Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-19-2012.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/19/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: MUDr. K. J., nar. XX. S. XXXX, naposledy bytom J., Y. XX a zomr. XX. S. XXXX, proti žalovanej: JUDr. X. G., sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, Bratislava, Záhradnícka 10, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 2. februára 2011 č. k. 7C 186/2008 - 177 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 vety prvej a druhej zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (v platnom znení), keď po právoplatnom nepriznaní žalobcovi oslobodenia od súdnych poplatkov (uznesením súdu prvého stupňa z 13. novembra 2008 č. k. 7C 186/2008 - 81 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2009 č. k. 10Co 35/2009-97), taktiež právoplatnom zamietnutí žiadosti rovnakého účastníka o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov (v tomto prípade uznesením súdu prvého stupňa z 9. septembra 2009 č. k. 7C 186/2008 - 121 v spojení s ďalším potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave z 26. februára 2010 č. k. 23Co/357/2009-156) a napokon i zastavení dovolacieho konania proti prvému z uznesení odvolacieho súdu zhora (uznesením Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 203/2010), teda po vyčerpaní opravných prostriedkov, spôsobilých zvrátiť stav nepriznania žalobcovi oslobodenia od súdnych poplatkov, žalobca súdny poplatok nezaplatil, hoci o následku nezaplatenia bol poučený. Žalovanej (označovanej za „odporkyňu“, v súvislosti so správnym označovaním účastníkov tzv. sporového konania a podania, ktorým sa takéto konanie začína, za žalobcu, žalovaného a žalobu inak por. ust. § 79 ods. 1 poslednej vety a § 90 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“ - pozn. odvolacieho súdu) nepriznal náhradu trov konania a toto rozhodnutie odôvodnil právne len paušálnym odkazom na ust. § 146 ods. 2 O. s. p. (bez uvedenia aj použitej vety ustanovenia), vecne potom zavinením zastavenia konania žalobcom (podľa okresného súdu navrhovateľom) tým, že nezaplatil súdny poplatok a nedostatkom vzniku žalovanej v konaní žiadnych trov.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (s ktorým návrhom bol inak spojený aj návrh na praktickú revíziu skorších rozhodnutí zhora tak, aby žalobcovi bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov a aby mu bol ustanovený advokát). Zotrval na názore, že jeho nepriaznivé majetkové pomery priznanie mu požadovaného oslobodenia i ustanovenie advokáta odôvodňovali, žalobou sa navyše sleduje ochrana pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy (?) a napadnuté uznesenie je preto taktiež v rozpore so zákonom.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Nato žalobca 16. apríla 2011 ešte pred prvotným predložením veci Krajskému súdu v Trnave, následným vrátením ním spisu súdu prvého stupňa bez rozhodnutia s poukazom na prikázanie Krajskému súdu v Trnave - záväznou časťou uznesenia NS SR zo 7. januára 2009 sp. zn. 5Nc 34/2008 - len veci skôr vedenej Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 9Co 299/08, neskorším predložením veci Krajskému súdu v Bratislave, vrátením veci okresnému súdu i takýmto súdom - v tomto prípade s evidentne nepodloženým a pochybným zdôvodnením, podľa ktorého mala byť aj v intenciách prejednávanej veci uznesením NS SR zo 7. januára 2009 vec prikázaná Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu až do skončenia konania a i ďalším konkrétne nezdôvodneným názorom o tom, že riešenie ponúkané Krajským súdom v Trnave je mylným a napokon samozrejme i pred ďalším predložením veci zjavne bezradným súdom prvého stupňa tunajšiemu súdu, ktorý najmä v záujme neeskalovania ďalej konfliktu nespejúceho k zmysluplnému riešeniu si už vec i pre ďalšiu možnosť naznačenú v jeho liste z 27. októbra 2011 č. k. 10Co/58/2011-188 ponechal), teda po začatí odvolacieho konania a ešte pred jeho skončením zomrel.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 vety prvej O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a podľa odseku 2 vety prvej rovnakého ustanovenia smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy a podľa § 15 rovnakého zákona po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.
