Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-158-2012.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/158/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu STRABAG, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, 825 18 Bratislava, IČO: 17 317 282, zast. JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec proti žalovanému V. D., s miestom podnikania V. X, XXX XX R., IČO: 14 181 703, v konaní o zaplatenie 8.228,30 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb 82/2009-762 zo dňa 16. mája 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb 82/2009-762 zo dňa 16. mája 2012 v napadnutej časti, kde je žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.098,73 Eur a štátu nahradiť trovy konania v sume 703,- Eur, vzniknuté v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania na účet okresného súdu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.098,73 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhá výroková veta), rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (tretia výroková veta), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 703,- Eur, vzniknuté v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania na účet okresného súdu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtá výroková veta) a žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 703,- Eur vzniknuté v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania na účet okresného súdu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 8.228,30 Eur s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne od 20. 08. 2008 do zaplatenia titulom zaplatenia ceny za dielo, ktoré žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného na základe uzavretej zmluvy o dielo. Faktúrou č. 0865120043 zo dňa 05. 08. 2008 žalobca so splatnosťou dňa 19. 08. 2008 vyúčtoval žalovanému cenu diela vo výške 8.228,30 Eur, žalovaný však faktúru neuhradil. Predmetom diela boli stavebné práce, spočívajúce v rekonštrukcii pivničných priestorov na H. E. v R..
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, tvrdil, že žalobcom vykonané práce neboli žalovanému riadne odovzdané a ani žalovaným prevzaté, nie sú ukončené, pričom žalobca nezodpovednou prácou spôsobil
žalovanému škodu. Žalovaný v konaní vzniesol vzájomný návrh o zaplatenie 4.726,35 Eur titulom náhrady vzniknutej škody a titulom žalobcom neuhradených faktúr za dodávky tovaru.
Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov, ako aj znalecké dokazovanie písomnými posudkami a výsledkom znalcov. Pri hodnotení zistených skutočností vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v rozhodnutí č. k. 43Cob/93/10-370 zo dňa 16. 07. 2010 a č. k. 43Cob/150/2011-711 zo dňa 24. 11. 2011, ktorými rozhodnutiami odvolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto veci. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo (§ 536 a nasl.) a s prihliadnutím aj na dohodnuté zmluvné podmienky.
Na základe záverov znaleckého dokazovania znalcom J.. D. R. vychádzal súd prvého stupňa zo záveru, že žalobca pri zhotovovaní diela podstatne porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalobca síce pri zhotovovaní diela postupoval podľa dohodnutej cenovej ponuky, ktorá vychádzala z návrhu žalobcu a riešila popis a rozsah vykonávaných prác, avšak v rozpore s projektom na stavebné povolenie, ale aj v rozpore s príslušnými technickými normami. Zo záveru znaleckého posudku J.. R. vyplýva, že už projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, na základe ktorej bola vypracovaná aj cenová ponuka, je čiastočne v rozpore s príslušnými technickými normami a z časti nezodpovedala skutočnému stavu vecí, keď neriešila také závažné skutočnosti ako je hydroizolácia proti tlaku spodnej vody. Žalobca ako zhotoviteľ pri vykonávaní diela mal podľa názoru súdu zistiť tieto okolnosti ešte pred započatím prác, nakoľko je podnikateľom podnikajúcim v stavebníctve. Súd prvého stupňa poukázal na čl. VII bod 7.1 Zmluvy o dielo, podľa ktorého ustanovené stavebné práce mali byť vykonávané podľa platne odsúhlasenej projektovej dokumentácie, technologických postupov v zmysle STN platných v čase realizácie diela. Žalobca ako zhotoviteľ neupozornil žalovaného ako objednávateľa na vady projektovej dokumentácie, ktorá v tomto prípade existovala len pre stavebné povolenie, ani na skryté prekážky týkajúce sa napr. tlaku spodnej vody, o čom žalobca ako zhotoviteľ musel pri vynaložení odbornej starostlivosti vedieť. Hydroizolácia suterénu sa realizovala na podnet objednávateľa, pričom technické a materiálové riešenie tejto hydroizolácie zveril objednávateľ zhotoviteľovi. Znalec J.. D. R. v znaleckom posudku uviedol, že hydrogeologické pomery staveniska sa obvykle zisťujú na základe geologického resp. hydrogeologického prieskumu, ktorý zisťuje hydrofyzikálne zaťaženie stavby, takýto prieskum však neexistuje a znalec nevedel posúdiť, či zhotoviteľovi boli známe tieto údaje o charaktere podzemnej vody. V prípade, že boli známe hydrogeologické pomery daného územia, izolácia mala byť navrhnutá podľa znalosti týchto hydrogeologických pomerov, a zhotoviteľ mal v zmysle § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka upozorniť objednávateľa na potrebu technického riešenia hydroizolácie v závislosti od charakteru podzemnej vody. V prípade znalosti projektovaných stavebno-technických parametrov stavby mal zhotoviteľ upozorniť objednávateľa na hlavné zmeny oproti projektovej dokumentácie, keď určité konštrukcie ako iná orientácia schodov, zmena svetlej výšky pivnice a zmena materiálu primúrovky boli vyrealizované v rozpore s parametrami určenými v dokumentácii. Všetky zmeny oproti projektovej dokumentácii sa mali riešiť na úrovni stavebného denníka, príp. v zápisoch z kontrolných dní počas realizácie stavby. O riešení týchto zmien počas realizácie stavby však nie je k dispozícii žiadna písomná dokumentácia.
