Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-372-2012.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/372/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky I. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom W. G., Ľ. S. XXXX/XX proti odporcom v rade 1/ O. U., nar. XX. X. XXXX, bytom W. G., O. C. XXXX/ X, v rade 2/ maloletému T. Z., nar. X. X. XXXX, bytom W. G., Ľ. S. XXXX/XX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 10C/289/2010-182 zo dňa 30. mája 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil otcovstvo k maloletému T. Z., nar. X. X. XXXX (I.), ponecháva n e d o t k n u t ý .
Vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom (III. a IV.) rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého T. Z. v sume 70,- eur mesačne počnúc dňom 2. 7. 2010, vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky (navrhovateľky) vopred.
Na zameškanom výživnom za obdobie od 2. 7. 2010 do 31. 1. 2013 v sume 2 170,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splátky po 30,- eur, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine po tom, čo určil, že odporca v rade 1/ je otcom maloletého T. Z., nar. X. X. XXXX z matky I. Z., nar. XX. X. XXXX, maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu v rade 1/ zaviazal platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 2. 7. 2010 do 30. 6. 2012 v sume 2 400,- eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne a zároveň ho zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 98,- eur, ako i trovy štátu v sume 201,56 eur.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine v spojení s ust. § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď prihliadol na výsledky znaleckého dokazovania.
Pri určení výšky výživného prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100,- eur mesačne je primerané.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca v rade 1/. Žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmeniť, zaviazať ho platiť výživné na maloletého v sume 60,- eur mesačne dôvodiac tým, že takéto výživné je primerané potrebám maloletého dieťaťa, ako i jeho možnostiam a schopnostiam. Bol toho názoru, že pokiaľ Okresný súd v Námestove určil vyživovaciu povinnosť na školopovinnú maloletú G. U., nar. XX. X. XXXX vo výške 120,- eur mesačne, výživné na dvojročné dieťa vo výške 100,- eur mesačne je neprimerané a nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Ak nebol zbavený rodičovských práv, podľa jeho názoru nie je dôvod, aby matka výlučne spravovala majetok maloletého a žiadal, aby v tejto časti bol napadnutý rozsudok zmenený s tým, že i on bude oprávnený zastupovať maloletého T. Z. a spravovať jeho majetok. V tejto časti prvostupňový súd svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Výška výživného v sume 100,- eur nepokryje ani len základné potreby maloletého dieťaťa, pričom v návrhu na začatie konania taxatívne uviedla len a len opodstatnené potreby, ktorých úhrada (strava, hygiena, plienky, ošatenie, hračky, poistenie) stojí mesačne zhruba 130,- eur. Náklady na predškolské zariadenie, ktoré bude dieťa navštevovať, predstavujú cca 40,- eur a pokiaľ nebude prijatý do predškolského zariadenia, bude nútená umiestniť maloletého do súkromných jaslí, a to z dôvodu, že súčasné príjmy jej nepostačujú na pokrytie synových a jej základných životných potrieb. Otec maloletého v odvolaní uvádza, že priateľke prispieva na ubytovanie sumou 80,- eur mesačne a ďalej sumou 90,- eur na výdavky spojené s užívaním bytu, pritom vo vyjadrení zo dňa 28. 5. 2012 uvádza svoje výdavky v znení, že svojím rodičom za užívanie bytu počas pracovných dní platí čiastku 70,- eur. V tomto smere je preto nutné poukázať na neopodstatnenosť vynaložených finančných prostriedkov s tým, že v byte u priateľky sa zdržiava cca 8 dní mesačne.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť bez bližšieho vyjadrenia k odvolaniu odporcu v rade 1/.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o výživnom podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne a v ostatných napadnutých častiach rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, medzi účastníkmi prebiehalo konanie o určenie otcovstva k maloletému T. Z. na základe návrhu matky - navrhovateľky I. Z..
Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo určil otcovstvo k maloletému dieťaťu na základe vykonaného dokazovania, rozhodoval v ďalšom o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa po celú dobu o dieťa riadne stará a v súlade s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine zároveň určil, že matka bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Táto povinnosť vyplýva súdu priamo z ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, a preto odvolací súd rozhodnutie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
Tu je potrebné zdôrazniť, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť zastupovanie dieťaťa v bežných veciach (pred úradmi, ako i v škole) tak, aby nebola narušená výchova a zabezpečenie potrieb dieťaťa. Otec ako druhý rodič, ktorý nie je zbavený rodičovských práv, má taktiež možnosť vyjadrovať sa k otázkam nie bežného charakteru a podieľať sa na výchove maloletého (napr. aj formou styku s maloletým dieťaťom) s tým, že v prípade nezhody rodičov môže sa domáhať realizácie svojho práva (už priamo zo zákona v závažných prípadoch je potrebný súhlas súdu pri schvaľovaní právnych úkonov, kde účastníkmi konania sú obidvaja rodičia).
K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu došlo ale pri určení výšky výživného a v tejto časti odvolací súd považoval odvolanie odporcu v rade 1/ za čiastočne dôvodné, keď s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, majetkové pomery odporcu v rade 1/ a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 70,- eur mesačne je v takomto prípade primerané a postačuje na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa v súčasnosti.
Ak matka poukazovala na ďalšie náklady v súvislosti s predškolským zariadením, na tieto okolnosti odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a s tým súvisiacim zvýšením nákladov na zabezpečenie potrieb či už v dôsledku fyzického vyspievania alebo s návštevou predškolských alebo školských zariadení, matka má možnosť v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine požiadať o zvýšenie výživného. Tu je potrebné ale zdôrazniť, že sa musí jednať o zmenu trvalého charakteru a súd je povinný prihliadať vždy i na zmenu pomerov na strane povinného.
Keďže otcovi ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vznikol dlh na výživnom za 31 mesiacov vo výške 2 170,- eur, súd povolil otcovi splátky po 30,- eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
Výška splátok nemôže otcovi spôsobiť existenčné problémy a na druhej strane nemôže byť ani na ujmu maloletého dieťaťa, keď otec neplatil výživné aj napriek tomu, že v rozhodnom období mu to jeho príjem umožňoval. Pri poskytnutí splátok vo výške 20,- eur mesačne by podľa názoru odvolacieho súdu dĺžka splácania zameškaného výživného bola neprimeraná.
Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o trovách konania, keď prihliadol na výsledok konania o určenie otcovstva, a preto odvolací súd i v tejto časti jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.