Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/172/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.januára 2012 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Q. D., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom

D. ul. č. XXXX/XX, Vranov nad Topľou,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 18.07.2012 v čase o 18:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, EČ I. J. XX-XXP, po ul. D. vo Vranove nad Topľou, kde bol pri predajni O. zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, Vranov nad Topľou, pričom lustráciou bolo zistené, že obžalovanému Q. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. zo dňa 26.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011, uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 3 rokov a obžalovaný bol počas kontroly vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na el. prístroji Dräger na prítomnosť alkoholu v dychu, ktorú obžalovaný bez udania dôvodu odmietol, pričom odmietol sa tiež podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, aj keď by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

teda

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

- odmietol sa pri výkone inej činnosti podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

tým spáchal

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ,

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to mu súd ukladá

Podľa v spojení s Tr. zákona za použitia pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 ( desiatich ) mesiacov.

Podľa ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , v nadväznosti na Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov v trvaní 8 ( ôsmich ) rokov.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. . Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. D., svedkov D.. K. J., K. H. a S. T., znaleckým dokazovaním z odvetvia súdneho lekárstva, prečítaním pripojených spisov tunajšieho súdu, listinných dôkazov, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Q. D. uviedol na hlavnom pojednávaní, že dňa 18.7.2012 sa zdržiaval v kaviarni na autobusovej stanici so svojim kolegom K. P.. Uvedenému kolegovi povedal, že to riskne, keďže domov zo stanice má iba asi 100 metrov a z uvedeného dôvodu z kaviarne odišiel na osobnom motorovom vozidle. V kaviarni požil len jedno nealkoholické pivo. Po odchode z kaviarne ho po asi 100 metroch zastavila hliadka polície, ktorá ho okamžite vyzvala na podrobenie sa dychovej skúške na drägeri. Obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške, keďže je chorý na pľúca na ktoré sa liečil pred pätnástimi rokmi. Hliadka polície ho po odchode z polície vzala k lekárovi, ktorý sa ho nepýtal na zdravotné ťažkosti a ktorému ani nepovedal, že bol liečený na pľúca. Potvrdil, že si bol vedomý toho, že mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

V prípravnom konaní obžalovaný využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať.

Svedok D.. K. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že zo I.R. ulice smerom od Pohostinstva A. vyšlo osobné motorové vozidlo červenej farby zn. Škoda Felícia, ktoré od počiatku svojej jazdy išlo v protismernej časti vozovky bez označenia smerovkou smerom na D. ulicu. Predmetné vozidlo spoločne s kolegom služobným vozidlom predbehli a vyzvali obžalovaného D. sediaceho vo vozidle, aby z neho vystúpil. Obžalovaný z vozidla vystúpil po určitej námahe, pričom mu s kolegom pomáhali. Obžalovaný im nepredložil žiadne doklady, keďže žiadne pri sebe nemal. Lustráciou zistili, že obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov. Obžalovaný podľa jeho udania vykazoval všetky príznaky opitosti, čo usúdil z jeho motoriky, pričom reč obžalovaného bola koktavá, bolo mu však rozumieť, aj keď to niekoľkokrát musel zopakovať. Obžalovaný sa potácal a počas prechodu k ich služobnému vozidlu mal ťarbavú chôdzu. Obžalovaný D. spomenul, že ho dostali a že vedia, kto je. Obžalovaného niekoľkokrát, asi dva až trikrát vyzvali, aby sa podrobil dyhovej skúške alebo odberu krvi za účelom zistenia alkoholu v jeho organizme. Obžalovaný sa odmietol týmto úkonom podrobiť a oznámil im, že nikam nepôjde. Obžalovaný D. pri odmietnutí podrobenia sa úkonom nespomínal, že by trpel nejakými zdravotnými ťažkosťami. U príslušného lekára nezisťovali, či je obžalovaný schopný podrobiť sa odberu krvi, ale službukonajúci lekár len vyhodnotil, či obžalovaný môže byť umiestnený do cely predbežného zaistenia. Obžalovaný sa pritom sám pýtal, z akého dôvodu ho berú na lekársku prehliadku, pričom z dôvodu zvýšeného krvného tlaku nemohol byť obžalovaný umiestnený v cele predbežného zaistenia.

