Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-78-2012.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. F. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dosiahla plnoletosť dňa XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XXXX, zastúpenú do plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov: C.. W. F., bytom Z. Z. XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky a B. Z., bytom F. V. XX, R.-XXXX U., E., štátneho občana E. republiky, zastúpeného L.. X. I., advokátom, so sídlom, O., B. XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2012, č.k. 31P/368/2011-103, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej X. F. W. Z. zamietol. Štátu právo na náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že mal. X. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/136/2002-28 zo dňa 27.03.2002 rozvedené a mal. X. bola na základe rodičovskej dohody, schválenej súdom, zverená do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 350 Eur mesačne. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletej rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.01.2007, č.k. 21P/185/2003-21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.09.2007, č.k. 17CoP/25/2007-238, ktorým bol upravený styk otca s maloletou a zamietnutý jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodovania o právach a povinnostiach rodičov k maloletej bol príjem otca z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia vo výške 1.132 Eur mesačne, mal vyživovaciu povinnosť k maloletému F., narodenému z jeho vtedajšieho manželstva. Maloletá X. mala XX rokov, navštevovala X. ročník základnej školy a mala vážne zdravotné problémy ortopedického charakteru. V súčasnosti je otec maloletej ženatý, z jeho manželstva pochádzajú dve maloleté deti, F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Otec žije spolu s manželkou a oboma deťmi v E. v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky a jeho náklady predstavujú spolu 185 Eur mesačne. Otec je konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, podniká od roku 2005, jeho príjem predstavuje cca 1.000 Eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná ako sekretárka a účtovníčka, jej príjem je cca 700 Eur mesačne netto. Má príjem z prenájmu nehnuteľnosti 2.000 Eur mesačne. Matka maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť, býva s maloletou v 3-izbovom nájomnom byte, kde má náklady cca 260 Eur mesačne. Matka je zamestnaná a jej príjem predstavuje 1.062 Eur brutto, poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 22,54 Eur a v roku 2011 dosiahla príjem na základe dohody o pracovnej činnosti vo výške 401,76 Eur a 137,47 Eur. Maloletá X. má XX,X roka, navštevuje F.. Má zdravotné problémy ortopedického charakteru, s čím sú spojené náklady na zakupovanie vhodnej obuvi, návštevami odborného lekára a rehabilitácie - plávania. Jej
náklady predstavujú mesačne 271 Eur (dochádza autobusom - 24 Eur, plávanie - 35 Eur, pedikúra - 10 Eur, jazyková škola - 38 Eur štvrťročne, súkromné hodiny cudzích jazykov - 40 Eur, nosí dioptrické okuliare, skladá sa na stužkovú slávnosť, má záujem študovať medicínu). Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh otca nebol podaný dôvodne, keď preskúmal zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov. Od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca k maloletej uplynuli viac ako 4 roky. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov, keď začala navštevovať stredný typ školy a onedlho dosiahne plnoletosť, čo sa nesporne prejavuje v jej opodstatnených potrebách. Zárobkové pomery matky pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom zisťované neboli, a preto nebolo možné porovnať zmenu pomerov na jej strane. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol príjem otca 1.132 Eur, mal jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi F.. Podľa daňového priznania za rok 2010 otec deklaroval príjem vo výške 1.000 Eur, jeho manželka príjem 700 Eur a 2.000 Eur príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Tvrdenie otca o tom, že má mesačné výdavky s prenájmom nehnuteľnosti vo výške 2.000 Eur neobstojí, pretože tieto priestory si prenajíma od vlastnej manželky. Teda, aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére F., súd jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol s poukazom na vek maloletej X., ako aj na príjmy na strane oboch rodičov dieťaťa. Konštatoval, že príjem rodiny otca je viac ako o 2.500 Eur vyšší ako príjem rodiny matky (matka za rozhodné obdobie dosahovala mesačný príjem vo výške 1.107 Eur, príjem otcovej rodiny za to isté obdobie presahoval 3.700 Eur), z čoho vyplýva, že matkinej rodine vychádza príjem na jedného člena domácnosti vo výške 553,50 Eur a v otcovej rodine vychádza príjem na jedného člena domácnosti 925 Eur. Za primerané pomerom účastníkov, potrebám maloletého dieťaťa v súčasnej dobe, možnostiam a schopnostiam rodičov plniť vyživovaciu povinnosť, považoval súd doteraz určenú výšku vyživovacej povinnosti, a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti ako neodôvodnený v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 141 ods. 2 O.s.p. a o