Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-292-2011.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/292/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti odporkyni: T. W., D..Č..: XXXXXXXXXX, W. XXX/X, F., štátny občan SR, o zaplatenie 523,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 455,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 455,89 eur od 30.06.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 22,95 eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 31 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 18.11.2011 na súd žalobu, ktorou sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 523,98 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy poskytol odporkyni úver vo výške 721,93 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach po 45,74 eur, spolu 1.097,76 eur. Keďže odporkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ jej v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami uložil zmluvnú pokutu vo výške 14,49 eur a dňa 29.06.2009 jej zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 523,98 eur, ktorý odporkyňa neuhradila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, splátkovým kalendárom, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, výzvou k úhrade, obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzavrel dňa 08.01.2008 s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške 21.749 Sk ( 987,49 eur) na nákup tovaru - PS notebook zn. asus v hodnote 28.999 Sk ( 962,59 eur). Z hodnoty zakúpeného tovaru odporkyňa zaplatila sumu 7.250 Sk ( 240,66 eur) v hotovosti a zvyšok formou úveru. Tento úver sa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach po 1.378 Sk ( 45,74 eur), celková výška úveru predstavovala 33.072 Sk ( 1.097,79 eur). Splátky mala splácať vždy do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná 08.02.2008. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 51,8 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s ktorými sa odporkyňa, ako vyplýva z jej vyhlásenia, oboznámila a prejavila s nimi súhlas. Súčasne podpisom potvrdila prevzatie zakúpeného tovaru.
Zo splátkového kalendára vyplýva, že odporkyňa do 20.02.2009 uhradila ( aj keď nie vždy v termíne splatnosti) spolu prvých 12 splátok po 45,74 eur a časť 13. splátky vo výške 39,39 eur. Keďže odporkyňa následne prestala splátky uhrádzať, po márnom uplynutí doby splatnosti nasledujúcich štyroch splátok, zosplatnil pre nesplácanie úveru navrhovateľ dňa 29.06.2009 zvyšnú časť istiny vo výške 279,27 eur. Navrhovateľ tiež vyúčtoval odporkyni štyri zmluvné pokuty v celkovej výške 20,83 eur nasledovne: dňa 11.08.2008 vo výške 6,34 eur, dňa 24.04.2009 vo výške 3 eur, dňa 12.05.2009 vo výške 7,83 eur a dňa 03.06.2009 vo výške 3,66 eur, a napokon jej vyúčtoval aj pokutu za predčasnú splatnosť úveru vo výške 40,91 eur, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ tiež domáha. Keďže odporkyňa dňa 11.08.2008 zaplatila vyúčtovanú zmluvnú pokutu 6,34 eur, zaplatila teda spolu so splátkami sumu 594,62 eur.
Podľa hlavy 15 § 3 druhá a tretia veta úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.
Podľa hlavy 15 § 4 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa ( ďalej len ÚZP), v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru alebo ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením navrhovateľovi je v omeškaní.
Podľa hlavy 7 § 3 písm. a) ÚZP, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Podľa hlavy 7 § 6 ÚZP, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a, b, c § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Navrhovateľ je oprávnený v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Navrhovateľ sa v spore domáha zaplatenia sumy 182,96 eur ako štyroch dlžných mesačných splátok a síce 14. až 17. splátka vo výške 45,74 eur, ktorá v sebe zahŕňa aj úroky, ďalej sumy zvyšnej zosplatnenej istiny 279,27 eur a vyúčtovaných zmluvných pokút v zmysle hlavy 7 § 6 a hlavy 15 § 3 a 4 ÚZP vo výške ( 6,34 + 3 + 7,83 + 3,66 + 40,91), spolu zaplatenia sumy 523,98 eur .
Listom zo dňa 29.06.2009 si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil právo na zosplatnenie celého úveru z dôvodu jeho riadneho nesplácania a súčasne ju vyzval na úhradu sumy 523,98 eur v lehote 15 dní odo dňa 29.06.2009.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol z časti podaný dôvodne. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 08.01.2008 k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol spotrebiteľský úver vo výške 721,93 eur a odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi celkovú sumu 1.097,76 eur v 24 mesačných splátkach po 45,74 eur. Úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme a obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch vyžadované zákonom v čase jej podpísania. Keďže zmluva obsahovala aj správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, mal navrhovateľ nárok na úroky a poplatky s tým spojené. Pokiaľ však ide o písomne dohodnuté zmluvné pokuty, tieto súd skúmal osobitne, nakoľko nárok na ne vzniká porušením zmluvných povinností a nesúvisia s údajom o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Odporkyňa uhradila z poskytnutého úveru prvých 12 splátok po 45,74 eur a časť 13. splátky vo výške 39,39 eur, následne prestala splátky uhrádzať, čím jej vznikol záväzok uhradiť navrhovateľovi nesplatené 4 splátky za obdobie od 20.3.2009 do 20.7.2009 v sume 182,96 eur a vzhľadom k porušeniu jej povinnosti splácať naďalej, navrhovateľ 29.06.2009 zosplatnil zvyšnú časť istiny vo výške 279,27 eur. Takto určená výška navrhovateľovej pohľadávky predstavuje sumu 462,23 eur a v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.