Z výpovede svedka K. H. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný D. vyšiel zo I. ulice na osobnom motorovom vozidle červenej farby zn. Škoda Felícia so I. poznávacími značkami smerom na D. ulicu. Predmetné vozidlo sa asi pätnásť či dvadsať metrov pohybovalo v protismere a potom sa vrátilo naspäť do svojho jazdného pruhu. Z uvedeného dôvodu spoločne s kolegom J. zastavili vozidlo vedené obžalovaným. Pri vystupovaní obžalovaného z vozidla videl na ňom, že je v podnapitom stave. Prejavovalo sa to tak, že vystupoval z vozidla nekoordinovane, t. j. najprv vysunul nohu, potom ruku a takisto sa mu tackala hlava. Obžalovaný im nepredložil žiadne potrebné doklady na vedenie motorového vozidla. Obžalovaného vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, čo obžalovaný opakovane odmietol. Obžalovaného takisto vyzvali, že sa môže podrobiť odberu krvi. Počas lustrácie vykonanej na Dopravnom inšpektoráte vo Vranove n/T. zistili, že obžalovaný má zadržaný vodičský preukaz a v minulosti sa už dopustil opakovane trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po približne treťom odmietnutí podrobenia sa dychovej skúške oznámili obžalovanému, že môže byť vykonaný odber krvi, čo obžalovaný takisto odmietol. Po výsluchu obžalovaného na Dopravnom inšpektoráte Vranov n/ T. vzali obžalovaného na lekárske vyšetrenie na pohotovosť na I. X. vo Vranove n/T., počas ktorého sa obžalovaný správal agresívne, nadával jemu ako aj kolegovi D.. J., službukonajúcemu lekárovi ako aj rómskym spoluobčanom čakajúcim na ošetrenie v čakárni. Lekár skonštatoval, že obžalovaný nie je schopný umiestnenia v cele predbežného zaistenia. Obžalovanému bolo pri rozprávaní málo čo rozumieť a celá hlava mu padala. Počas chôdze sa tackal, kýval sa a opieral sa o ich auto. Obžalovaný bol pritom bosý. Obžalovaný nespomínal žiadne zdravotné problémy, len sa mal vyjadriť, že ho už majú. Lekár skonštatoval, že obžalovaný má niečo s tlakom.

Svedok S. T. uviedol na hlavnom pojednávaní, že v Pohostinstve A. na I. ulici sa stretol s obžalovaným D. , s ktorým požil dve nealkoholické pivá. Obžalovaný si zobral kľúče od vozidla a odišiel preč z pohostinstva, pričom nevedel uviesť kam. Podľa jeho názoru obžalovaný nebol opitý. Obžalovaného pozná viac ako päť rokov, pričom sa s ním stretáva náhodne.

Podľa znaleckého posudku K.. K. J., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, bolo na základe konzultácie so synom obžalovaného zistené, že obžalovaný sa nelieči na žiadne ochorenie, bol operovaný iba na pruh a navštevuje iba zubného lekára. Podľa vyšetrených okolností mal obžalovaný v čase spáchania skutku zvýšený tlak a z uvedeného dôvodu nebol umiestnený v cele predbežného zaistenia. Uvedený chorobný stav však obžalovanému nezabraňoval podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu s následným odberom krvi, prípadne moču, na základe ktorých telesných tekutín by bolo možné určiť stav jeho ovplyvnenia psychotropnými látkami. Obžalovaný v čase spáchania skutku dňa 18.7.2012 netrpel na žiadne ochorenie, ktoré by mu neumožnilo podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu z dôvodu nebezpečenstva pre jeho zdravie. Vychádzajúc z výpovedí svedkov bolo možné ustáliť, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku mohol nachádzať v ťažkom stupni opitosti. Zo súdnolekárskeho hľadiska sa obžalovaný nachádzal najpravdepodobnejšie v ťažkom stupni opitosti, pričom nemal žiadne objektívne zistiteľné zdravotné príčiny na odmietnutie vykonania dychovej skúšky.

