Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/191/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar. X.X.XXXX, bytom M.R. E. XXXX, V., právne zastúpený JUDr. Emíliou Muškovou, advokátkou, so sídlom Nám. Slobody č. 356, Kysucké Nové Mesto, proti odporcovi: D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Na G. XXXX/XX, T. L. C., o zaplatenie istiny 16.000,- CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 643,42 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.7.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 38,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 153,20 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.ú. XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 30.4.2012 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi istinu 16.000,- CZK spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania ročne od 23.7.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom dňa 15.7.2009 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal odporcovi 16.000,- Kč splatnej 22.7.2009.

Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním Platobného rozkazu dňa 29.6.2012, č.k. -14, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ) zrušil.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom, súd dôvody pre odročenie pojednávania nezistil a preto v súlade s ust. vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Uviedol, že žalovanú sumu žiada priznať v prepočte podľa kurzového lístka ku dňu podania žaloby, teda v kurze 24,867 CZK/euro, teda v sume 643,42 eur.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nižšie uvedený skutkový stav :

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2009 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zistil, že navrhovateľ ako veriteľ požičal odporcovi ako dlžníkovi 16.000 českých korún, ktoré sa zaviazal splatiť v lehote jedného týždňa od podpísania zmluvy, pričom zmluvu podpísali aj svedkovia E..

Odporca bol vyzvaný na vrátenie dlhu viacerými výzvami zo dňa 6.12.2009 a 6.11.2009, pričom súd zistil z pripojenej doručenky prevzatie zásielky dňa 11.1.2010 a pripojeného poštového podacieho lístka odoslanie zásielky pod p.č. 60597343 dňa 21.12.2009.

Súd oboznámil aj výpis kurzového lístka NBS k 30.4.2012, z ktorého súd zistil kurz CZK voči euro 24,867 CZK/euro.

Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Znenie ust. vychádza z kontradiktórnosti sporového konania, to znamená, že každý účastník takéhoto súdneho konania má procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. nesie dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností a dôkazy súd vykonáva zásadne len z jeho procesnej iniciatívy. Zásada materiálnej pravdy je tak do značnej miery oslabená tým, že súd nemá povinnosť zisťovať dôkazy, ktoré by v záujme zistenia skutočností významných pre rozhodnutie ešte mohol vykonať.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu v rovnakom množstve a rovnakej kvality.

Súd mal poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 16.000,- CZK preukázané z obsahu zmluvy v ktorej účastníci uviedli, že veriteľ požičiava dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 16.000,- korún českým.

Súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval navrhovateľ. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o pôžičke podľa ust. , ktorú ústne uzavreli účastníci konania. Požičané peňažné prostriedky sa zaviazal odporca ako dlžník vrátiť do jedného týždňa od podpisu zmluvy, pričom týždeň má 7 dní a teda splatnosť pôžičky vzhľadom na deň jej uzavretia 15.7.2009 pripadla na deň 22.7.2009.

Na základe vyššie uvedeného, keďže v konaní nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by odporca navrhovateľovi dlhovanú sumu uhradil, a to ani len čiastočne, súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporca ku dňu rozhodnutia súdu svoj dlh ani len z časti neplnil a preto návrhu ako dôvodnému vyhovel.

Súd však s poukazom na ust. podľa ktorého výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom, priznal navrhovateľovi plnenie v tuzemskej mene, nakoľko nemal preukázané splnenie podmienok pre priznanie plnenia v cudzej mene a to, kumulatívne splnenie oboch podmienok podľa písm. a/ cit. ust. alebo splnenie podmienky podľa písm. b/ cit. ust., pričom plnenie priznal navrhovateľovi podľa jeho návrhu v kurze ku dňu podania žaloby.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 23.7.2009 do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia v spojení s nariadenia vlády č. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 23.7.2009, súd mu priznal úroky z omeškania s poukazom na základnú úrokovú sadzba ECB v období, od kedy si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania, ktorá bola určená vo výške 1 %, zvýšením o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 9 %. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 23.7.2009 až do zaplatenia.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia veta prvá , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, priznal mu súd voči odporcovi náhradu trov konania v plnej výške 38,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 153,20 eur.

Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 38,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 153,20 eur podľa ustanovenia , vyhl. č. 40,47 eur za úkony podľa cit. vyhl. prevzatie veci a príprava dňa 2.5.2011, podľa cit. vyhl. podanie návrhu na súd 30.4.2012, podľa cit. vyhl. účasť na pojednávaní 31.1.2013, spolu 121, eur + paušálna náhrada výdavkov podľa vyhl. č. za úkon v roku 2011 vo výške 7,41 eur, za úkon v roku 2012 v navrhovateľom uplatnenej výške 7,41 eur (nárok vznikol vo výške 7,63 eur) a za úkon v roku 2013 v navrhovateľom uplatnenej výške 7,41 eur (nárok vznikol vo výške 7,81 eur), spolu 22,23 eur. Zároveň súd priznal navrhovateľovi náhradu DPH z úkonu účasti na pojednávaní a paušálnej náhrady v sume 47,88 eur vo výške 20%, t.j. v sume 9,56 eur podľa vyhl. č. .

O povinnosti zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa súd rozhodol v ustanovením , podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.