Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-245-2012.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/245/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: C., so sídlom Ul. XX. A. proti povinnému: P., so sídlom A. R. XXX/X, H.., IČO: XX XXX XXX, vymazaný z Obchodného registra dňa 10.12.2003, o vymoženie 3.052,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. júla 2012, č. k. 4Er/726/2008-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu, so sídlom exekútorského úradu v Komárne trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín poveril dňa 22.08.2001 súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne vykonaním exekúcie. Dňa 23.02.2011 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že povinný bol dňa 10.12.2003 vymazaný z obchodného registra. Súd poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 10.12.2003 bez právneho nástupcu. Keďže povinný stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, ďalšie vedenie exekúcie v jeho neprospech je bezpredmetné a neúčelné. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Ďalej súd citoval znenia ust. § 107 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko v danom prípade povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a exekúciu zastavil. V súvislosti s výrokom o trovách exekúcie súd citoval znenia ust. § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, čím stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom konania, nedá sa v takomto prípade hovoriť o zavinení zastavenia exekúcie oprávneným, pretože za takéto zavinenie sa má pokladať v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konania, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Keďže oprávnený sa žiadneho takéhoto konania nedopustil, nie je možné ho zaviazať na trovy exekúcie, a keďže povinná osoba zanikla bez právneho nástupcu, súd po preskúmaní súdneho spisu nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výroku, ktorým exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík (nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Namietal právny dôvod zastavenia exekúcie ako dôvod, v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie. Namietal zastavenie exekúcie prvostupňovým súdom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dôvodil, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Prvostupňový
súd neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci 3M Cdo 10/2011 a 6M Cdo 7/2012, t.j. na základe čoho došlo k výmazu povinného z obchodného registra. V prípade, že došlo k výmazu povinného z dôvodu, že povinný nemal majetok na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, resp. správcu konkurznej podstaty, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie.
Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne vyjadril. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím a právnymi závermi prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí. Zároveň žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Súdny exekútor v podanom odvolaní namietal právny dôvod zastavenia exekúcie ako dôvod, v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne exekúciu zastavil, zostalo v týchto častiach právoplatné.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu dňa 06.08.2001 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 91.967,- Sk (3052,75 eur), a to na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný výmer zo dňa 25.05.2001, vydaný C., pobočka L. pod č. 134/2001/a.
Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra odvolací súd zároveň zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 15/03-40 zo dňa 17.09.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2003, súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka P. so sídlom A. R. XXX/X, H.., IČO: XXXXXXXX pre nedostatok majetku, a zrušil spoločnosť bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 10.12.2003 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu v danej veci zastavil a vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu bez likvidácie výmazom z obchodného registra dňa 10.12.2003.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.200, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu, patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže
tento bol ku dňu 10.12.2003 z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol.
Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená, a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Odvolací súd má za to, že v danej veci okresný súd postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Vzhľadom na odvolaciu námietku súdneho exekútora, že exekútor JUDr. Gabriel Szénási žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za nesprávne. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ako tomu bolo v tomto prípade), prichádza do úvahy jedine zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Tento záver je aj v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, zo dňa 24.11.2011. V danej veci dôvod zastavenia exekúcie spočíval v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého mal aj okresný súd správne rozhodnúť o zastavení exekúcie. Ďalej odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne poukázal na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí exekučného konania, t.j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 06.08.2001. Správne mal prvostupňový súd poukázať na § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, a v tejto súvislosti skúmať, či oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 06.08.2001, a povinný bol ako obchodná spoločnosť- právnická osoba z obchodného registra vymazaný dňa 10.12.2003, t.j. po viac ako dvoch rokoch po začatí exekučného konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k náhrade trov exekúcie možno zaviazať oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného, bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 06.08.2001. Preto bez ohľadu na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku je nutné na danú vec aplikovať ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 (vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku), a tak trovy súdnemu exekútorovi nepriznať.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nie je daný dôvod na to, aby na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Citované ustanovenie Exekučného poriadku predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia, opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .