Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/356/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. V. nar. XX.X.XXXX a Y. V. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov R. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na M. ul. č. XX prechodne bytom v M. na B. ul. č. XX a D. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho v M. na M. ul. č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 4.9.2012 č.k. -116 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil výživné od otca pre maloleté deti R. a Y. od 13.11.2009 do 16.7.2010 vo výške 70 € mesačne na každé dieťa. Dlžné výživné neurčil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 13.11.2009, ktorým žiadala o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a od otca žiadala určiť výživné vo výške 170 € mesačne pre každé dieťa od 1.11.2009 do budúcnosti. Vo februári 2010 podala návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo 1.6.2010 rozsudkom Okresného súdu Košice II rozvedené pod č. -81. Deti boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 100 € mesačne. Aj keď pôvodne požadovala výživné v sume 170 €, na pojednávaní navrhla, aby otec doplatil za obdobie od 13.11.2009 do 16.7.2010 výživné obom synom do výšky 100 €. Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že o deti sa staral aj po ich odchode zo spoločnej domácnosti, posielal na ich výživu matke na každého z nich po 50 €, prispieval na ich školské a mimoškolské potreby a bral si deti na dlhšie obdobia domov. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, že počas konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1.6.2010 č.k. -81, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.7.2010. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu každého z nich po 100 € mesačne. Konajúci súd ďalej uviedol, že v čase, keď matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť, mal mal. R. 12 rokov a v roku 2010 chodil do 7. triedy základnej školy. Stravoval sa v školskej jedálni, kde za obedy bolo potrebné platiť 30 € až 35 €. Y., vtedy 10-ročný, sa tiež stravoval v školskej jedálni. Keď ich matka bola nezamestnaná, obedy im platil otec. Matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností po tom, čo spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Nepožiadala o určenie výživného bezprostredne po tom alebo hneď, keď odišla zo spoločnej domácnosti. Urobila tak až 13.11.2009, lebo nevedela, čo má robiť, až na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach jej bolo poradené, ako má postupovať v tejto veci, že si má podať

návrh na úpravu práv a určenie výživného. Dňa 1.11.2009 sa odsťahovala na B. ulicu č. XX do podnájmu, za ktorý platila mesačne 200 €. Od 4.12.2009 do 15.3.2010 bola nezamestnaná. Dovtedy pracovala v poisťovni Generali. Pracovala na živnosť a príjmy mala minimálne, preto túto prácu zanechala. Od marca 2010 pracuje v spoločnosti Billa ako predavačka a jej čistý priemerný mesačný zárobok je od 340 € do 370 €. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti. Mesačne si uhrádza životnú poistku. Aj keď požiadala o manželské výživné, bolo o tom rozhodnuté až v máji 2010 a súd jej ho priznal vo výške 360 € za obdobie od februára do júna 2010. Keď jej peniaze na domácnosť a potreby detí chýbali, musela sa zadlžiť u príbuzných a známych. Deti chodili do školy v Barci, matka im uhrádzala cestovné výdavky a zabezpečovala celodennú stravu. V tomto období im nemohla kúpiť žiadne oblečenie, platila ich výdavky v rámci školy. Matka na bývanie vynakladala priemerne 215 €, za mobil 30 €, deťom kupovala mesačníky, pretože dochádzali do školy MHD, pre jedného