Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-275-2012.pdf
PDF · 63.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/275/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného S., Z. XX, C., IČO: XX XXX XXX proti povinnej A. E., bytom M., Z. XXX/X, o vymoženie 766,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora Z.. P.. P. N., S.. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júna 2012, č.k. 60Er/2738/2011-16, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Rozhodol podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku potom, čo okresný súd uznesením, č.k. 60Er/2738/2011-12 zo dňa 16.04.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekučného konania okresný súd odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie vydané nebolo, teda exekúcia nebola začatá a súdny exekútor nie je účastníkom konania, preto mu nemožno priznať trovy exekúcie (§ 36 ods. 2 a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Poukázal na § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Oprávnený a povinná sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v danej veci uznesením, č.k. 60Er/2738/2011-12 zo dňa 16.04.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora Z.. P.. P. N., S.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2012.
Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, keď následne napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol aj o trovách exekučného konania tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.
Krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi považuje za správne. Exekučný poriadok presne stanovuje, kedy má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie. V ustanovení § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku (na základe ktorého si aj súdny exekútor uplatňuje trovy exekúcie) sa uvádza, že do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedená druhá veta odsek 3 § 47 však výslovne súvisí s vetou prvou tohto odseku, podľa ktorej, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Druhá veta sa tak viaže na prvú, t. j. že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie aj v prípade, že k uhradeniu pohľadávky dôjde ešte pred doručením poverenia súdu na vykonanie exekúcie. V danom prípade však k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo z dôvodu, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného, ale preto, že predložený exekučný titul bol nulitným právnym aktom. Preto súdnemu exekútorovi nepatria trovy exekučného konania v zmysle § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku.
Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .