Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/211/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: TEHOS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 1269/3,026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 389 331, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Kováčikom, advokátom, so sídlom F. XXXX, XXX XX W. G., proti žalovanému: ZENIT, spol. s r.o., so sídlom Trnavská cesta 159/26, 821 02 Bratislava, IČO: 31 642 373, v konaní o zaplatenie 1.341,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -56 zo dňa 10. mája 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -56 zo dňa 10. mája 2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 94,80 Eur za trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Kováčika, advokáta, so sídlom F. XXXX, XXX XX W. G., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1.341,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 367,73 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 424,45 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 584,90 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti toho rozsudku, trovy konania vo výške 80,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 283,87 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), , o tepelnej energetike, , , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , dospel k záveru, že účastníci uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa , v ktorej dostatočne vymedzili predmet svojich záväzkov. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 13.02.2012, žalobca zobral žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy 367,73 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia a vo výške 0,25 % zo sumy 424,45 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia späť, na základe čoho okresný súd uznesením č.k. - 43 zo dňa 17. februára 2012 konanie v tejto časti zastavil. Z predloženej Zmluvy o dodávke a odbere tepla uzatvorenej účastníkmi konania dňa 12.02.2010 (ďalej len „zmluva“) vyplývalo, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Na základe zmluvy sa žalobca ako dodávateľ zaviazal dodávať žalovanému ako odberateľovi teplo a žalovaný ako odberateľ sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve dodané teplo odoberať a za odobraté teplo platiť. Z obsahu faktúr, ktorými bolo vyúčtované zmluvne dohodnuté dodanie tepla

vyplývalo, že faktúra č. 20101018 za obdobie jún 2010, vystavená na sumu 374,45 Eur, sa stala splatnou dňa 22.07.2010 (žalovaný túto faktúru čiastočne uhradil dňa 01.02.2011 v sume 156,72 Eur), faktúra č. 20101170 za obdobie júl 2010 vystavená na sumu 374,45 Eur sa stala splatnou dňa 20.08.2010, faktúra č. 20101322 za obdobie august 2010 vystavená na sumu 374,45 Eur sa stala splatnou dňa 22.09.2010 a faktúra č. 20101474 za obdobie september 2010 vystavená na sumu 374,45 Eur sa stala splatnou dňa 25.10.2010. Na základe uvedených splatných faktúr si žalobca voči žalovanému uplatnil neuhradené dodané teplo vo výške 1.341,08 Eur. Žalobca výzvou zo dňa 12.11.2010 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v celkovej výške 2.409,87 Eur, a to v lehote pätnástich dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak v tejto lehote pohľadávku neuhradí, žalobca bude nútený prerušiť dodávku tepla. Zo žalobcom predloženého splátkového kalendára vyplývalo, že žalobca a žalovaný sa dňa 14.12.2010 dohodli, že žalovaný faktúru č. 20101018 uhradí do 31.01.2011 v sume 100,- Eur a do 28.02.2011 uhradí zvyšných 274,45 Eur, faktúru č. 20101170 uhradí do 28.02.2011 v sume 150,- Eur a do 31.03.2011 uhradí zvyšných 224,45 Eur, faktúru č. 20101322 uhradí do 31.03.2011 v sume 200,- Eur a do 30.04.2011 uhradí zvyšných 174,45 Eur a faktúru č. 20101474 v sume 374,45 Eur uhradí do 30.04.2011. Žalovaný teda žalobcovi neuhradil splatné faktúry za dodané teplo v celkovej výške 1.341,08 Eur. Tieto skutočnosti neboli žalovaným žiadnym spôsobom vyvrátené. Žalovaný si teda nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, uhradiť cenu za teplo dodané žalobcom, preto okresný súd žalobcovi priznal proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.341,08 Eur. Žalovaný sa oneskoreným plnením svojho záväzku dostal do omeškania, ktoré v čase rozhodnutia okresného súdu „trvá“. V čl. VI. bod 6.1 predloženej zmluvy o dodávke a odbere tepla sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania odberateľa s úhradou svojho peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je dodávateľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Napriek tomu, že okresný súd zistil existenciu osobitnej dohody medzi účastníkmi konania ohľadne výšky úrokov z omeškania, priznal žalobcovi právo na zaplatenie príslušenstva z titulu úroku z omeškania, ako právo na zaplatenie sankcie za neuhradenú peňažnú pohľadávku len vo výške podľa v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. teda tak, ako si to žalobca v konaní uplatnil. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. . Nesprávny zistený skutkový stav spočíval v tom, že okresný súd žiadnym spôsobom nezisťoval, či bolo „fakturované teplo skutočne fakturované a v akom množstve; resp. že z odôvodnenia rozsudku nie je nijako zrejmá táto skutočnosť.“ Žiadal, aby bol odvolaním napadnutý rozsudok zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 22.06.2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 19.07.2012. Žalobca napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správne rozhodnutie; okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že okresný súd nezisťoval, či bolo fakturované teplo skutočne fakturované a v akom množstve, žalobca mal za to, že sa nejedná o relevantný odvolací dôvod, vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť nebola pred súdom prvého stupňa uplatnená a zároveň na jej preukázanie neboli súdu predložené žiadne dôkazy. Žalobca sa stotožnil so závermi okresného súdu, v zmysle ktorých si žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť uhradiť cenu za teplo dodané žalobcom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa . V súlade s , v spojení s došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -73 zo dňa 22.01.2013 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o

termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 22.01.2013 na č.l. 74 spisu.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, v zmysle , krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.341,08 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na skutkové a právne vymedzenie žalobou uplatneného nároku, ako žalobca produkoval v rámci podanej žaloby a v priebehu celého prvostupňového konania, kedy nárok uplatnil titulom zmluvného plnenia.

Ako novým tvrdením - námietkou, neprodukovanou žalovaným v prvostupňovom konaní, bola vyhodnotená námietka žalovaného v rovine spochybňovania „či bolo fakturované teplo skutočne fakturované a v akom množstve“. Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa (č.l. 41 spisu, v spojení s č.l. 43 rub spisu), nebol naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v , len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené námietky, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo tvrdenú obranu žalovaného v skutkovej rovine, uvedenú až v odvolaní, prihliadať a zaoberať sa takouto obranou ako relevantným odvolacím dôvodom.

Na dotvrdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu, krajský súd uvádza, že nesporným v konaní zostalo, že medzi účastníkmi bola uzavretá nepomenovaná zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanému dodával teplo. V rámci vymedzených tvrdení, uplatňovanej žaloby, v skutkovej i právnej rovine vo vzťahu k žalovanej sume 1.341,08 Eur ako bola vyúčtovaná žalovanému faktúrou č. 20101018 za obdobie jún 2010 vystavenou na sumu 374,45 Eur splatnou dňa 22.07.2010 (žalovaný túto faktúru čiastočne uhradil dňa 01.02.2011 v sume 156,72 Eur), faktúrou č. 20101170 za obdobie júl 2010 vystavenou na sumu 374,45 Eur splatnou dňa 20.08.2010, faktúrou č. 20101322 za obdobie august 2010 vystavenou na sumu 374,45 Eur splatnou dňa 22.09.2010 a faktúrou č. 20101474 za obdobie september 2010 vystavenou na sumu 374,45 Eur splatnou dňa 25.10.2010, tak vo väzbe na tieto skutočnosti bolo vykonávané okresným súdom dostatočné dokazovanie, z ktorého okresný súd správne zistil a vyhodnotil tak skutkový a následne i právny stav vo veci. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému teplo. V tejto súvislosti sa poukazuje na správanie sa žalovaného v priebehu celého prvostupňového konania, kedy vyúčtovanie dodávky žalobcom, osobitne cenu dohodnutých dodávok nespochybnil, ani čo do množstva, ale ani kvality predmetných dodávok. Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému dňa 16.01.2012 (č.l. 21 rub spisu), mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiadal, aby boli vo veci

vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania, žalobca aj žalovaný, môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, nenavrhol dôkazy, ale ani nespochybnil žalobcom uplatnený nárok v rovine „či bolo fakturované teplo skutočne fakturované a v akom množstve“, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, nie skutočného stavu. Odvolací súd tiež uvádza, že bolo potrebné prihliadať na celý priebeh prvostupňového konania, teda aj v tom smere, že žalovanému bola riadne doručená žaloba, vedel, aký nárok je voči nemu uplatňovaný a mal možnosť sa voči nemu účinne brániť už pri prvom úkone, ktorý mu patril, a tým bol odpor proti vydanému platobnému rozkazu. To, akým spôsobom žalovaný napokon naložil so svojou obranou a vo vzťahu k nej s dôkaznou povinnosťou, vyplývajúcou z úpravy v vo väzbe na , je procesnou zodpovednosťou žalovaného, v rámci ktorej napokon bolo konštatované neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatňovanej obrane proti žalobe.

V tejto súvislosti podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Z úpravy v tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo opodstatnené žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.341,08 Eur s príslušenstvom. Nebolo zistené, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa , .

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny podľa , , tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení zo dňa 22.06.2012 (č.l. 69 spisu). Priznaná náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny za jeden úkon právnej služby, podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, 1 x 71,37 Eur (tarifná odmena za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) + 1 x 7,63 Eur + 20 % DPH 15,80 Eur. Celkom priznané dôvodné trovy odvolacieho konania predstavujú súčtom 94,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.