Zo správy praktického lekára pre dospelých K.. O. W. zo dňa 18.7.2012 vyplýva, že obžalovaný javil známky požitia alkoholu a že nebol schopný zadržania.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za preukázané, že obžalovaný Q. D. sa dopustil skutku tak ako je uvedené vo výrokovej časti toto rozsudku.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčujú výpovede svedkov D.. K. J. a K. H., v zhode s ktorými vyznieva aj znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva a farmácie. Obžalovaného zo spáchania skutku nepriamo usvedčuje aj jeho výpoveď.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný dňa 18.7.2012 po odchode z pohostinstva A. nachádzajúceho sa na I. ulici svojim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia smeroval na Ul. D., kde bol zastavený hliadkou PZ v zložení svedkov D.. J. a H.. Predmetné motorové vozidlo obžalovaného svedkovia ako príslušníci PZ zastavili z dôvodu, že toto vozidlo sa pohybovalo v protismernej časti vozovky. Po zastavení osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia svedkovia D.. J. a H. vyzvali obžalovaného na vystúpenie z vozidla ako aj na predloženie dokladov potrebných k vedeniu motorového vozidla. Obžalovaný sa vyjadril, že príslušné doklady nevyhnutné na riadenie motorového vozidla nemá pri sebe. Obaja svedkovia vypovedali, že obžalovaný jednoznačne javil príznaky požitia alkoholických nápojov, čo sa prejavovalo jednak jeho nekoordinovaným vystupovaním z vozidla ( svedok H. ) ako aj tackavou a potácajúcou sa chôdzou či koktavou rečou ( svedok D.. J. ). Svedkovia opakovane vyzvali obžalovaného na podrobenie sa vykonania dychovej skúšky za účelom zistenia prípadného množstva požitých alkoholických nápojov. Obžalovaný D. sa opakovane odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky. Z uvedeného dôvodu ho svedkovia D.. J. ako aj H. upozornili, že je možné, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, čo obžalovaný výslovne odmietol s uvedením, že nikam nejde. Svedkovia D.. J. ako aj H. zhodne uviedli, že obžalovaný svoje rozhodnutie nevykonať dychovú skúšku ako aj nepodrobiť sa lekárskemu vyšetreniu z dôvodu určenia stavu jeho prípadnej opilosti neodôvodňoval nijakými zdravotnými ťažkosťami znemožňujúcimi mu podrobiť sa vyššie uvedeným úkonom. Príslušníci PZ následne obžalovaného vzali na lekárske vyšetrenie len za účelom zistenia, či obžalovaný je schopný byť umiestnený v cele predbežného zaistenia. Príslušný službukonajúci lekár pritom v lekárskej správe uviedol, že obžalovaný vykazoval známky požitia alkoholických nápojov, pričom však nebol schopný zadržania. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku skonštatoval, že všeobecne osoby majúce poruchy koordinácie pohybov spojené s negatívnym ovplyvnením telesných pohybov, nezrozumiteľnou bľabotavou rečou, pričom nedokážu ovplyvniť svoje správanie, sa nachádzajú v ťažkom stupni opilosti, čo zodpovedá koncentrácii elylalkoholu v ich krvi vyššej ako 2 promile. Pri posudzovaní, či páchateľ naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona pritom súd nezisťuje, či obžalovaný v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholických nápojov či iných návykových látok, ale rovnako ako v prípade trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona postihuje konanie páchateľa, ktorý bez toho, že by bolo ohrozené jeho zdravie, sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu sa teda nevyžaduje zistenie, či páchateľ sa nachádzal v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť pod vplyvom takýchto látok. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade neexistencie záznamu o dychovej skúške alebo lekárskeho potvrdenia, že osoba sa nachádzala pod vplyvom alkoholických nápojov v koncentrácii vyššej ako 0,4762 mg/l ( t.j. 1 promile ), či bola ovplyvnená inými návykovými látkami sa stav vylučujúci spôsobilosť dá vyvodiť zo súhrnu ostatných okolností, za ktorých bola jazda vodiča uskutočnená, t.j. zo spôsobu jazdy vodiča, celkového správania sa vodiča po zastavení vozidla a z iných okolností. Zo svedeckých výpovedí svedkov D.. J. ako aj H., príslušníkov PZ vykonávajúcich službu na úseku cestnej dopravy a ktorí sa pri výkone svojej služobnej činnosti podľa udania stretávajú aj s osobami pod vplyvom alkoholických nápojov, vyplýva, že z prejavov správania sa obžalovaného, vrátane jeho pohybov a reči usúdili, že obžalovaný je výrazne ovplyvnený istým množstvom alkoholických nápojov. Svedecké výpovede je pritom potrebné hodnotiť v ich kontexte a nie je možné vyjadrenia jednotlivých svedkov vyhodnocovať bez súvisu s inými nimi prednesenými vyjadreniami. Z uvedeného dôvodu nie je možné prisvedčiť obhajobe, že svedkovia D.. J. a svedok H. vypovedajú odlišne len z toho dôvodu, že svedok H. vypovedal, že obžalovanému nerozumeli, naproti tomu svedok D.. J. uviedol, že mu rozumeli. Svedok H. totiž vypovedal, že v niektorých momentoch bolo obžalovanému rozumieť a v niektorých okamihoch nie, pričom zreteľne počul, ako im obžalovaný povedal, že „ už ma máte „ ako aj vyhrážku zastrelením pištoľou. Svedok D.. J. pritom vypovedal, že reč obžalovaného bola koktavá, bolo mu však rozumieť, aj keď niekoľkokrát zopakoval, čo povedal. Je zrejmé, že v prípade bľabotavej reči môžu niektoré osoby v závislosti aj od svojej prípadnej sluchovej dispozície rozumieť, čo takýto človek rozpráva a iné osoby nemusia slovnému vyjadrovaniu sa koktavého človeka rozumieť.

Nemožno sa stotožniť ani s obhajobu obžalovaného, že niektorí ľudia odpadnú na ulici s tým, že ostaní spoluchodci sa domnievajú, že sú to opilci a neskôr sa zistí, že to boli ľudia trpiaci diagnózou diabetes. Obžalovaný síce uviedol až vo svojej súvislej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keďže v prípravnom konaní odmietol vo veci vypovedať, že trpel ochorením pľúc, avšak neuviedol, že by o takejto diagnóze mohol mať nejaký lekársky záznam. Svedkovia D.. J. a H. pritom vypovedali, že obžalovaný sa im bezprostredne po zastavení svojho vozidla a po odmietnutí podrobiť úkonom za účelom zistenia prípadného požitia alkoholických nápojov, nesťažoval na akékoľvek zdravotné problémy znemožňujúce mu podrobiť sa týmto úkonom. Znaleckým dokazovaním sa takisto nepodarilo preukázať, že by obžalovaný trpel uvedenými zdravotnými ťažkosťami. Súd preto uvedenú obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Nemožno opomenúť skutočnosť, že aj v prípade existencie ťažkosti obžalovaného pri dýchaní, obžalovaný sa mohol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi či iného biologického materiálu ( napr. moču ), čím by nemalo dôjsť k sťaženiu jeho dýchania. Obžalovaný sa však odmietol podrobiť aj uvedenému lekárskemu vyšetreniu.

Pri hodnotení obrany obžalovaného nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní vypovedal, že v pohostinstve A. sa s ním nachádzal kolega K. P.. Obžalovaný na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pomýlil a že v inkriminovanom čase sedel v pohostinstve A.Ň. so svedkom T.. Je nepochopiteľné aj vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že kolegovi K. P. pri odchode z pohostinstva povedal, že to riskne, keďže vzdialenosť od autobusovej stanice k nemu domov je iba asi 100 metrov. Z uvedeného vyjadrenia je teda nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý toho, že má uložený zákaz vedenia motorových vozidiel a takisto, že sa nachádza pod vplyvom alkoholických nápojov. Takémuto záveru nasvedčuje aj predchádzajú kriminálna minulosť obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky ešte podľa Tr. z. účinného do 31.12.2005 ako aj trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ) Tr. zákona účinného od 1.1.2006.

