Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/141/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Detský smiech, n.o., so sídlom ul. Nová 682, 034 81 Lisková, IČO: 36 149 713, právne zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom M. M. XXX/XX, XXX XX T. B., proti odporcom: 1/ S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/X, XXX XX M., 2/ I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX U., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, v konaní o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -621 zo dňa 16. 2. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -621 zo dňa 16. 2. 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd (v poradí tretím) rozsudkom určil, že výpoveď zo dňa 7.5.2007 z nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 2/ dňa 18.3.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.6.2003 je neplatná. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V rozsiahlom odôvodnení (podobne ako v predchádzajúcom rozsudku č.k. -219 zo dňa 7.10.2010), na prvých 12 stranách reprodukoval podstatné časti prednesov účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov a odcitoval ust. (ďalej aj ), viaceré ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej už len ), ustanovenie a , ust. , ust. a viaceré ustanovenia . Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, okresný súd v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ správne odôvodnil naliehavý právny záujem, a to jednak pripojenými dokladmi do spisu nachádzajúcimi sa na č.l. 199, 200, 201, 202, 203, keď vo všetkých uvedených prípisoch je uvádzaná zmluva o nájme nebytových priestorov. Ďalej konštatoval, že na predmetnú nehnuteľnosť (rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele KN-C 1964 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2, zapísané na LV XXX kat. územia obce T. - poznámka odvolacieho súdu) bola zapísaná nájomná zmluva od 1.6.2003 na dobu 20 rokov pre navrhovateľa. Bez jeho vedomia došlo k výmazu poznámky v časti C - LV na základe požiadavky odporkyne v rade 2/, keď ako dôvod uviedla ukončenie nájomnej zmluvy s účinnosťou od 1.9.2007. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd bez uvedenia právnych úvah a prijatých právnych záverov len poznamenal, že samotná zmluva bola označená ako zmluva o nájme nebytových priestorov, že v rámci zmluvy bola dohodnutá cena prenájmu, ktorú navrhovateľ platil a pravidelne platí, konštatoval, že každý článok zmluvy obsahuje znenie, že sa jedná o nebytový priestory a že aj výzvy adresované odporkyňou v rade 2/ navrhovateľovi zneli na vypratanie nebytových priestorov. Prvostupňový súd tiež uviedol, že na ohliadke miesta samého bolo zistené, že sa jedná o detský domov, ktorý nebol zriadený proti vôli vtedajšieho vlastníka, ale s jeho súhlasom a v súlade s príslušným úradmi a inštitúciami. Obcou Likavka bolo tiež vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré povoľovalo užívať stavbu Detský domov a zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá po vzájomných rokovaniach navrhovateľa a odporkyne v rade 2/, pričom táto zmluva bola vypracovaná navrhovateľom

