Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-20-2013.pdf
PDF · 70.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/20/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovanému M. D., I. I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 1.632,21 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, zo dňa 16.11.2012, č. k. 7Ro/144/2012-35 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu zo dňa 13.6.2012, č. k. 7Ro/144/2012-21.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že potom, čo dňa 13.6.2012 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.632,21 eur s prísl., Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo podaním doručeným 2.7.2012 svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 25.6.2012 a podľa názoru súdu 15-dňová lehota na podanie odporu uplynula 10.7.2012, a teda platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 11.7.2012. Vedľajší účastník proti uvedenému platobnému rozkazu podal odpor, ktorý však bol doručený súdu až dňa 9.8.2012, teda po právoplatnosti platobného rozkazu. Podľa názoru súdu vedľajší účastník nemal právo na doručenie platobného rozkazu, ale iba právo na podanie odporu, t.j. mal len to právo, ktoré mohol využiť žalovaný do konca lehoty na podanie odporu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím dôjde aj k ex lege k zrušeniu platobného rozkazu súdu prvého stupňa. V odvolaní uviedol, že nie je možné akceptovať názoru súdu, že lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu začína vedľajšiemu účastníkovi plynúť dňom doručenia platobného rozkazu žalovanému. Podľa jeho názoru zmysel vstupu vedľajšieho účastníka do konania, by pri akceptovaní tohto názoru nemohol byť naplnený, pretože vedľajší účastník do konania vstúpil včas, teda v dobe, kedy vec ešte nie je právoplatne skončená, avšak súd by platobný rozkaz doručil vedľajšiemu účastníkovi až po uplynutí lehoty na podanie odporu žalovanému. Má teda za to, že na podanie opravného prostriedku preto vedľajšiemu účastníkovi plynie samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi. Má teda za to, že ak súd odmietol jeho odpor, postupoval v rozpore s cieľom Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v článku 169 ods. 1 v Zmluve o fungovaní Európskej únie a článku 38 až 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Takýto nesprávny postup súdu podľa jeho názoru
znemožňuje realizáciu procesných práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čim mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/27/2012.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vecí, ktorý následne aj správne právne posúdil ak odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu odmietol.
Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporujú, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania 2.7.2012, teda po vydaní platobného rozkazu dňa 13.6.2012. Vzhľadom na to, že v čase vydania platobného rozkazu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nebolo účastníkom konania, nevzniklo mu ani procesné právo na doručenie platobného rozkazu. Je tomu tak preto, že rozhodnutia súdu včítane platobného rozkazu sa doručujú iba tým účastníkom, ktorý boli účastníkmi konania v čase vydania rozhodnutia. Nemožno preto súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka v odvolaní, že po jeho vstupe do konania mu mal byť súdom doručený platobný rozkaz.
V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že aj keď sa vedľajšiemu účastníkovi platobný rozkaz za takejto procesnej situácii nedoručuje, vedľajší účastník bol oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, aj keď v čase jeho vydania nebol účastníkom konania, avšak iba v lehote na podanie odporu účastníka, na strane ktorého v spore vystupuje. Uvedené vyplýva z ust. § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Preto, ak žalovaný mal doručený platobný rozkaz 25.6.2012, vedľajší účastník mohol podať účinne odpor proti platobnému rozkazu v 15 dňovej lehote, t.j. do 10.7.2012 od času jeho vstupu do konania dňom 2.7.2012. Vedľajší účastník však podal odpor proti platobnému rozkazu až dňa 9.8.2012, t.j. po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odporu.
K námietke vedľajšieho účastníka v odvolaní, že napadnutý platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť, pretože v čase plynutia lehoty na podanie odporu vstúpil do konania a do dnešného dňa mu nebol platobný rozkaz doručený, je potrebné uviesť, že tento nemožno považovať za správny, lebo ako bolo uvedené v čase vydania platobného rozkazu nebol vedľajším účastníkom a teda mu nevzniklo ani procesné právo na doručenie platobného rozkazu. Nepochybil preto súd prvého stupňa, ak mu platobný rozkaz nedoručil, vzhľadom na to, že v čase vydania platobného rozkazu združenie nebolo účastníkom konania.
Za čiastočne správny treba považovať názor odvolateľa v tom, že vedľajšiemu účastníkovi plynie samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína plynúť doručením mu rozhodnutia, to však iba za predpokladu, že v čase vydania platobného rozkazu bol už účastníkom a teda súd mu platobný rozkaz aj doručil. Keďže v danom prípade tomu tak nebolo, nakoľko v čase vydania platobného rozkazu nebol účastníkom konania, nevzniklo mu právo na doručenie platobného rozkazu a teda mu nezačala plynúť ani samostatná lehota na podanie opravného prostriedku. Plynula mu však lehota na podanie opravného prostriedku v rámci lehoty účastníka, na strane ktorého v konaní vystupoval, teda žalovaného.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie podané vedľajším účastníkom nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a vedľajší účastník úspech v odvolacom konaní nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.