V súvislosti s návrhom obhajoby, aby ďalšie hlavné pojednávanie nariadené za účelom oboznámenia sa predovšetkým s listinnými dôkazmi ako aj s pripojenými spismi bolo odročené z dôvodu neprítomnosti obžalovaného je potrebné poukázať na ust. , v zmysle ktorého bol obžalovaný poučený o možnosti vykonať nasledujúce hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Dôvodom na odročenie hlavného pojednávania nemôže byť v zmysle ust. oboznámenie sa obžalovaného so znaleckým posudkom, keďže tento si v konaní aj zvolil obhajcu a tento zvolený obhajca ho mohol ešte pred vykonaním hlavného pojednávania s týmto posudkom oboznámiť. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovanému bolo súdom nariadené, aby sa podrobil znaleckému vyšetreniu a to ešte počas zdržiavania sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bolo aj súdom v uznesení o pribratí znalca znalcovi uložené, aby znalecké vyšetrenie vykonal ešte v mesiaci december roku 2012 a za týmto účelom aby sa telefonicky skontaktoval s obžalovaným. Obžalovaný sa napriek uvedenému pokynu súdu nedostavil na znalecké vyšetrenie, pričom znalcovi sa s obžalovaným nepodarilo ani telefonicky skontaktovať.

Obžalovanému bol trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 26.4.2011 sp. zn. , právoplatným dňa 17.5.2011 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d ) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom. Obžalovanému okrem povinnosti zákazu požívania alkoholických nápojov ako súčasť probačného dohľadu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 3 rokov v zmysle ust. § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Z dôvodu rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2 . januára 2013 o udelení amnestie bol v zmysle čl. I. tohto rozhodnutia obžalovanému vyššie uvedený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s uloženým probačného dohľadu odpustený a teda sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Obžalovanému však naďalej zostal uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 rokov, ktorý obžalovanému začal plynúť dňa 3.7.2011 a ktorý mu uplynie dňa 3.7.2014.

Obžalovaný teda svojim konaním, keď dňa 18.7.2012 napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.4.2011 sp. zn. bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 3 rokov plynúci mu až po uplynutí predchádzajúceho trestu zákazu činnosti uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec zo dňa 9.3.2009 sp. zn. do 3.7.2011, teda až do dňa 3.7.2014, viedol motorové vozidlo zn. Škoda Felícia po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Obžalovaný zároveň tým, že napriek tomu, že vykazoval príznaky požitia alkoholických nápojov odmietol sa podrobiť dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia, či je pod vplyvom alkoholických nápojov či iných návykových látok bez toho, aby to bolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 1.11.2011.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu nad dodržiavaním súdnych rozhodnutí ako aj záujem na ochrane ľudského života a zdravia ako aj majetku.

Objektom daných prečinov je záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci ako aj ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona) .

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému boli opakovane uložené zákazy činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný v minulosti celkovo 7 krát súdne trestaný. Z pripojených spisov súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.8.1975 sp.zn. uznaný za vinného z trestného činu opilstva podľa Tr. z. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 2.10.1986 sp.zn. bol obžalovaný opätovne uznaný za vinného z trestného činu opilstva podľa Tr. z. Rozsudkom toho istého súdu zo dňa 6.8.1987 bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu opilstva podľa Tr. z. a za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa zákona č. 150/69 Zb. z. o prečinoch. Následne bol obžalovaný ďalšími rozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. a sp.zn. ako aj Okresného súdu Lučenec sp.zn. odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa z., resp. podľa Tr. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. zo dňa 26.4.2011 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov do 17.5.2014 a to s probačným dohľadom. Obžalovanému bol súčasne uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov.

Obžalovaný sa skutku uvedeného vo výroku rozsudku dopustil dňa 18.7.2012, teda počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. Vzhľadom na rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2.1.2013, ktorým bola udelená amnestia, súd musel prihliadnuť na rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.1.2013 sp. zn. , podľa ktorého je obžalovaný čiastočne účastný tejto amnestie a teda, že právoplatne uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. bol obžalovanému v zmysle čl. I rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky odpustený. Keďže obžalovaný bol pred uvedeným uloženým trestu právoplatne odsúdený na úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. , výkon ktorého nebol podmienečne odložený a z výkonu ktorého bol prepustený dňa 30.8.1988, obžalovaný nie je vyňatý z tejto amnestie v zmysle čl. V písm. d ) rozhodnutia prezidenta.

Vzhľadom na skutočnosť, že na všetky predchádzajúce odsúdenia sa vzťahuje fikcia neodsúdenia, skutočnosť predchádzajúcich odsúdení nemohol súd zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona.

Zahladením odsúdenia sa však nezahladzuje samotný fakt, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa totožnej trestnej činnosti a to na úseku cestnej dopravy.