Odporkyni boli v zmysle hlavy 15 § 3,4 a hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa účtované zmluvné pokuty, ako uvedené vyššie v celkovej sume 61,74 eur, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ tiež domáha.
Dohodnuté zmluvné pokuty v zmysle hlavy 15 § 3 a § 4, ako aj hlavy 7 § 6 ÚZP súd skúmal s poukazom na ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Keďže boli všetky zmluvné pokuty uvedené v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, ktorú odporkyňa s navrhovateľom podpísala, súd má za to, že dohody o zmluvnej pokute boli uzavreté písomne. V jednotlivých dohodách o zmluvnej pokute sú aj jednoznačne určené zmluvné povinnosti, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečované. Čo sa týka určenia výšky zmluvnej pokuty alebo určenia spôsobu jej určenia, súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia v hlave 15 § 3 a § 4, ako aj v hlave 7 § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, nie sú vyjadrené jednoznačne. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Nemožno považovať za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v prípade, ak z dohody o zmluvnej pokute nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani s použitím výkladových pravidiel pre prejav vôle, za aké časové obdobie má byť percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta hradená, teda, či ide o 8%, resp. 5% zmluvnú pokutu denne, týždenne, mesačne, či ročne, preto zmluvnú pokutú dojedanú v zmysle hlavy 15 § 3 a § 4 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, súd považoval za neplatne dojednanú, a to z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. Rovnako dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, súd považuje za neurčité a nejasné dojednanie ohľadom určenia výšky zmluvnej pokuty, keďže výška zmluvnej pokuty má byť vo výške ušlého úroku, čiže čiastky, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach, pričom však pri uzavretí takejto dohody o zmluvnej pokute nebolo určené aká časť jednotlivých splátok je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku tak, aby mohla byť výška dohodnutej zmluvnej pokuty pri vzniku povinnosti klienta uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, riadne podľa dohody o zmluvnej pokute vypočítaná. Už v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute musí byť nepochybne vymedzené akým spôsobom sa má výška zmluvnej pokuty určiť, teda z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v určitom čase zistená. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne, ak tomu tak nie je dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a na túto neplatnosť súd prihliada vždy bez ohľadu na námietku účastníka.
Vzhľadom k týmto zisteným skutočnostiam súd nárok navrhovateľa na zaplatenie vyúčtovaných zmluvných pokút neuznal, nakoľko tieto neboli platne dojednané. Keďže ale odporkyňa dňa 11.08.2008 zaplatila navrhovateľovi aj vyúčtovanú zmluvnú pokutu 6,34 eur, súd započítal túto platbu ako čiastočné plnenie dlhu, ktorý inak odporkyňa voči navrhovateľovi mala v sume 462,23 eur, ako je uvedené vyššie, čím sa znížila suma navrhovateľovej pohľadávky zo 462,23 eur na 455,89 eur, v ktorej výške súd nárok navrhovateľa uznal ako dôvodný, v tejto časti aj žalobe vyhovel a vo zvyšku ju zamietol. Keďže súd vyhodnotil dojednania o zmluvných pokutách v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné, neskúmal viac, či tieto dojednania nie sú neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom k omeškaniu odporkyne s platením dlhu, je táto povinná zaplatiť navrhovateľovi okrem sumy 455,89 eur, pozostávajúcej z nesplatenej 14. až 17. mesačnej splátky spolu s úrokmi a poplatkami s tým spojenými a zo sumy zosplatnenej časti istiny aj úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z tejto sumy (čo predstavuje 8,76 % úrok ročne, teda nižší ako zákonný úrokom v danom čase, ktorý bol vo výške 9 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 1%), a to od 30.06.2009 do zaplatenia, lebo odporkyňa sa dostala do omeškania v deň, nasledujúci po dni, kedy márne uplynul deň splatnosti celého úveru, čo bolo 29.06.2009.
Súčasne súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal pomernú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi. Súd navrhovateľovi zo žalovanej istiny 523,98 eur priznal sumu 455,89 eur, čo predstavuje 87 %, teda čistý úspech navrhovateľa v konaní je 74% (úspech navrhovateľa 87 % - neúspech navrhovateľa 13%). Súd preto priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 74% zo súdneho poplatku z návrhu, t.j. 22,95 eur ( z celej sumy súdneho poplatku 31 eur) a zaviazal odporkyňu k ich náhrade v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že v zmysle §§ 1, 2, 5 ods. 1 písm. a) a nasl. zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov platného v čase podania návrhu doposiaľ nebol vyrubený navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu vo výške 31 eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Z.z. , súd súčasne rozhodol aj o povinnosti navrhovateľa tento poplatok uhradiť a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.