Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti súdu o mal. E. H., nar. XX.XX.XXXX a U. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z rodičov N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. č. XX a G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u C. K., H. XX, L. XXX XX Česká republika, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 10. 2012, č. k. -64 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V konaní sa súd prvého stupňa zaoberal návrhom na zníženie výživného navrhovateľa od 01.09.2009. Ako je zrejmé z právoplatného rozsudku o rozvode manželstva, ako aj právoplatného rozsudku v konaní o zníženie výživného tak okresný, ako aj krajský súd sa zaoberali pomermi vo vzťahu k určovaniu výživného k maloletým deťom H., a to od podania návrhu o rozvod manželstva, teda od 25.10.2010 tak, že v konaní o rozvod manželstva, čo bolo aj potvrdené rozsudkom krajského súdu, bolo určené výživné a v konaní bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zníženie výživného. Rozsudok o rozvode manželstva, o úprave pomerov k maloletým deťom do budúcna, nadobudol právoplatnosť 12.04.2011 a rozsudok o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od augusta 2011 nadobudol právoplatnosť 29.02.2012. Tak 1. stupňový súd v týchto konaniach, ako ani krajský súd nezistili skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určiť nižšie výživné, prípadne určené výživné znížiť. U navrhovateľa teda boli do 29.02.2012 prešetrené pomery s tým, že určené výživné vo výške 150 Eur a 130 Eur pre maloleté deti H. je zodpovedajúce. Z tohto dôvodu súd návrh otca v tomto konaní na zníženie výživné od 01.09.2009, teda ešte spätne pred rozhodovaním v konaní o rozvod manželstva, až do doby 29.02.2011, ako absolútne nedôvodný zamietol. Súd mohol brať do úvahy zmenu pomerov na strane otca až od 1.3.2012 do budúcna. V čase podania návrhu, t.j. 08.03.2012 však navrhovateľ neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného. Navrhovateľ začal tvrdiť, že uňho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu až od apríla 2012, pričom v tom čase bol už zastúpený advokátom. Na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že zdravotnými problémami trpel už aj pred podaním návrhu, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Následne súdu predložil lekárske správy z psychologického vyšetrenia a psychiatrického vyšetrenia s tým, že jeho zdravotný stav mu znemožňuje sa zamestnať, a teda aj toto by malo byť dôvodom pre zníženie výživného. Navrhovateľ bol

práceneschopný od 05.06.2012 do konca júna 2012. Následne navrhovateľ práceneschopnosť ukončil a začal pôsobiť v občianskom združení Magis, kde si vykonával trest povinnej práce, ktorý mu bol uložený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. V súčasnosti je navrhovateľ už opätovne zamestnaný. Na výživu detí naďalej neprispieva, vyživovacia povinnosť mu nepribudla a o maloleté deti nejaví žiadny záujem. Navrhovateľ sa snažil poukázať na situáciu, v akej je rodina, v ktorej žije, teda družka a jej maloleté deti s tým, že ani ich otec na ich výživu neprispieva, podobne ako družka na výživu svojho jedného dieťaťa, ktoré je v ČR. Taktiež sa snažil poukázať na skutočnosť, že jeho rodina je odkázaná na pomoc charitatívnych organizácií. Súd prvého stupňa však vzhľadom na návrhy otca, tak v tomto konaní, ako už aj v konaní a celkový jeho postoj k plateniu, resp. neplateniu výživného, ktoré mu bolo určené v konaní o rozvod manželstva, mal za to, že všetko konanie otca je účelové a smeruje k tomu, aby sa vyhol plateniu určeného výživného, čo preukázal už tým, že potom, čo mu bolo určené výživné v konaní o rozvod manželstva, nenastúpil na prácu v Dánsku, ktorú mal riadne zabezpečenú pracovnou zmluvou. Odvtedy sa rôznym spôsobom vyhýba plateniu výživného. Aj v prípade, že by navrhovateľ mal skutočne čiastočne zhoršený zdravotný stav, má súd za to, že to neodôvodňovalo zníženie výživného. Ako je zrejmé zo správy MUDr. G., navrhovateľ po preliečení je v súčasnosti práceschopný. V súčasnosti sa už zamestnal a vzhľadom na neplatenie výživného pracuje aj na odpracovaní si trestu povinnej práce. Práceneschopnosť navrhovateľa netrvala ani mesiac. Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane navrhovateľa, súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť k finančným, sociálnym a bytovým pomerom jeho družky a jej maloletých detí a na skutočnosť, či ich otec na ich výživu prispieva, alebo nie. Navrhovateľ nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k týmto maloletým deťom a taktiež nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť ani k družke, keďže nie sú manželia. Súd prvého stupňa poukázal aj na tú skutočnosť, že hoci v súčasnosti navrhovateľ tvrdí, že sa zamestnal až od októbra 2012 a jeho družka v súčasnosti nepracuje a jej príjem bol vo výške asi 100 až 120 Eur, navrhovateľ spolu s družkou uhrádzali nájom za byt vo výške 330 Eur, resp. v súčasnosti 390 Eur, ich výdavky boli vysoko nad ich príjmami. Takýto nedostatok nemožno podľa súdu preklenúť len pôžičkami od charity, resp. známych keďže ide rádovo o stovky eur mesačne. Súd prvého stupňa mal za to, že odporca mal zrejme aj iné príjmy, ktoré legálne nevykázal. Na druhej strane súd prvého stupňa tiež prihliadol na tvrdenia navrhovateľa, že nejavil žiaden záujem o to, odkiaľ jeho družka získa finančné prostriedky pre jej maloleté deti, na bývanie, stravu a ďalšie potreby, ktoré užíval aj navrhovateľ. Takýto nezáujem navrhovateľa k jeho súčasnej družke, jej deťom a financovaniu domácnosti len dotvára jeho celkový postoj k plateniu výživného a nezáujmu o vlastné deti. S poukazom na všetky tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí. Jeho konanie tak v tomto konaní, ako aj v predchádzajúcich konaniach a vlastne už od právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, podľa súdu smerovalo len k tomu, aby dosiahol zníženie výživného, ktoré bolo určené práve v konaní o rozvod manželstva. Znížením výživného za danej situácie však by súd neprípustne reparoval právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré bolo potvrdené aj krajským súdom za situácie, kedy nie sú splnené podmienky Zákona o rodine, teda za situácie, že nedošlo k takej zmene pomerov na ktoré by mohol súd prihliadnuť. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal otec mal. detí odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne nepreskúmal dôvody, pomery a výrazné zmeny v jeho živote. Neprihliadol ani na posudok sociálnej pracovníčky, ktorý fakticky preukazoval ich veľmi zlú finančnú situáciu, taktiež v ňom bolo uvedené, že sa potýkajú už s existenčným problémami. Súd prvého stupňa taktiež nepreskúmal to, že na strane odporkyne - matky mal. detí sa výrazne zmenili pomery v domácnosti, nakoľko bývala u rodičov v štvorizbovom byte a teraz býva v šesťizbovom rodinnom dome, zatiaľ čo odvolateľ býva v prenajatom dva a pol izbovom byte, kde má už viac ako 700 Eur dlh. Súd prvého stupňa skúmal len finančné pomery jeho priateľky, ale finančné ohodnotenie partnera odporkyne ho nezaujímalo. Aj keď doložil svoju pracovnú zmluvu, ktorá preukazuje jeho skutočný terajší príjem, súd k tejto skutočnosti neprihliadol. Vzhľadom k tomu, že bol odsúdený za zanedbanie povinnej výživy na trest povinnej práce vo výške 200 hodín, ktoré stále odrába, môže byť zamestnaný len na polovičný úväzok, tým pádom je jeho príjem len 200 Eur mesačne. Už niekoľkokrát sa snažil o zníženie výživného, ale nie z dôvodu, žeby sa chcel vyhnúť svojej povinnosti, ale z toho dôvodu, aby mu stále nenarastal dlh, lebo nie je schopný platiť výživné v plnej výške. Snaží sa prispieť síce nepravidelne, ale v čiastkach, ktoré mu dovoľuje jeho finančná situácia. Pred súdom prvého stupňa sa snažil aj poukázať na to, že bez pomoci charitatívnych organizácií by nedokázali vyžiť. Občianske združenie Magis im poskytuje potravinovú pomoc, ošatenie a tiež im

pomohli s čiastočnou úhradou nájomného. Taktiež nesúhlasí s tým, že v rozsudku je uvedené, že má asi nejaké bočné nepreukázané príjmy, lebo nie je možné, aby mali vyššie náklady na život, ako sú ich príjmy. Odvolateľ poukázal na to, že žiadne ďalšie príjmy nemá ani on, ani jeho priateľka, prežívajú v dlhoch, ako na nájomnom, tak na úhradách za škôlku atď. Z toho dôvodu žiadal, aby mu bolo znížené výživné. Je predsa nemožné v jeho situácii platiť čiastku 280 Eur mesačne na mal. deti. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že nejaví o svoje deti žiaden záujem, čo potvrdila navrhovateľka - matka mal. detí. Odvolateľ je toho názoru, že on svoje deti nadovšetko ľúbi, ale bohužiaľ im nie je schopný dať to, čo ich matka a jej priateľ. Žijú v nadštandardných pomeroch, sú zvyknuté na vyšší komfort, čo on im nemôže ponúknuť. Bol by veľmi rád, keby ho navštevovali, ale keď im zavolá, či napíše, je to vždy bez odozvy. Keďže sa výrazným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri určení výšky výživného pre mal. deti, navrhol, aby bol pôvodný rozsudok zrušený a jeho vyživovacia povinnosť bola znížená z terajšej sumy spolu na obidve deti vo výške 280 Eur na sumu spolu za obidve deti vo výške 60 Eur mesačne aspoň dočasne, pokiaľ sa nezmení jeho finančná situácia k lepšiemu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie otca mal. detí je neopodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Odvolací súd na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -65 zo dňa 22. 2. 2012, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým Okresný súd Prešov návrh otca na zníženie výživného zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. okrem iného vyplýva, že aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že ak sa otec z vlastnej iniciatívy vzdal príjmu, ktorý mal pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, nebol dôvod, pre ktorý by mal súd rozhodnúť o znížení výšky výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z uvedeného teda vyplýva, že právoplatne bol judikovaný právny vzťah otca mal. detí vo vzťahu k mal. deťom H. o zníženie výživného dňa 29. 2. 2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove -65 zo dňa 22. 2. 2012. Za situácie, keď otec mal. detí nepreukázal žiadnu z relevantných zmien v jeho majetkových pomeroch, keď odvolací súd vychádzal zo skutočností, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, tak potom námietky uvedené v odvolaní zo strany odvolateľa - otca mal. detí sú neopodstatnené.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ako dôvod na zníženie výživného nemôže obstáť to, že odvolateľ

- otec mal. detí má príjem 200 Eur mesačne, pretože si odrába trest povinnej práce vo výške 200 hodín za trestný čin zanedbania povinnej výživy.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s poukazom na ust. a keďže toto konanie mohlo začať i bez návrhu, tak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.