trovách konania účastníkov podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na strane matky uznal všetky jej výdavky a na strane otca tieto neuznal, čo považuje za diskriminačné a v rozpore so zákonom. Do výdavkov otca nezahrnul a neuznal výdavky na prenájom podnikateľských priestorov od jeho súčasnej manželky, keď to pokladal za príjem rodiny, teda domácnosti otca maloletej. Nezahrnul však ani výdavky jeho manželky na hypotekárny úver, z prostriedkov ktorého boli z jej strany ako vlastníčky tieto priestory zakúpené. Podľa jeho názoru mal byť do jeho výdavkov zahrnutý minimálne výdavok na hypotekárny úver alebo výdavok na prenájom nehnuteľností. V prípade, že by jeho manželka nebola nehnuteľnosť zakúpila, kde okrem bývania pre rodinu mu poskytuje i priestor na prevádzku podnikateľskej činnosti, nemohol by dosahovať svoj súčasný príjem a priestory na podnikanie by si musel prenajímať od tretej osoby a výdavky by nezostali v domácnosti. Zdôraznil, že nehnuteľnosti sú zakúpené z prostriedkov úveru, ktorý musí domácnosť splácať. Dôvodil, že nemá záujem sa vyhýbať vyživovacej povinnosti voči svojej dcére a znevýhodňovať ju proti ostatným svojim deťom, pričom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je to v jeho možnostiach, zoberie dcéru na nákupy oblečenia, športovej výbavy a podobne. Nemôže však vystaviť svoju rodinu hrozbe trestného stíhania pre nemožnosť a neschopnosť poukazovať v súčasnosti dohodnuté výživné vo výške 350 Eur mesačne. Podľa jeho názoru výživné v súčasnej výške v značnej miere zvýhodňuje maloletú a zvyšuje jej životnú úroveň do takej miery, že je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň jeho ako jej otca a členov jeho rodiny. Z týchto dôvodov považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a nezákonný, nezohľadňujúci zistený skutkový stav veci.
Matka a kolízny opatrovník, ktorým bolo odvolanie otca doručené, sa písomne k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti - výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd v danej veci vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy, ako aj tie, ktoré sám považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci (§ 120 ods. 2 O.s.p.) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. Krajský súd je podľa § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, neboli dôvody na opakovanie už vykonaného dokazovania alebo doplnenie dokazovania vykonaním ďalších dôkazov (§ 213 ods. 5 O.s.p.).
Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval za správny . Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny právny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. K námietkam odporcu, ktoré boli v odvolaní vznesené, odvolací súd dodáva:
V danej veci súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú X. F. W. zo sumy 350 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011, ktorý návrh otec odôvodňoval tým, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach výživné v doposiaľ určenej výške pre maloletú platiť. Súd prvého stupňa návrh otca zamietol z dôvodu, že na strane otca síce došlo k zmene pomerov pribudnutím vyživovacej povinnosti a čiastočným znížením jeho príjmu, došlo však k významnej zmene pomerov i na strane maloletej v súvislosti s jej vekom, zdravotným stavom a študijnými povinnosťami, a preto za primerané potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam rodičov považoval výživné zo strany otca v doposiaľ určenej výške. Tvrdenie otca o jeho výdavku 2.000 Eur mesačne na prenájom nehnuteľnosti súd neakceptoval, keď tieto si prenajíma od svojej manželky.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel po preskúmaní danej veci k záveru, že v schopnostiach, možnostiach, zárobkových a majetkových pomeroch otca maloletej nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného pre maloletú. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasná výška výživného zo strany otca pre maloletú bola stanovená rozsudkom súdu v roku 2002, kedy príjem otca predstavoval 664 Eur mesačne, maloletá mala X rokov, navštevovala 1. stupeň základnej školy, otec nemal iné vyživovacie povinnosti. V čase rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného v roku 2007 bol príjem otca cca 1.132 Eur mesačne, maloletá mala XX rokov, navštevovala X. ročník základnej školy, otec bol ženatý, mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti otec deklaruje príjem vo výške cca 1.000 Eur mesačne, maloletá má XX rokov, končí štúdium na strednej škole, pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, otec je ženatý, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti (F. - X,X roka, F. - X,X roka). Sám otec uviedol, že maloletej prispieva nad rámec určeného výživného zakupovaním vecí na oblečenie, prípadne na športovú činnosť, mal záujem zobrať ju na dovolenku do cudziny (Maurícius). Potvrdil, že na uvedenej dovolenke s rodinou bol a pravidelne chodí i na lyžovačky do Talianska, býva v rodinnom dome, v ktorom vykonáva i podnikateľskú činnosť, ktorý dom zakúpila jeho manželka na hypotekárny úver, ktorý rodina v súčasnosti spláca. Za prenájom nebytových priestorov v rodinnom dome poskytuje svojej manželke mesačne sumu 2.000 Eur.
