Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-18-2013.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Subarea
9Co/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. K. X/XX, t. č. F., E. B. Z. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Ferdinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 45,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. októbra 2012, č. k. 9C/4/2012-102, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 58,15 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. Bratislava do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. Bratislava do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 2 OSP, a keďže navrhovateľ vzal návrh späť a odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporcu so späťvzatím súhlasili, súd konanie zastavil. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto o trovách konania rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila a v súvislosti s týmto konaním jej ani žiadne trovy konania nevznikli. O trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súd rozhodol tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, pretože mal za to, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyni v tomto konaní. Vedľajší účastník na strane odporkyne nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporkyne, o jeho vstupe do konania odporkyňa nemala vedomosť. Oznámenie o jeho vstupe do konania bolo štylizované všeobecne, keď vedľajší účastník v čase doručenia oznámenia o svojom vstupe do konania nemal žiadnu vedomosť o spore, jeho charaktere, skutkovom a právnom dôvode jeho vzniku. Vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do tohto konania. V danom prípade, keď dôvodom založenia Spotrebiteľského združenia OSA bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práva spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv, možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Združenie bolo založené na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou v spotrebiteľských sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom považoval za nedôvodné a za zbytočné navyšovanie trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník včas odvolanie v časti výroku o trovách vedľajšieho účastníka. Uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Zo späťvzaia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný. Súd mal preto o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Tým, že navrhovateľ vzal návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporkyne. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporkyne bol premlčaný. Odporkyňa bola v konaní úspešná vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práva spotrebiteľov. Ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom, vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V kontexte uvedeného považuje stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť nie je iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňuje skutočnosť, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a súdy mu právo na náhradu trov priznávajú. Pritom vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je takýto postup namietaný. K námietke premlčania uviedol, že nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu prihliadnuté, pričom je možné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Fakticky tým spotrebiteľovi odňal právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi považuje za nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľov vznikli reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov tým, že skupuje premlčané pohľadávky a tie následne žaluje, spoliehajúc sa, že odporcovia nevedia o možnosti vnesenia námietky premlčania a právne služby advokáta si nemôžu dovoliť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmenil a vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania vo výške 58,18 eura, alebo aby v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak by sa súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, navrhol, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Majú pritom možnosť využívať podporu ministerstva. Navrhovateľ má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Pred vstupom do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a viaceré procesné podania nadbytočne opakuje. Uvedenú činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia do konania iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na čo správne prihliadol súd a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K
návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie uviedol, že SD EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, nakoľko by prekročil svoje právomoci. Z uvedených dôvodov navrhol výrok o trovách konania potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní v napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.
Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporkyni domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 40,72 eura od 29. 11. 2006 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 30. 01. 2006 uzavrel postupca s odporkyňou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol postupca odporkyni úver vo výške 132,44 eura. Nakoľko odporkyňa bola s úhradou splátok v omeškaní, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čím bola platnosť zmluvy ukončená a odporkyňa je povinná zaplatiť žalovanú sumu.
Dňa 07. 06. 2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - spotrebiteľské združenie OSA a zároveň vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ následne podaním zo dňa 04. 09. 2012 súdu oznámil, že návrh berie späť a navrhol, aby súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia, pričom zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom navrhovateľ vzal návrh späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyne (R 49/1993). Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka.
Argumentáciu súdu o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 58,15 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k veci) po 16,60 eura podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume 8,30 eura podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) Vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.