Podľa § 107 ods. 1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 211 ods. 2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Z obsahu práve odcitovaných ustanovení vyplýva, že úmrtie fyzickej osoby účastníka je spojené so stratou jej spôsobilosti byť účastníkom konania a po vzniku takejto prekážky konania má súd vždy povinnosť posúdiť podľa povahy veci, aký postup prichádza následne do úvahy (zastavenie konania, jeho prerušenie alebo možnosť pokračovania v konaní - tu však zjavne nie s už nežijúcim účastníkom, ale len s prípadnými jeho právnymi nástupcami). Pretože však u práva na ochranu osobnosti (podľa § 11 a nasl. O. z.), obdobne ako aj u práva na opravu údajov uverejnených v tzv. masovokomunikačných prostriedkoch ide o právo osobnej povahy zanikajúce smrťou fyzickej osoby a neprechádzajúce na dedičov, ak žalobca v konaní (teda kedykoľvek do právoplatného skončenia konania) zomrie, súd musí konanie zastaviť (v prípade odvolacieho konania sa tak samozrejme môže stať až po zrušení rozhodnutia vo veci takému postupu brániaceho, pokiaľ je takýmto rozhodnutím rozhodnutie vo veci samej - o aký prípad ale práve v prejednávanej veci nešlo, nakoľko sa tu odvolaním podaným výlučne neskôr zomrelým žalobcom sledovalo odstránenie uznesenia zastavujúceho konanie). To platí bez ohľadu na to, že osobám uvedeným v ust. § 15 O. z. vzniká úmrtím osoby uplatňujúcej právo na ochranu osobnosti originálne právo na ochranu osobnosti takejto (už nežijúcej) osoby (ich predchodcu), pretože takéto samostatné nové právo môžu jeho nadobúdatelia i podľa záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry) vo veciach ochrany osobnosti uplatniť len sami novou žalobou (nevstupuje sa tu do práv pôvodného žalobcu dedením, v tejto súv. por. i R 95/1998).
O takýto prípad šlo i v prejednávanej veci, kde žalobca nielenže úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred možným rozhodnutím odvolacieho súdu (o jeho odvolaní), ale aj pri docielení takýmto účastníkom pred úmrtím i rozsudku akokoľvek sa vyporiadavajúceho s jeho žalobou (teda nie iba uznesenia zastavujúceho konanie) by v konaní po jeho úmrtí už nebolo možno pokračovať.
Práve špecifikum, spočívajúce v nemožnosti zapojenia do konania na strane žalobcu po jeho úmrtí nikoho iného, však spôsobovalo, že tu chýbala (právne zanikla) jedna strana sporu a neboli tak splnené ani jedna z procesných podmienok umožňujúcich vecné prejednanie problému nastoleného odvolaním (tu rozumej, či konanie malo alebo nemalo byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku) a tiež vecné rozhodnutie o takomto probléme.
Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden z prípadov nutnosti či dokonca možnosti prejedávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a to podľa § 211 ods. 2, § 107 ods. 1, § 19 a § 103 O. s. p. odvolacie konanie zastaviť.
Pri takomto rozhodnutí odvolací súd stíhala povinnosť rozhodnúť aj o trovách konania (len odvolacieho skončeného zastavením odvolacieho konania - pre nemožnosť zásahu aj do napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vrátane vyporiadania sa takýmto rozhodnutím s otázkou trov prvostupňového i oboch skorších odvolacích konaní, ak tu ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu odpadla podmienka odvolacieho konania). Šlo tu o prípad zastavenia konania bez možnosti pričítať zavinenie na tomto výsledku ktorémukoľvek z pôvodných účastníkov (za smrť nikto z nich nemôže) a zásadne teda i o prípad potreby postupu podľa zákonom ustanoveného pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak toto bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 rovnakého zákona). Práve strata spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania (jeho právny zánik ako osoby) bez možnosti pokračovania v konaní na žalujúcej strane sporu s kýmkoľvek iným však spôsobovala, že tu v čase rozhodovania odvolacieho súdu jedinou účastníčkou konania s potrebnými spôsobilosťami ostala žalovaná a tzv. štandardný náhradový výrok podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. bolo preto nutné úmerne špecifickej procesnej situácii v prejednávanej veci modifikovať tak, že sa rozhodne, že z oboch pôvodných účastníkov konania len žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (keďže dnes už nežijúci žalobca nemá už ani spôsobilosť mať práva a povinnosti, z ktorého dôvodu konštatovať ešte i výrokom súdneho rozhodnutia, že nejaké právo by nemal mať i on, je právne absurdné).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.