Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/353/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. B., XX. XX. XXXX, bytom X. J., O. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, zast. HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 264,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. septembra 2012, č. k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 70,10 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie v dôsledku späťvzatia návrhu pred začatím konania podľa , zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, poukazujúc na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a žalobca náhradu trov konania nežiadal. V časti nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi poukázal na to, že tento zrejme sám z vlastného podnetu vstúpil do konania na strane žalovaného dňa 03. 05. 2012, a to bez preštudovania čo i len žaloby, námietku premlčania vzniesol bez právnej argumentácie týkajúcej sa tejto určitej právnej veci, nakoľko je všeobecná bez vzťahu ku skutkovým okolnostiam danej veci a bez konkrétneho právneho zdôvodnenia námietky premlčania. Zdôraznil, že podanie vedľajšieho účastníka je značne zjednodušené, spôsobené tým, že vedľajší účastník podáva množstvo rovnakých podaní obsahovo totožných, bez kvalifikovaného právneho zdôvodnenia námietky premlčania v tej-ktorej právnej veci, keď naviac ani nebolo z neho zrejmé, za aké dva úkony právnej pomoci si náhradu trov uplatnil. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi prostredníctvom Daňového radu Bratislava vo výške 9,87 eura rozhodol podľa , v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného, domáhajúc sa ním zmeny tejto časti rozhodnutia tak, že žalobcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu trovy konania, alternatívne žiadal v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozhodnutia v ním napadnutej časti žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm.

c) konanie prerušil a požiadal Súdny dvor európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Vytýkal súdu nesprávnu aplikáciu , tvrdiac, že súd prvého stupňa mal v tomto prípade o trovách konania rozhodnúť podľa prvej vety a zisťovať, či žalobný návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či žalobca svojím nedôvodne podaným žalobným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Uviedol, že späťvzatím žaloby v celom rozsahu žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, čo sa však nestalo pre správanie žalovaného. S poukazom na uvedené ustálil, že žalovaný bol v konaní úspešný vďaka jeho úkonu, za ktorý mu ale nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Zdôraznil, že Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka podľa . V kontexte na uvedené považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne a výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, považoval nielen za absurdný, ale najmä za odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom Európskej únie, pretože pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia. Dodal, že námietka premlčania nároku nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu, pričom námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych právnych predpisov. Mal za to, že bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania z jeho strany by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Zastal názor, že súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného ust. a znemožnil mu reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahrňujúci, okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Vzhľadom na uvedené bolo podľa neho dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania, keďže nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník, ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť jemu vzniknuté trovy. Záverom ešte uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom, čo podporujú aj rozhodnutia iných súdov ako napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Žiline a tiež aj Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels - und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka s poukazom na cieľ Spotrebiteľského združenia OSA vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol, keď vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie považoval za nedôvodný, tvrdiac, že Súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci. V zmysle uvedeného mal za to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania preskúmať a v zmysle ustanovenia potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 22,10 eura s DPH.

Žalovaný sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa bez nariadenia pojednávania (podľa ) a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa zmeniť.

Z obsahu podaného žalobného návrhu žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ním proti žalovanému domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 264,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 264,17 eura od 01. 03. 2008 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že dňa 05. 05. 2005 uzavrel postupca so žalovaným Zmluvu č. 3440014301, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.

Súd prvého stupňa dňa 02. 03. 2012 vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto ho uznesením zo dňa 2. augusta 2012, č. k. -88 zrušil.

Dňa 16. 05. 2012 bolo súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, jeho žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania a vznesenie námietky zaujatosti. Predmetné podanie žalobca prevzal dňa 30. 05. 2012. Následne, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 07. 2012, žalobca zobral svoj žalobný návrh na začatie konania v zmysle späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhol, aby súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil 9,87 eura, zaplatené na súdnom poplatku na účet súdu, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane žalovaného vo výroku, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Článok 47 ods. 2 priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem každý spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatnil, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia v prípade, že žalobca vzal účinne späť žalobný návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov ( ) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno ( ) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia žalovanému v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý žalobný návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí žalobného návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa žalovaného, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo žalobcu na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania žalobného návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme žalobný návrh späť. Zavinenie žalobcu môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa petitom domáhal.

V preskúmavanej veci je nesporné, že podaním zo dňa 26. 06. 2012 žalobca zobral svoj žalobný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa správne v zmysle ust. konanie zastavil, pričom je nesporné, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto tu nastupuje v zmysle povinnosť toho, kto zavinil zastavenie konania nahradiť druhej strane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne o trovách konania rozhodol podľa , avšak nesprávne vyhodnotil účelnosť trov konania uplatnených vedľajším účastníkom.

Pokiaľ súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, odvolací súd považuje jeho rozhodnutie za nesprávne. S poukazom na ustanovenie , ktoré výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je podľa odvolacieho súdu možné v tejto veci vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporuje. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajšiemu účastníkovi umožňuje vstúpiť do konania ustanovenie a a to i z vlastného podnetu, pričom vstup vedľajšieho účastníka žalobca nenamietal. v ust. a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Uvedené zákonné ustanovenie, ale ani SR nevylučuje, aby aj združenie na ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené advokátom. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné dospieť k záveru, že vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania, avšak vždy je potrebné posudzovať účelnosť trov právneho zastúpenia v každom individuálnom prípade. V danom prípade odvolací súd videl účelnosť vynaložených trov už v samotnom charaktere vedľajšieho účastníctva, keď vedľajší účastník vstúpil v danom konkrétnom prípade do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov odvolací súd videl i v tom, že práve v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania zobral žalobca svoj návrh späť a došlo k zastaveniu konania. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa nepriznania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrady trov konania, podľa zmenil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v sume 70,10 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej pomoci (prevzatie veci a vyjadrenie k veci) podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 2 x 21,58 eura, režijného paušálu za 2 úkony podľa citovanej vyhlášky vo výške 2 x 7, eura a DPH podľa citovanej vyhlášky v sume 11, eura (20% z 2 x 21, eura + 2 x 7, eura).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z jedného úkonu právnej pomoci (podané odvolanie) vo výške 8,30 eura (v zmysle a vyhl. č. ), režijného paušálu vo výške 7,63 eura a 20% DPH. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 19,12 eura. Keďže predmetom odvolacieho konania boli iba trovy konania, a nie vec sama, z ktorej si právny zástupca nesprávne žiadal priznať odmenu, základná sadzba tarifnej odmeny bola vo výške 16,60 eura, ktorá sa v zmysle vyhlášky znížila na 1 -cu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.