po predchádzajúcom súhlase označenej odporkyne, pričom odporkyňa v rade 2/ potrebovala pre vydanie kolaudačného rozhodnutia uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť chcela prenajať na detský domov, a nie ako rodinný dom. Okresný súd v závere svojho odôvodnenia s poukazom na ust. uviedol, že medzi nebytové budovy sa zaraďujú explicitne nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia a že detský domov v zmysle ust. nespochybniteľne patrí medzi zariadenia sociálnych služieb. Nakoniec tiež uviedol, že odporkyňa v rade 2/ trpí dôkaznou núdzou, pretože nerešpektovala zmluvne dohodnuté prednostné právo kúpy navrhovateľa, keď nerešpektovala všeobecnú právnu úpravu nájmu v ust. , ani ust. . S poukazom na vyššie uvedené súd I. stupňa konštatoval, že nepochybne ide o zmluvu spĺňajúcu náležitosti vyplývajúce z ust. (písomná forma, predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a čas, ak nejde o nájom na neurčitý čas), v dôsledku čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, stotožnil sa s ním, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí ho navrhli zmeniť tak, že žalobný návrh navrhovateľa súd v celom rozsahu zamietne, alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedli, že právny záver okresného súdu o naliehavom právnom záujme navrhovateľa na požadovanom určení je nezrozumiteľný, nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý. Súd v odôvodnení najmä neuviedol, aký právny význam mali listiny založené na č.l. 199-203 pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu. Odvolatelia zotrvali na námietke, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacom žalobnom návrhu. Tiež zotrvali na tvrdení, že nájomná zmluva uzavretá dňa 18.3.2003 medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 2/ nie je zmluvou o nájme nebytových priestorov, nakoľko predmetom označenej zmluvy bol obytný dom s dvorom ako celok. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce poukázal na články III. (doba nájmu) a IV. (cena nájmu) zmluvy, neuviedol však, z akého dôvodu nebral do úvahy znenie článku I. (predmet zmluvy) a nijako sa nevysporiadal ani s námietkou odporcov, že predmetom nájmu bol aj dvor, ktorého nájom sa spravuje výlučne ustanoveniami . V tomto smere opätovne poukázali odvolatelia tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú predložili súdu v rámci prvostupňového konania. Na podporu tvrdení, že režim nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy zo dňa 18.3.2003 sa spravuje ustanoveniami a nasl. , poukazoval aj na konkrétnu judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Okresný súd pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akého dôvodu sa v tomto smere odklonil od zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry. Právne závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú zjavne formalistické a nesprávne a vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia, aj nepreskúmateľné. Pokiaľ okresný súd poukázal na skutočnosť, že detský domov realizoval a realizuje svoju činnosť v súlade so o sociálnej pomoci a že detský domov nespochybniteľne patrí medzi zariadenia sociálnych služieb, nie je zrejmé, z ktorého účinného znenia citovaného zákona. okresný súd vychádzal. Odvolatelia tiež namietali, že navrhovateľ nie je zariadením sociálnych služieb zriadeným obcou podľa v znení účinnom do 31.12.2008 a ani v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebol zariadením sociálnych služieb zriadeným okresným alebo krajským úradom. Navrhovateľ je neziskovou organizáciou zriadenou podľa , t.j. právnickou osobou s predmetom prevažujúcej činnosti: sociálna pomoc s ubytovaním. Odporcovia mali za to, že subjektivita navrhovateľa ako neštátneho subjektu sa posudzuje podľa . Bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia okresný súd žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ podpísala nájomnú zmluvu predloženú navrhovateľom, ktorá okrem článku III. (doba nájmu) obsahovala aj článok VIII. (výpovedná lehota a skončenie nájmu). Preto zostáva otázkou, prečo navrhovateľ, ktorý počas celého konania argumentuje možnosťou vypovedať uzavretú nájomnú zmluvu len z taxatívnych výpovedných dôvodov podľa , z úmyslu alebo z nedbanlivosti v takomto znení neformuloval článok VIII. zmluvy. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.8.2000 sp.zn. odvolatelia ďalej uviedli, že odporkyňa v rade 2/ postupovala v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou, keď vypovedala dohodnutý nájom písomnou výpoveďou bez uvedenia dôvodu a s trojmesačnou výpovednou lehotou. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ potrebovala pre vydanie kolaudačného rozhodnutia obcou Likavka uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov, namietali, že odporkyňa 2/ pre vydanie kolaudačného rozhodnutia potrebovala takúto zmluvu uzavrieť.

Bez vydania kolaudačného rozhodnutia by navrhovateľ mohol byť nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, ale nemohol by v nej vykonávať činnosť dohodnutú ako účel nájmu podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy. Ak okresný súd na jednej strane opieral svoje závery aj o ust. (stavebný zákon), na druhej strane relevantne nezdôvodnil, prečo neakceptoval námietku odvolateľov, ktorí v konaní poukazovali na ust. označeného zákona. Označené ustanovenie explicitne zaraďuje detské domovy medzi bytové budovy (ostatné budovy na bývanie). V ďalšej časti odvolania odvolatelia poukázali na skutočnosť, že nájom predmetnej nehnuteľnosti sa skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.8.2007 a od 1.9.2007 navrhovateľ užíva túto nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Odporca v rade 1/ sa proti užívaniu nehnuteľnosti bráni žalobou o vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 30.9.2010 podanou na Okresnom súde Ružomberok. Pokiaľ navrhovateľ nehnuteľnosť stále užíva, je povinný platiť náhradu za jej užívanie. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku opätovne neposúdil pasívnu legitimáciu odvolateľov v spore. V tejto časti je rozsudok neodôvodnený, a teda nepreskúmateľný. Odporcovia poukázali najmä na skutočnosť, že v prejednávanom spore absentuje pasívna legitimácia vo vzťahu k odporkyni v rade 2/, ktorá už nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Pokiaľ okresný súd v závere konštatuje, že dospel k záveru, že návrh je dôvodný, stotožnil sa s ním, a preto mu v celom rozsahu vyhovel, jeho právne závery sú v tomto smere zjavne formalistické, nesprávne a vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia aj nepreskúmateľné.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa zrušil a podľa vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z týchto dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, opätovne dospel k záveru, že námietka odvolateľov týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku a jeho nepreskúmateľnosti je dôvodná.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. Nálezy Ústavného súdu SR , ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, prípadne výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Námietka odporcov o nerešpektovaní zásady uvedenej v ust. okresným súdom pri vydaní napadnutého rozhodnutia je dôvodná. Úvaha okresného súdu v súdenej veci sa javí ako ľubovoľná, keďže nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a nezodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu boli totiž v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a tiež v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov nezahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s ust. dostatočne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací

súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade nebolo splnené. Dôkazy vykonané v konaní je potrebné riadne vyhodnotiť. Táto skutočnosť musí byť zrejmá aj z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Nie je pritom obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nemôže byť ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov ukladá súdom povinnosť hodnotiť dôkazy podľa ich úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, a pritom starostlivo prihliadať ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Pokiaľ okresný súd z hľadiska ust. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že: „navrhovateľ správne odôvodnil naliehavý právny záujem, a to jednak pripojenými dokladmi do spisu nachádzajúcimi sa na č.l. 199, 200, 201, 202, 203, keď vo všetkých uvedených prípisoch je uvádzaná zmluva o nájme nebytových priestorov“ (ktorý text bol vlastne doslova opísaný, resp. počítačovou technikou prekopírovaný z predchádzajúceho rozsudku č.k. -219 zo dňa 7.10.2010 - poznámka odvolacieho súdu), takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné. Okresný súd sa z hľadiska ust. nevysporiadal najmä so skutočnosťou, že odporca v rade 1/ podal proti navrhovateľovi vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 18.3.2003 a ktorý návrh bol vylúčený na samostatné konanie (č.l. 218 spisu).

Z obsahu textu na strane 13 - 14 napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd len citoval niektoré články nájomnej zmluvy, konštatoval, čo zistil na ohliadke, a že bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, citoval ust. a uviedol, že detský domov patrí medzi zariadenia sociálnych služieb. Aké skutkové a právne závery z vyššie uvedených konštatovaní vo vzťahu k predmetu tohto konania vyvodil, okresný súd už v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol. V odôvodnení v podstate ani neuviedol právne úvahy, na základe ktorých považoval výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorú dala odporkyňa v rade 2/ navrhovateľovi, za neplatnú. Okresný súd sa nijako nevysporiadal ani s viacerými (podľa odvolacieho súdu podstatnými) argumentami odporcov, ktoré opakovane uvádzali v rámci prvostupňového konania a ktoré následne predstavovali aj ich odvolacie námietky (neodôvodnenie pasívnej legitimácie odporkyne v rade 2/, nevyvodenie právnych záverov zo zistenia, že predmetom nájomnej zmluvy bola stavba ako celok, resp. že predmetom zmluvy bol aj pozemok, neprihliadnutie na odporcami uvádzanú argumentáciu a zároveň doloženú súdnu judikatúru). Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal ani s argumentáciou navrhovateľa, že zo strany odporkyne v rade 2/ došlo k odvolaniu (späťvzatiu) výpovede z nájomnej zmluvy, ani so skutočnosťou, že navrhovateľ po doručení výpovede z nájomnej zmluvy a po uplynutí výpovednej doby naďalej uhrádzal odporcom dohodnuté nájomné. Pokiaľ sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými argumentami sporových strán nijako nevysporiadal a vo vzťahu k nim neuviedol právne úvahy, odvolací súd (v zmysle zásady dvojinštančnosti súdneho konania) nie je oprávnený a ani povinný nahradzovať činnosť prvostupňového súdu a teda posudzovať právne posúdenie otázok, na ktoré mal dať odpoveď prvostupňový súd.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu tak odporuje princípom spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.3.2005, v ktorom sa uvádza: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v “.

Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu možnosti odporcom konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako účastníkom znemožnila realizácia ich procesných práv, ktoré im priznáva za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V ďalšom konaní okresný súd opätovne vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. výsluchom účastníkom i listinnými dôkazmi, na ktoré poukazovali odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na doplnenie dokazovania. Po náležitom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) vysloveným vyššie. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobcami žalobou v tomto konaní a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. a výsledky hodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. a dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádza, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Je pritom nevyhnutné, aby riadne vyhodnotil dôkazy navrhnuté obidvomi procesnými stranami v spore. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd rozhodne aj o náhrade trov konania.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.