Po zhodnotení výsledkov znaleckých dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že v prípade postupu žalobcu pri zhotovovaní diela išlo z jeho strany o podstatné porušenie zmluvných povinností, preto žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy o dielo. Žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo listom zo dňa 30. 10. 2008, v ktorom si splnil aj svoju notifikačnú povinnosť a oznámil ako objednávateľ včas žalobcovi ako zhotoviteľovi vady diela. V oznámení uviedol aj konkrétny nárok vyplývajúci z vád diela, ktorým bolo odstúpenie zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom. Vzhľadom na to, že objednávateľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť, mohol si voči žalobcovi uplatniť nárok na odstúpenie od zmluvy. Súd prvého stupňa preto odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného vyhodnotil ako platný právny úkon.
V zmysle záverov odvolacieho súdu súd prvého stupňa potom skúmal, o koľko sa zvýšil majetok žalovaného pri vysporiadaní vzájomných nárokov vznikajúcich pri odstúpení od zmluvy, pričom vychádzal zo záverov dodatku č. 1 k znaleckému posudku znalca J.. D. R.. Znalec v dodatku k
znaleckému posudku konštatoval, že došlo k čiastočnému zhodnoteniu oproti pôvodnému stavu a to v realizácii prístupu do pivnice pomocou betónových schodov a v spevnení podlahy pivnice betónom, čo v číselnom vyjadrení predstavuje čiastku 3.098,73 Eur, o ktorú sa zvýšil majetok žalovaného. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výška bezdôvodného obohatenia bola zistená až z dodatku k znaleckému posudku a žalovaný s ňou v priebehu konania oboznámený nebol, nemohol o nej ani vedieť, súd prvého stupňa preto žalobcovi úrok z omeškania nepriznal.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 OSP. Vzhľadom na to, že účastníci konania mali vo veci úspech čiastočný, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 148 ods. 1 OSP rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov, ktoré vznikli štátu na znaleckom dokazovaní vo výške 1 406 Eur a túto náhradu rozdelil pomerne medzi účastníkov konania po 703,- Eur, vzhľadom na to, že mali vo veci čiastočný úspech.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu vydal napadnutý rozsudok. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu, že jeho majetok sa zhodnotil o sumu 2.098,73 Eur, stanovenú v znaleckom posudku J.. D. R.. Poukazoval na to, že v čl. VII bod 8.5 Zmluvy o dielo č. 2008/DC/01/009 zo dňa 22. 05. 2008 uzavretej medzi účastníkmi konania sa uvádza, že vykonané dielo a zabudovaný materiál sa stáva majetkom objednávateľa až po zaplatení poslednej splátky v zmysle tejto zmluvy. Žalovaný faktúry žalobcu neuhradil z dôvodu, že žalobca dielo vykonal v rozpore so zmluvou, je nepoužiteľné a je potrebné uviesť ho do pôvodného stavu. S poukazom na uvedené ustanovenie zmluvy tak nemohlo dôjsť k zhodnoteniu majetku žalovaného, nakoľko tak materiál ako aj dielo samotné je vo vlastníctve žalobcu, a nie žalovaného. Namietal ďalej, že žalovaný je v užívaní pivničných priestorov v dôsledku vád diela obmedzený, a to najmä pre presakovanie vody z dôvodu nedostatočnej izolácie podlahy pivničných priestorov. Zo záznamov v stavebnom denníku vyplýva, že aj po vykonaní izolácie pivnice bolo nutné čerpať vodu z pivničných priestorov, zhotoviteľ teda musel vedieť, že dielo nezhotovuje bez vád, a v ďalších prácach nemal pokračovať. V dôsledku zatekania tlakovej vody a neriešenia tohto problému zo strany zhotoviteľa je dielo neskolaudovateľné a pre objednávateľa nevyužiteľné. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dielo bolo vykonané vadne, nebolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a ani v súlade s technickými normami STN, a preto žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo. Súd skonštatoval, že žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť listom zo dňa 30. 10. 2008 a uviedol aj konkrétny nárok vyplývajúci z vád diela, týmto nárokom bolo odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ by žalovaný mal v dôsledku odstúpenia od zmluvy vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia, bol by sankcionovaný za odstúpenie od zmluvy v dôsledku vadného plnenia, teda plnenia úplne iného, ako si objednal. Podľa žalovaného nie je možné považovať za zhodnotenie jeho majetku realizáciu takých výkonov, ktoré si žalovaný neobjednal, pričom plnenie žalobcu mu navyše znemožňuje výkon jeho podnikateľských aktivít a spôsobuje škodu. Žalovaný má za to, že na jeho strane nedošlo k obohateniu, ale práve žalovanému vznikla konaním žalobcu škoda, ktorú si žalovaný uplatnil vo vzájomnom návrhu.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnú tabulu súdu.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa na základe opakovaného a doplneného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, pričom vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v uzneseniach č. k. 43Cob/93/10-370 zo dňa 16. júla 2010 a č. k. 43Cob/150/2011-711 zo dňa 24. novembra 2011 v tejto veci.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný ako objednávateľ listom zo dňa 30. 10. 2008 odstúpil z dôvodu vadného plnenia od zmluvy o dielo, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21. 05. 2008. Žalovaný v uvedenom liste oznámil žalobcovi vady diela a uplatnil si aj nárok z vadného plnenia, a to odstúpenie od zmluvy uzavretej so žalobcom ako zhotoviteľom. Záver súdu prvého stupňa, že žalovaný pri odstúpení od zmluvy postupoval v súlade so zákonom, a preto v prípade odstúpenia od zmluvy ide o platný úkon, považuje odvolací súd za správny.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
Podľa § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.
Predmetom zmluvy o dielo uzavretej v tomto prípade medzi účastníkmi konania boli stavebné práce na stavbe „Obchodné priestory - H. E.“, R., a to v rozsahu ponuky zhotoviteľa v prílohe k zmluve. Objekt sa nachádza v centre mesta R. na H. E. parc. č. XXX/X, pričom pozemok na LV je vedený ako zastavané plochy a nádvoria a je vo vlastníctve žalovaného. Realizácia stavby bola zahájená na základe stavebného povolenia vydaného mestom Lučenec dňa 26. 04. 2006 pre žalovaného ako stavebníka, pričom žalobca ako zhotoviteľ vykonával stavebné práce v súvislosti s rekonštrukciou stávajúceho suterénneho priestoru s nadstavbou prvého nadzemného podlažia. Počas realizácie stavebných prác žalovaný namietal vadnosť plnenia a listom zo dňa 30.10.2008 odstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom ako zhotoviteľom.
Obchodný zákonník pri zmluve o dielo upravuje osobitne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak dôjde k zániku záväzku zo zmluvy o dielo ináč, ako splnením. Ide o osobitné ustanovenia vo vzťahu k § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V §543 je obsiahnutá úprava nárokov zo zaniknutej zmluvy o dielo v prípade, ak k zhotovenej veci má vlastnícke právo zhotoviteľ, zatiaľ čo v cit. § 544 je obsiahnutá úprava nárokov zmluvných strán zo zaniknutej zmluvy o dielo v prípadoch, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ.