to bolo 9,10 €, uhrádzala poistky deťom po 14,60 €. Keď bola bez príjmu, bola s týmito platbami v omeškaní. Na stravu vynakladala od 150 do 200 € mesačne, na oblečenie 20 €, deťom kupovala pravidelne bielizeň, ponožky a podobne, na školské potreby a veci, ktoré požadovali deti do školy dávala mesačne 10 €, na hygienické potreby 20 € mesačne pre tri osoby. Na čistiace prášky každý druhý mesiac 10 alebo 20 €. Za vodu a kúrenie musela zaplatiť v tomto období nedoplatok 240 €, 4 € za plyn a za elektrinu 19 €. Sťahovanie do podnájmu ju stálo 50 €, za právne rady, keď podávala návrh na rozvod a manželské výživné zaplatila 50 €, za vymaľovanie bytu 60 €, musela kúpiť farby, štetce, valčeky a podobne. V izbe musela vymeniť radiátor, čo ju stálo 60 €, vymenila zámok na vchodových dverách za 10 €, za okno dala 10 €, tapety 15 €, skrutkovače, klince a hmoždinky 12 €, zrkadlá 15 €, vysávač 20 €, kúpila počítač a monitor za 70 €, paplóny a vankúše 3 kusy po 12 €, na vianočný stromček a ozdoby 20 €, darčeky 40 €, televíziu Antik 6 € mesačne a setbox Antik 100 €. Po odchode zo spoločnej domácnosti si z bytu zobrala len obývačkovú stenu a manželskú posteľ. Musela dokúpiť aj zariadenie bytu. V čase, keď bola pred rozvodom a nemala dostatok peňazí, bola nezamestnaná, požičiavala jej peniaze celá rodina, matka, brat, kamarátka aj známi. Tieto pôžičky však doteraz nebola schopná splatiť. Otec detí nesúhlasil s určením dlžného výživného, pretože keď matka s deťmi odišla, každý mesiac im posielal po 50 € každé dieťa okrem mesiaca december. Chlapci boli každý víkend u neho, tak isto každé prázdniny a cez vianočný voľný týždeň. V tom čase im nakúpil aj veci na oblečenie a uhrádzal ich sporenie, ktoré platí aj v súčasnosti. Mesačne uhrádza obom chlapcom od ich narodenia poistenie, spolu v sume 15,40 € mesačne a stavebné sporenie 9,90 €. Z potvrdení predložených otcom maloletých detí konajúci súd zistil, že za obedy v školskej jedálni zaplatil v novembri a v decembri 2009 obom synom obedy vo výške 75,72 € a 19.3.2010 116,94 €. Uhradil vtedy platby za 3 mesiace spätne, za január, február a marec. Obom chlapcom nakúpil v apríli 2010 slipy, boxerky, košeľu, dve bundy, spolu za 47,70 €. Potom v KIK textile kúpil jeansy pre Y. za 10,99 €, v Deichmanne topánky pre obe deti spolu za 42,75 €, na Triede SNP č. 88 boli kúpené pre deti šľapky za 9,22 €, boli to prezuvky do školy pre oboch. V New Yorker kúpil pánske doplnky, boli to šiltovky, jedna za 9,95 €, druhá 7,95 €, spolu 17,90 €. U Radovana Veselku v Kauflande boli kúpené nohavice pre staršieho syna R. za 14,77 €, v elektro obchode bol kúpený pre staršieho syna mobil za 129 €, nebol to vianočný darček. Na Pražskej ulici kúpil dve mikiny, pre každého chlapca v hodnote za 20 € spolu, na Popradskej vo firme Lima nakúpil každému bundu po 25 € a rifle po 10,79 € a v obchodnom dome Terasa kúpil tielko za 3,65 €, nohavice za 8,96 € a ponožky za 1,83 €, čo bol vianočný darček. Napriek tomu, že rozsudok Okresného súdu z 27.7.2010 nebol právoplatný, posielal matke dlžné výživné vo výške 20 € spolu, čiže po 10 € priplácal k výživnému každému synovi a platil tak od 12. mesiaca roku 2011. Uvedených 20 € posielal matke k určenému výživnému pravidelne. Okrem toho platí na deti výživné, ktoré mu bolo určené rozvodovým rozsudkom. Okrem toho synom mesačne platí poistné spolu 15,40 € a v minulom roku začal platiť na deti po 8 €, čiže spolu 16 €. Keď matka s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti v novembri 2009, poslal jej 135 € na výživné pre deti, potom posielal len po 50 € na jedno dieťa, v prvom, druhom, treťom, štvrtom a piatom mesiaci, v šiestom už