Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/372/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky I. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom W. G., Ľ. S. XXXX/XX proti odporcom v rade 1/ O. U., nar. XX. X. XXXX, bytom W. G., O. C. XXXX/ X, v rade 2/ maloletému T. Z., nar. X. X. XXXX, bytom W. G., Ľ. S. XXXX/XX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. -182 zo dňa 30. mája 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil otcovstvo k maloletému T. Z., nar. X. X. XXXX (I.), ponecháva n e d o t k n u t ý .

Vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom (III. a IV.) rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého T. Z. v sume 70,- eur mesačne počnúc dňom 2. 7. 2010, vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky (navrhovateľky) vopred.

Na zameškanom výživnom za obdobie od 2. 7. 2010 do 31. 1. 2013 v sume 2 170,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splátky po 30,- eur, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine po tom, čo určil, že odporca v rade 1/ je otcom maloletého T. Z., nar. X. X. XXXX z matky I. Z., nar. XX. X. XXXX, maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu v rade 1/ zaviazal platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 2. 7. 2010 do 30. 6. 2012 v sume 2 400,- eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne a zároveň ho zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 98,- eur, ako i trovy štátu v sume 201,56 eur.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. , Zákona o rodine v spojení s ust. , keď prihliadol na výsledky znaleckého dokazovania.

Pri určení výšky výživného prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100,- eur mesačne je primerané.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca v rade 1/. Žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmeniť, zaviazať ho platiť výživné na maloletého v sume 60,- eur mesačne dôvodiac tým, že takéto výživné je primerané potrebám maloletého dieťaťa, ako i jeho možnostiam a schopnostiam. Bol toho názoru, že pokiaľ Okresný súd v Námestove určil vyživovaciu povinnosť na školopovinnú maloletú G. U., nar. XX. X. XXXX vo výške 120,- eur mesačne, výživné na dvojročné dieťa vo výške 100,- eur mesačne je neprimerané a nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Ak nebol zbavený rodičovských práv, podľa jeho názoru nie je dôvod, aby matka výlučne spravovala majetok maloletého a žiadal, aby v tejto časti bol napadnutý rozsudok zmenený s tým, že i on bude oprávnený zastupovať maloletého T. Z. a spravovať jeho majetok. V tejto časti prvostupňový súd svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Výška výživného v sume 100,- eur nepokryje ani len základné potreby maloletého dieťaťa, pričom v návrhu na začatie konania taxatívne uviedla len a len opodstatnené potreby, ktorých úhrada (strava, hygiena, plienky, ošatenie, hračky, poistenie) stojí mesačne zhruba 130,- eur. Náklady na predškolské zariadenie, ktoré bude dieťa navštevovať, predstavujú cca 40,- eur a pokiaľ nebude prijatý do predškolského zariadenia, bude nútená umiestniť maloletého do súkromných jaslí, a to z dôvodu, že súčasné príjmy jej nepostačujú na pokrytie synových a jej základných životných potrieb. Otec maloletého v odvolaní uvádza, že priateľke prispieva na ubytovanie sumou 80,- eur mesačne a ďalej sumou 90,- eur na výdavky spojené s užívaním bytu, pritom vo vyjadrení zo dňa 28. 5. 2012 uvádza svoje výdavky v znení, že svojím rodičom za užívanie bytu počas pracovných dní platí čiastku 70,- eur. V tomto smere je preto nutné poukázať na neopodstatnenosť vynaložených finančných prostriedkov s tým, že v byte u priateľky sa zdržiava cca 8 dní mesačne.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť bez bližšieho vyjadrenia k odvolaniu odporcu v rade 1/.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o výživnom podľa ust. zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne a v ostatných napadnutých častiach rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, medzi účastníkmi prebiehalo konanie o určenie otcovstva k maloletému T. Z. na základe návrhu matky - navrhovateľky I. Z..

Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo určil otcovstvo k maloletému dieťaťu na základe vykonaného dokazovania, rozhodoval v ďalšom o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa po celú dobu o dieťa riadne stará a v súlade s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine zároveň určil, že matka bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Táto povinnosť vyplýva súdu priamo z ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, a preto odvolací súd rozhodnutie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

Tu je potrebné zdôrazniť, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť zastupovanie dieťaťa v bežných veciach (pred úradmi, ako i v škole) tak, aby nebola narušená výchova a zabezpečenie potrieb dieťaťa. Otec ako druhý rodič, ktorý nie je zbavený rodičovských práv, má taktiež možnosť vyjadrovať sa k otázkam nie bežného charakteru a podieľať sa na výchove maloletého (napr. aj formou styku s maloletým dieťaťom) s tým, že v prípade nezhody rodičov môže sa domáhať realizácie svojho práva (už priamo zo zákona v závažných prípadoch je potrebný súhlas súdu pri schvaľovaní právnych úkonov, kde účastníkmi konania sú obidvaja rodičia).

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu došlo ale pri určení výšky výživného a v tejto časti odvolací súd považoval odvolanie odporcu v rade 1/ za čiastočne dôvodné, keď s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, majetkové pomery odporcu v rade 1/ a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 70,- eur mesačne je v takomto prípade primerané a postačuje na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa v súčasnosti.

Ak matka poukazovala na ďalšie náklady v súvislosti s predškolským zariadením, na tieto okolnosti odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a s tým súvisiacim zvýšením nákladov na zabezpečenie potrieb či už v dôsledku fyzického vyspievania alebo s návštevou predškolských alebo školských zariadení, matka má možnosť v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine požiadať o zvýšenie výživného. Tu je potrebné ale zdôrazniť, že sa musí jednať o zmenu trvalého charakteru a súd je povinný prihliadať vždy i na zmenu pomerov na strane povinného.

Keďže otcovi ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vznikol dlh na výživnom za 31 mesiacov vo výške 2 170,- eur, súd povolil otcovi splátky po 30,- eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

Výška splátok nemôže otcovi spôsobiť existenčné problémy a na druhej strane nemôže byť ani na ujmu maloletého dieťaťa, keď otec neplatil výživné aj napriek tomu, že v rozhodnom období mu to jeho príjem umožňoval. Pri poskytnutí splátok vo výške 20,- eur mesačne by podľa názoru odvolacieho súdu dĺžka splácania zameškaného výživného bola neprimeraná.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o trovách konania, keď prihliadol na výsledok konania o určenie otcovstva, a preto odvolací súd i v tejto časti jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.