Z takto zistených skutkových okolností danej veci, odôvodnených potrieb maloletej, ako i možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov otca maloletej nemohol ani odvolací súd dospieť k záveru, že došlo na strane otca k tak významnej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výške výživného pre maloletú, spočívajúcu v jeho znížení. Je potrebné zdôrazniť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Pokiaľ otec vytýkal súdu prvého stupňa, že uznal výdavky matky maloletej v celom rozsahu a neuznal jeho výdavky vynakladané na prenájom nebytových priestorov a hypotekárny úver, odvolací súd musí konštatovať, že matka uvádzala výlučne výdavky na bývanie vo výške 260 Eur mesačne a následne výdavky mal. X., ktoré sú primerané jej veku a zdravotnému stavu (cestovné - 24 Eur mesačne, plávanie
- 32 Eur mesačne, pedikúra -10 Eur mesačne, jazyková škola - 38 Eur štvrťročne, súkromná výučba jazykov - 40 Eur mesačne, náklady na stužkovú slávnosť, prihlášky pre prijímacie pohovory na vysokú
školu, dioptrické okuliare, strava, oblečenie a pod). Z výdavkov otca uznal rovnako výdavok na bývanie vo výške 185 Eur mesačne. Pokiaľ súd prvého stupňa neuznal výdavok otca vo výške 2.000 Eur mesačne za prenájom nehnuteľnosti - nebytových priestorov pre výkon svojej podnikateľskej činnosti, ktorú sumu platí svojej terajšej manželke, odvolací súd uvádza, že uvedený výdavok nesporne otec musel zahrnúť do svojho daňového priznania ako výdavok spojený s jeho podnikateľskou činnosťou, a preto nebol žiaden dôvod prihliadať na uvedený výdavok opätovne pri hodnotení pomerov otca pre účely tohto súdneho konania. Naviac, z otcom deklarovaného príjmu cca 1.000 Eur mesačne by takýto výdavok bol nereálny. K tvrdeniu otca o nezapočítaní výdavku jeho rodiny na hypotekárny úver, z ktorého boli uvedené nehnuteľnosti na meno jeho manželky zakúpené, odvolací súd len konštatuje, že konkrétna mesačná výška tohto výdavku predstavuje podľa údajov otca 70,47 Eur (návrh na začatie konania) a táto výška splátky nemohla zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v danej veci. Naviac, otec deklaruje, že sa jedná o výlučný majetok jeho terajšej manželky, niet preto zákonného dôvodu na splácanie tohto úveru otcom maloletej. K ďalším výdavkom otca na poistné a leasing motorových vozidiel, poistenie nehnuteľností a pod. odvolací súd len dodáva, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením otca maloletej, že doposiaľ určené výživné pre maloletú je vzhľadom na jej odôvodnené potreby neprimerané, a že jej životná úroveň je vyššia ako jeho. Je pravdou, že výživné vo výške 350 Eur mesačne pre mal. X. F. W. je nadpriemerné, zodpovedá však schopnostiam, možnostiam, zárobkovým a majetkovým pomerom jej rodičov, ale aj jej odôvodneným potrebám. Pokiaľ sa maloletá venuje štúdiu jazykov (z obsahu spisu vyplýva, že ovláda 6 jazykov), má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole (medicína) a má zdravotné problémy - ortopedické, nosenie okuliarov, je nepochybné, že aj výška výživného pre maloletú, pokiaľ zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, musí byť nadpriemerná.
Pri zisťovaní celkových majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti, čo je i prípad danej veci, musí súd zisťovať aj jeho iné príjmy alebo pôžitky, ktoré sa prejavia v ním nadobudnutých hnuteľných alebo nehnuteľných veciach alebo v jeho nákladnejšom spôsobe života (napr. nadobudnuté vzácne obrazy, mince alebo známky, nehnuteľnosti - dom, chata, pozemky, luxusné autá, loď, nákladné dovolenky, nákladný spoločenský spôsob života a pod.).
Pokiaľ otec sám deklaroval výdavky na dve motorové vozidlá, bývanie rodiny v domovej nehnuteľnosti, zahraničné dovolenky celej rodiny - Maurícius , Taliansko, musel súd prihliadnuť na jeho celkové majetkové a osobné pomery a nemohol potom dospieť k záveru, že životná úroveň jeho rodiny je nižšia ako životná úroveň jeho dcéry.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, je nepochybne v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch súdom naposledy stanovené výživné pre dcéru platiť. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej X. v danej veci bola schválená v roku 2002, kedy mala maloletá X rokov, v súčasnosti je plnoletá, pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, a preto i s prihliadnutím k príjmu, ktorý otec v roku 2002 deklaroval 664 Eur a jeho príjmu v súčasnosti cca 1.000 Eur, k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako i s prihliadnutím na infláciu a pribudnutie vyživovacích povinností na strane otca, považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .