavenie prevádzkovateľa ambulancie LSPP v okrese Poltár.
Medzi účastníkmi konania po čiastočných späťvzatiach žaloby zostalo nesporné, že v období mesiaca júl 2010 do mesiaca marec 2012 platby pre žalobcu podľa bodovania majú predstavovať sumu 3.844,96 €. Ohľadom tejto sumy, keďže bola účastníkmi konania ustálená, súd ďalšie dokazovanie taktiež nevykonával.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník, ďalej len ObZ), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 492 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len OZ), ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 OZ, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 458 ods. 3 OZ, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Medzi účastníkmi konania zostalo sporné, či žalobca má právo okrem odmeny za vykonávané služby LSPP aj právo na náhradu nákladov so službami spojených, konkrétne mzdy zdravotnej sestry, ktorá s ním nastupovala do služieb a z toho vyplývajúcej odmeny za nadčasy, ako aj skutočnosť, či žalovanému náleží právo na zaplatenie náhrady škody z dôvodu uhradenia príslušnej dane z príjmu na základe platieb, ktoré obdržal od VÚC a následne žalovanému uhradené neboli.
Vzťah medzi žalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a žalovaným ako poskytovateľom LSPP nevznikol na zmluvnom základe, ale vznikol fakticky aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení so zákonom č. 576/2004 Z. z. Žalovaný teda v súlade so zákonom a príslušným povolením Banskobystrického samosprávneho kraja prevádzkuje ako poskytovateľ LSPP v meste Poltár a tak isto žalobca ako poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti v súlade so zákonom a povolením Banskobystrického samosprávneho kraja je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Medzi povinnosti žalobcu mimo iné patrí aj nástup do lekárskych služieb prvej pomoci v súlade s rozpisom určeným samosprávnym celkom, ktorú však vykonáva u prevádzkovateľa LSPP, ktorým je žalovaný. Medzi žalobcom a žalovaným teda fakticky zo zákona vzniká stav bez toho, aby medzi nimi boli práva a povinnosti na zmluvnom základe upravené, avšak priamy právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rovine súkromnoprávnej nevzniká.
Zákonná úprava napriek tomu, že faktický stav medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom lekárskych služieb prvej pomoci zakladá, však otázku odmeňovania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva služby LSPP pre poskytovateľa LSPP, neupravuje.
Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je síce fakticky založený normami z oblasti tzv. verejného práva, čo však nemá vplyv na to, že tieto subjekty sú súčasne aj subjektmi súkromného práva, nakoľko obidva subjekty sú podnikateľmi. Keďže účelom podnikania v zmysle §-u 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je dosiahnutie zisku, nemožno prijať argumentáciu založenú na bezodplatnom vykonávaní služieb LSPP poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (žalobcom) pre absenciu príslušného zákonného ustanovenia, ktorý by spôsob odplaty medzi poskytovateľmi LSPP a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti upravoval.
Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nie sú zmluvne upravené, avšak z obchodnej praxe vyplýva, že zo vzťahu medzi žalovaným a inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vykonávajúcimi lekárske služby prvej pomoci, sa tento vzťah riadi zmluvami o zabezpečení a vykonávaní LSPP ( č. l. 228 - 278) ako zmluvami inominátnymi. Predmetné zmluvy je potrebné posudzovať v zmysle §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bol založený vzťah fakticky vyplývajúci z noriem verejného práva a nebol tento právny vzťah dojednaný na základe osobitnej zmluvy, je potrebné podľa názoru súdu na tento vzťah aplikovať tie zákonné ustanovenia, upravujúce problematiku vyporiadania sa subjektov,
ktoré poskytli plnenie pri absencii právneho titulu medzi nimi, t. z. vydaním bezdôvodného obohatenia pri plnení bez právneho dôvodu.
Povahou svojej podnikateľskej činnosti, ktorou u žalobcu je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, žalobca fakticky vykonáva pre poskytovateľa LSPP - žalovaného výkony LSPP, za ktoré mu nepochybne náleží odplata. Pokiaľ výška odplaty dojednaná nebola, potom prislúcha odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko plnenie poskytol bez právneho dôvodu žalobca. Za primeranú odplatu je potrebné považovať odplatu obvyklú, ktorú žalovaný poskytuje iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v závislosti od tzv. bodovania, z čoho vyplýva, že rovnako tomu malo byť aj u žalobcu a odplata mu týmto spôsobom mala byť vyplatená.
Z obchodnej praxe žalovaného je zrejmé, že odplatu, ktorú vypláca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vykonávajúcim služby LSPP, vypláca ako jeden celok, pričom táto odplata vychádza z tzv. bodovania, teda úhrad, ktoré poisťovne poskytnú za jednotlivé úkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Odplata je poskytovaná v celosti, pričom iné náklady vyplácané nie sú.
Keďže medzi účastníkmi boli samotné pochybnosti už o tom, či odplata vôbec má byť vyplatená, je podľa názoru súdu potrebné predpokladať, že v tejto odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov, naviac, ak vyplýva zo zaužívanej obchodnej praxe žalobcu, tak ako to jednotlivé zmluvy s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti predpokladajú. Z uvedeného dôvodu súd preto priznal žalobcovi sumu istiny 3.844,96 € ako celkovú odplatu vrátane akýchkoľvek jeho nákladov.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Žalovaný si formou obrany uplatnil právo na náhradu škody voči žalobcovi, ktorú dôvodil tým, že žalobca ním poskytnuté plnenie neprevzal, fakturáciu nevykonával a preto platby vyplatené zdravotnými poisťovňami mu ďalej nemohli byť fakturované a v období od júla 2010 až do marca 2012 preto tento príjem musel zdaniť a zaplatiť zaň príslušnú daň z príjmu.
Priznanie práva na náhradu škody v zásade spočíva na zavinenom protiprávnom konaní subjektu, ktorý škodu spôsobil (škodcu) v príčinnej súvislosti, s ktorým vznikla poškodenému ujma v jeho sfére ekonomickej. Žalovaný poukazuje na správanie sa žalobcu, ktoré má spočívať v tom, že platby, ktoré mu poskytol neprevzal, resp. fakturáciu nevykonával. Predmetné konanie žalobcu však v žiadnom prípade nemožno posudzovať ako konanie protiprávne. Žalovaný za jednotlivé mesiace od júla 2010 do marca 2012 presne vedel v súlade so zaužívanou obchodnou praxou, v akej výške podľa tzv. bodovania náležia platby žalobcovi. Splnenie dlhu preto mohol dosiahnuť v zmysle §-u 568 Občianskeho zákonníka u veriteľa, ktorý je v omeškaní (v omeškaní je veriteľ, ktorý neprijal riadne ponúknuté plnenie, alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu) uložením predmetu plnenia do notárskej úschovy. Keďže žalobca v dvoch prípadoch platieb riadne ponúknuté plnenie neprijal a toto vrátil, žalovanému nič nebránilo zložiť platby do úradnej úschovy a takto sa svojej povinnosti zbaviť a následne pohľadávky žalobcu účtovne vysporiadať. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k protiprávnemu konaniu, ktoré by zakladalo právo na náhradu škody, súd k obrane žalovaného neprihliadol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní o zaplatenie 3.844,96 € bol žalobca úspešný. Žalobcovi teda náleží náhrada trov konania v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia spočívajúca v trovách právneho zastúpenia advokátky JUDr. Bronislavy Garajovej.
Právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie k odporu a návrhu na dokazovanie zo dňa 30.08.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 02.10.2012, písomné vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania z 05.10.2012, pojednávanie dňa 05.10.2012, ďalšia porada s klientom dňa 19.10.2012, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 22.10.2012, vyjadrenie zo dňa 29.10.2012, písomné vyjadrenie z 13.11.2012, návrh na doplnenie dokazovania z 21.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012, ďalšia porada s klientom dňa 04.12.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 18.01.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 23.01.2013 a účasť na pojednávaní zo dňa 31.01.2013. Za jednotlivé úkony právnej služby právna zástupkyňa žiadala priznať náhradu po 141,09 € s výnimkou ďalších porád s klientom, kde žiadala priznať náhradu 94,06 €. Okrem predmetných úkonov právnej služby navrhovala priznať právna zástupkyňa náhradu za 13 úkonov právnej služby po 7,63 € a 3 úkony právnej služby po 7,81 €. V súvislosti s účasťou na pojednávaniach súdu dňa 15.10.2012, 03.12.2012 a 31.01.2013 právna zástupkyňa si uplatnila náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie Poltár - Lučenec a späť v trvaní dvoch začatých polhodín u každého z pojednávaní, čo v roku 2012 predstavovalo dve pojednávania po 4 začaté polhodiny po 12,71 €, čo spolu predstavovalo 50,84 € a v roku 2013 jedno pojednávanie za dve začaté polhodiny po 13,01 €, čo predstavovalo 26,02 €. Právna zástupkyňa si taktiež uplatnila právo na náhradu cestovných nákladov zo sídla advokátskej kancelárie v Poltári do Lučenca a späť pri použití motorového vozidla X. X. X, EVČ: F. XXX Y., pri priemernej spotrebe 6,9 l na 100 km, v cene PHM 1,52 €/l a vzdialenosti 46 km, čo spolu predstavuje 13,23 € (8,41 + 8,42 + 8,41). Právna zástupkyňa si taktiež uplatnila právo na náhradu súdneho poplatku vo výške 303,00 € a hotové výdavky v súvislosti s vyhotovením kópií dokladov zo súdneho spisu vo výške 12,32 €.
Náhrada trov konania je ovládaná nielen zásadou úspešnosti, ale aj zásadou hospodárnosti vykonávania jednotlivých úkonov. Pri preštudovaní súdneho spisu mal súd za to, že dôvodne a hospodárne boli zo strany právnej zástupkyne žalobcu uplatnené tieto trovy konania v súvislosti s nasledujúcimi úkonmi právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a návrh na vydanie platobného rozkazu. Následne úkony a to písomné vyjadrenie k odporu a návrh na doplnenie dokazovania z 30.08.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 02.10.2012 a následne aj 05.10.2012, ktoré predstavovali 3 samostatné podania, podľa názoru súdu, nakoľko všetky boli reakciou na odpor podaný žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu a skutočnosti uvádzané v troch predmetných podaniach podľa názoru súdu mohli byť predmetom jediného podania a preto bola priznaná náhrada trov, ako keby predmetné skutočnosti boli uvádzané v jednom podaní. Následne náleží náhrada za účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012, avšak ďalšia porada s klientom zo dňa 19.10.2012, ako aj porada s klientom zo dňa 04.12.2012, súdom priznaná nebola, nakoľko právna zástupkyňa žiadny dôkaz o takejto porade súdu ku dňu rozhodovania a napísania rozsudku nepredložila. Pri úkonoch zo dňa 22.10.2012, ktorým bol návrh na doplnenie vykonaného dokazovania a následne vyjadrenia dňa 29.10.2012 mal súd za to, že vzhľadom na ich obsah mohli byť uskutočnené jediným úkonom a z dôvodu hospodárnosti ich ako aj jediný úkon priznal. Následné písomné vyjadrenie zo dňa 13.11.2012 v spojení s návrhom na doplnenie dokazovania zo dňa 21.11.2012 súd priznal ako samostatné úkony vzhľadom na obsah týchto úkonov, ktorým bola reakcia na vykonané dokazovanie. Právnej zástupkyni náleží taktiež náhrada za účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012, avšak písomné vyjadrenia zo dňa 18.01.2013 a 23.01.2013 opätovne súd posudzoval ako jeden úkon z hľadiska ich hospodárnosti. Odmena za účasť na pojednávaní dňa 31.01.2013 opätovne náleží právnej zástupkyni. Z uvedeného teda vyplýva, že odmena náleží za celkovo 10 úkonov právnej služby po 141,09 €, pričom režijný paušál náleží za 2 úkony v roku 2013 po 7,81 € a 8 úkonov v roku 2012 po 7,63 €, teda spolu 1.487,56 €.
Právnej zástupkyni žalobcu náleží taktiež náhrada za stratu času na pojednávanie v roku 2012, 2 x 4 začaté polhodiny po 12,71 €, t. z. spolu 50,84 € a 1 x v roku 2013 za 2 začaté polhodiny po 13,01 €, t. z. spolu 26,02 €. Právnej zástupkyni náleží taktiež náhrada cestovných nákladov na pojednávanie na Okresný súd Lučenec a späť zo sídla advokátskej kancelárii v Poltári pri použití motorového vozidla X.
X. EČV: F. XXX Y., pri priemernej spotrebe 6,9 l/km/100 km, pri vzdialenosti 46 km, cene PHM 1,52 €/l a sadzbe základnej náhrady 0,183 €/km, čo spolu predstavuje 39,69 €.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd konanie v časti o zaplatenie 598,92 € na návrh žalobcu so súhlasom žalovaného zastavil.
Konanie bolo čiastočne zastavené a to dňa 15.10.2012 vo výške 611,53 € a dňa 31.01.2013 vo výške 598,92 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.