zaplatil 200 €. Okrem toho mal otec deti u seba od piatku poobede, keď zo školy rovno prichádzali k nemu a zostávali u neho až do neskorých večerných hodín do nedele, kedy sa potom vrátili k matke, tak isto trávili u neho celé vianočné sviatky a všetky prázdniny. Aj počas týždňa ho často navštevovali a pravidelne sa stávalo, že dostali u neho aj najesť. V tom čase pracoval ako odborný pracovník zdvíhacích zariadení vo firme ABD Košice II. na Bardejovskej ulici a jeho čistý priemerný mesačný zárobok bol 700 €. Okrem zárobku zo svojej závislej činnosti iné príjmy nemal. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 65 ods. 1, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností určil výživné od otca pre maloleté deti podľa ich potrieb preukázaných matkou, vyššie uvedených, pričom aj výdavky na rekonštrukciu ich nového bývania a zakúpenie potrie do domácnosti boli v dvoch tretinách vynaložené na potreby detí. Pri určovaní výšky výživného posúdil aj schopnosti a možnosti otca. Za rozhodné obdobie mal otec zaplatiť deťom výživné 531,99 €. Otec na výživnom, ktoré deťom posielal

spolu s dlžným výživným uhradil pre každého 434,11 € a spolu s vecnými plneniami uvedenými vyššie a do ktorých sa nezapočítavali veci, ktoré otec sám označil ako darčeky, mobilný telefón a šiltovky, zaplatil pre R. 532,51 € a Y. 543,50 €. Nakoľko táto suma je vyššia ako dlžné výživné, súd mu dlžné výživné neurčil. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal otca prispievať na výživu každého dieťaťa za obdobie od 1.11.2009 do 16.7.2010 po 100 € mesačne. Poukázala na to, že v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Košice II jej súd priznal výživné na deti na čas po rozvode 100 € mesačne na každé dieťa. Je tu teda logická nezrovnalosť v týchto sumách, nakoľko sa jedná o rovnaké deti, ako pred rozvodom, tak i po rozvode. Deti majú rovnaké nároky na stravu, ošatenie, školské potreby, sociálne potreby atď., tak pred rozvodom, ako aj po rozvode. S určením výšky výživného na čas do rozvodu, teda za obdobie od 13.11.2009 do 16.7.2010 vo výške 70 € na každé dieťa nesúhlasí. O deti sa starala plnohodnotne, tak ako sa o ne stará teraz, živila ich plnohodnotne, tak ako to robí aj po rozvode. Fakt, že v tej dobe nemala prácu, neznamená, že na deti nemala výdavky. Finančné prostriedky bola nútená požičať si od známych, ktorým musí peniaze vrátiť. Na základe uvedeného žiada, aby súd prehodnotil výšku výživného na čas do rozvodu, vzal do úvahy potreby detí, možnosti a schopnosti oboch rodičov a stanovil výšku výživného rovnakú ako na čas po rozvode. Zároveň vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Gizele Pavelovej z dôvodu, že bola zaujatá voči jej osobe. Podľa jej názoru nesprávne hodnotila predložené dôkazy a nesprávne posúdila celú situáciu. Na základe prvého vyneseného rozsudku z 27.7.2010, voči ktorému sa odvolala, pretože ho nepovažovala za dostatočný a správny, čo bolo potvrdené aj Krajským súdom v Košiciach, po zrušení bola vec pridelená opäť tej istej sudkyni. Nové rozhodnutie a to dopĺňací rozsudok z 9.11.2011 a rozsudok zo 4.9.2012 nevykazujú podľa nej dostatočné zmeny a to z toho dôvodu, že pojednávanie viedla tá istá sudkyňa s evidentnou zaujatosťou voči jej osobe. Dôvodom zaujatosti podľa jej názoru je jej kritický postoj k prvému rozhodnutiu vo veci. Pri komunikácii na pojednávaní ju sudkyňa prerušovala slovami „Buďte ticho, toto tu neprejednávame.“, pričom vysvetľovala záležitosti súvisiace s touto vecou. Na pojednávanie prišla neskoro, začalo asi o hodinu a pol neskôr, ako malo, z toho dôvodu meškala do práce. V záhlaví rozsudku uviedla nesprávne krstné meno matky a to R. namiesto R.. Preto žiada o zmenu menovanej sudkyne.