U obžalovaného rovnako ako v prípade priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 37 Tr.

zákona, súd nezistil ani existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona.

Keďže obžalovaný svojim konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov, bolo mu nevyhnutné uložiť v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon páchateľovi takého trestného činu uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Vzhľadom na závažnosť možných následkov vzniknutých pri porušení cestných predpisov napríklad aj v podobe ublíženia na zdraví či usmrtení človeka, súd dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúcu rozsiahlu protiprávnu činnosť obžalovaného na úseku cestnej dopravy vyznačujúcu sa absolútnym nerešpektovaným príslušných právnych noriem, obžalovanému je z hľadiska individuálnej, ale predovšetkým z hľadiska generálnej prevencie nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Výkon trestu nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody by evidentne neviedol k naplneniu účelu trestu tak ako je ustanovený v § 34 Tr. zákona. Obžalovaný napriek tomu, že mu bol za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov so súčasným uložením zákazu požívania alkoholických nápojov ako súčasti probačného dohľadu, pričom skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu začala plynúť dňa 18.5.2011, dňa 18.7.2012 opätovne viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia. Je nepochybné, že napriek predchádzajúcim celkovo už 7 odsúdeniam, napriek opakovanému uloženiu podmienečných trestov odňatia slobody za opakované porušovania uložených zákazov vedenia motorových vozidiel, sa obžalovaný opätovne dopustil totožného konania, keď viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia napriek zákazu a takisto sa odmietol podrobiť úkonom za účelom zistenia prípadného požitia alkoholických nápojov. Aj z arogantných prejavov obžalovaného na hlavnom pojednávaní a nerešpektovania pokynu súdu na dostavenie sa na nariadené znalecké dokazovanie súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je ani možné už vplývať iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody spojeného s obmedzením jeho osobnej slobody. Obžalovaný sa opakovane od roku 2008 do súčasnosti dopúšťa totožnej trestnej činnosti a dosiaľ žiadne trestnoprávne postihy nemali na obžalovaného žiaden výchovný účinok. Účelom trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona je pritom predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Je nepochybné, že v prípade uloženia druhu trestu s ponechaním obžalovaného na slobode, tento by opätovne sa mohol dopustiť totožnej trestnej činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí alebo k spôsobeniu značnej škody na majetku. Uloženie takéhoto druhu trestu je teda nevyhnuté v záujme ochrany spoločnosti a to predovšetkým života a zdravia jej jednotlivých členov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Keďže obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody ešte v roku 1988, teda v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a ) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na posilnenie výchovného účinku trestu obžalovanému samozrejme bolo potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel.

V zmysle ust. § 61 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 1.11.2011 súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, alebo

b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 a 4 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

Z pripojených spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. , sp.zn. a sp.zn. pritom vyplýva, že obžalovaný bol v rokoch 1975, 1986 ako aj 1987 právoplatne odsúdený za trestný čin opilstva podľa Tr. z. v znení účinnom do 31.12.2005. Vyššie uvedené odsúdenia sú síce zahladené, avšak v zmysle ust. Tr. zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti to nemý vplyv.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že obžalovanému by bolo potrebné uložiť trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na doživotie.

Súd však pri rozhodovaní o tomto druhu trestu musel prihliadnuť aj na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011 upravené v ust. § 438 d) Tr. zákona. V zmysle druhej vety citovaného ustanovenia súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenia uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 4 Tr. zákona neprimerane prísne. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že takouto mimoriadnou okolnosťou je uplynutie doby takmer 25 rokov od posledného odsúdenia za trestný čin opilstva v zmysle § 201 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že uvedené odsúdenia sú už zahladené, že obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, počas výkonu ktorého mu nebude plynúť trest zákazu činnosti ( § 61 ods. 6 Tr. zákona ) ako aj skutočnosť veku obžalovaného. V predmetnej veci pritom súd nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti v podobe pomerov páchateľa. Z vystupovania obžalovaného na hlavnom pojednávaní je totiž nepochybné, že tento absolútne nerešpektuje rozhodnutia orgánov verejnej moci.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného je postačujúci trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov uložený v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby a to v trvaní 8 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.