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nikde v zákone nie je uvedené, že výška výživného pre maloleté deti má byť rovnaká ako pred rozvodom, tak aj po rozvode. Zdôraznil, že matke posielal na účet 50 € na každé dieťa a podľa predchádzajúceho zrušeného rozsudku splácal dlžné výživné za rozhodné obdobie v 10 € mesačných splátkach na každé dieťa aj napriek tomu, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Potreby maloletých detí dobre pozná, preto nemá záujem ukrátiť ich životnú úroveň. Vždy sa podieľal a podieľa aj navyše financiami okrem súdom stanoveného výživného na ich potrebách, či je to v oblasti stravovania, ošatenia, školských potrieb, stravovania v školskej jedálni, školských a mimoškolských aktivít, čo súdu pri pojednávaniach aj dokladoval, mimochodom bločky predstavovali výšku cca 560 € za obdobie takmer deviatich mesiacov okrem výživného, ktoré na každé dieťa posielal po 50 €. Jeho mesačný príjem sa pohybuje na úrovni okolo 540 € mesačne, pričom 200 € posiela matke detí. Navyše začiatkom školského roka sa rozhodol uhrádzať staršiemu synovi R. obedy v školskej jedálni po 25 €. Všetky ďalšie jeho finančné výdavky už dokladoval súdu a to predovšetkým úhrady za bývanie, stravu, poistky detí, stavebné sporenie, náklady na benzín, drogériu a výdavky, ktoré potrebujú deti v tom ktorom mesiaci, ako je napríklad dobitie čipových kariet na MHD alebo kúpa učebnice angličtiny, či zaplatenie a vreckové na školský výlet. Matka v odvolaní uvádza, že bola nútená požičať si peniaze od známych. Nevie, na aké potreby si musela požičiavať, ale na výdavky pre maloleté deti to určite nebolo, pretože v tom čase jej posielal 100 € mesačne. Deti boli každý deň po školskom vyučovaní a každý víkend u neho, vianočné, novoročné a veľkonočné sviatky trávili taktiež u neho, takže na stravu míňala minimálne, takisto uhradil deťom obedy v školskej jedálni a v neposlednom rade vynaložil finančné prostriedky aj na ich ošatenie, tak ako to už niekoľkokrát uvádzal pred súdom a nebude podporovať nákladný život matky detí ako sú výlety, stanovačky, dovolenky, posedenia s kamarátmi či v neposlednom rade externé štúdium na vysokej škole, za ktoré je ročne potrebné zaplatiť okolo 1.000 €, čo sú v dnešnej dobe nemalé prostriedky. Matka sa vo svojich vyjadreniach neustále odvoláva na nejakú logickú nezrovnalosť pri určovaní výživného na maloleté deti pred a po rozvode. Je pravdou, že ide stále o tie isté deti, ale tak ako deklaroval na súde a v prvom vyjadrení k odvolaniu, táto nezrovnalosť má svoju logiku, pretože deti trávili väčšiu časť dní,

víkendov a sviatkov s ním a z toho vyplýva, že plnohodnotnú starostlivosť im poskytoval predovšetkým on a to nielen stravou, ale aj vypraním ošatenia, starostlivosťou o hygienu, prípravou vecí do školy atď. Z uvedeného dôvodu si myslí, že hlavne matke detí by tieto informácie mala zobrať na zreteľ a uvedomiť si, že sú to fakty a nie výmysly.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú

nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Predmetom konania je určenie výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu, konkrétne od podania návrhu na začatie konania matkou 13.11.2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov 16.7.2010. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že v uvedenom období rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti s tým, že matka od 4.12.2009 do 15.3.2010 bola nezamestnaná a od marca 2010 začala pracovať v spoločnosti Billa s mesačným zárobkom od 340 € do 370 € a jej príjem bol doplnený rodinnými prídavkami na dve maloleté deti. Za obdobie od februára do júna 2010 bol otec maloletých detí zaviazaný prispievať na výživu matky detí titulom manželského výživného spolu 360 €. Obidve maloleté deti boli žiakmi základnej školy, kde denne dochádzali MHD a stravovali sa v školskej jedálni. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 700 €. Aj napriek tomu, že rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti, deti bývali s matkou, ale na starostlivosti o maloleté deti sa podieľal aj ich otec, keďže deti trávili u neho každý víkend od piatku po skončení vyučovania do nedele neskorých večerných hodín, okrem toho počas týždňa niekoľko dní v týždni po vyučovaní, ako aj všetky sviatky a prázdniny. Otec na výživu maloletých detí prispieval od novembra 2009, tak ako ustálil súd prvého stupňa, výživným poukazovaným matke 50 € mesačne na každé dieťa a okrem toho obom uhrádzal poistenie 15,40 € mesačne a stavebné sporenie 9,90 €. Maloletým deťom uhrádzal stravné v školskej jedálni v novembri a decembri 2009, ako aj v januári, februári a v marci 2010. Okrem toho maloletým deťom nakupoval ošatenie. Matka v rozhodnom období deťom uhrádzala cestovné výdavky do školy, zabezpečovala im stravu, platila ich výdavky v škole, avšak oblečenie im nekupovala. Otec od decembra 2011 poukazoval matke dlžné výživné za obdobie do rozvodu ich manželstva pre každé maloleté dieťa po 10 € mesačne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obaja rodičia si v rozhodnom období plnili vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam a schopnostiam, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Ak je určovaná vyživovacia povinnosť za dobu minulú, musí súd prihliadať na všetky dobrovoľne uskutočnené plnenia povinného rodiča a to jednak finančné, naturálne a musí zohľadniť aj osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne pomer starostlivosti o dieťa zo strany každého rodiča. V tomto prejednávanom prípade je nesporné, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovali obaja rodičia. Z uvedeného pohľadu je teda návrh matky na určenie výživného pre maloleté deti neodôvodnený a v konečnom dôsledku súd prvého stupňa mohol návrh na určenie výživného za preskúmavané obdobie zamietnuť, nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom splnil primerane svojím možnostiam a schopnostiam. Pretože výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým síce zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí v rozhodnom období po 70 € mesačne, pričom zároveň rozhodol, že otcovi dlžné výživné neurčuje, nakoľko s prihliadnutím na plnenia, ktoré boli dokazovaním preukázané, si svoju vyživovaciu povinnosť splnil vo väčšom rozsahu, ako bolo určené bežné výživné a v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že aj v rozsahu väčšom ako 100 € mesačne pre každé maloleté dieťa, ako žiadala určiť matka detí, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa vo výroku ako vecne správny potvrdil.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa , ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v , súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Vzhľadom na to, že matka v odvolaní namietala zaujatosť konajúcej sudkyne súdu prvého stupňa, pričom jej zaujatosť odvodzuje z okolností, ktoré spočívajú v postupe konajúcej sudkyne v konaní o prejednávanej veci, ktoré nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci podľa

, nakoľko postup sudcu v konaní, právne posúdenie veci a zákonnosť rozhodnutia je predmetom preskúmavania v odvolacom konaní, odvolací súd v súlade s na uvedenú námietku zaujatosti neprihliadal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.