Ako už bolo uvedené, vlastníkom objektu, ktorého sa týkali stavebné práce vykonávané žalobcom ako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania, je žalovaný, teda
objednávateľ. Zákon upravuje pojem „zhotovovaná vec“. Pokiaľ si aj zmluvné strany v čl. VIII. bod 8.5 zmluvy dohodli, že vykonané dielo a zabudovaný materiál sa stáva majetkom objednávateľa až po zaplatení poslednej splátky v zmysle tejto zmluvy, ako na to poukazuje žalovaný v odvolaní, je nepochybné, že v tomto prípade nie je možné odčleniť, resp. presne označiť majetok zhotoviteľa tak, aby ho bolo možné vrátiť. Bez ohľadu na dohodu v zmluve je vlastníkom priestorov, v ktorých žalobca realizoval stavebné práce, žalovaný. Preto sa na vysporiadanie vzájomných vzťahov žalobcu ako zhotoviteľa a žalovaného ako objednávateľa v tomto prípade aplikuje cit. § 544 Obchodného zákonníka.
Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je nesporné, že k zániku záväzku v tomto prípade došlo z dôvodu, za ktorý nezodpovedá žalovaný ako objednávateľ. Právne skutočnosti vedúce v tomto prípade k zániku záväzku, ku ktorému došlo odstúpením od zmluvy, boli vyvolané porušením povinností zo strany zhotoviteľa, teda žalobcu, a nie žalovaného. Žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu vadného plnenia, pričom išlo o podstatné porušenie zmluvy. Z uvedeného dôvodu má žalobca ako zhotoviteľ nárok len na úhradu toho, o čo sa žalovaný ako objednávateľ zhotovovaním diela obohatil. Rozsah nároku zhotoviteľa v zmysle § 544 ods. 1 je nižší, ako by to bolo podľa § 544 ods. 2, ak by k zániku záväzku došlo z dôvodov, za ktoré by žalovaný zodpovedal.
Súd prvého stupňa vychádzal pri vysporiadaní nárokov účastníkov konania po zániku vyššie uvedenej zmluvy z dodatku k znaleckému posudku znalca J.. D. R., ktorý konštatoval, že v tomto prípade prácami žalobcu došlo k čiastočnému zhodnoteniu oproti pôvodnému stavu, a to v realizácii prístupu do pivnice pomocou betónových schodov a v spevnení podlahy pivnice betónom, čo v číselnom vyjadrení predstavuje čiastku 2.098,73 Eur. Záver súdu prvého stupňa, že o uvedenú sumu sa zvýšil, teda zhodnotil majetok žalovaného, považuje odvolací súd za správny.
Žalovaný ako zmluvná strana má proti žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcom. Žalovaný si nárok na náhradu škody voči žalobcovi uplatnil v tomto konaní vzájomným návrhom, keď žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie 4.726,35 Eur s prísl. jednak ako nárok na náhradu škody a jednak titulom zaplatenia ceny za dodávky tovaru. O tomto vzájomnom návrhu rozhodol najprv súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 14Cb/82/2009-226 zo dňa 05. 02. 2010 tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 191,40 Eur a vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného zamietol (súd prvého stupňa považoval vzájomný návrh žalovaného za dôvodný titulom zaplatenia dvoch tovarových faktúr v celkovej sume 191,40 Eur). Žalovaný proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 05. 02. 2010 odvolanie nepodal, a preto tento rozsudok v časti tretej výrokovej vety, kde súd prvého stupňa vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného zamietol, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodoval o odvolaní žalobcu proti uvedenému rozsudku okresného súdu zo dňa 05.02.2010, pričom žalobca sa odvolal proti výroku súdu prvého stupňa v časti, kde bol jeho návrh na zaplatenie 8.228,03 Eur s prísl. zamietnutý, ako aj proti časti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému z protinávrhu sumu 191,40 Eur. Odvolací súd uznesením č. k. 43Cob/93/10-370 zo dňa 16. 07. 2010 rozsudok súdu prvého stupňa v celom odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 14Cb/82/2009-515 zo dňa 03.03.2011 žalobu žalobcu o zaplatenie 8.228,03 Eur s príslušenstvom zamietol a zamietol aj protinávrh žalovaného o zaplatenie 191,40 Eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Odvolací súd o týchto odvolaniach rozhodol uznesením č. k. 43Cob/150/2011-711 zo dňa 24. 11. 2011 tak, že rozsudok Okresného súdu v Lučenci zo dňa 03.03.2011 v napadnutej časti, ktorou súd návrh žalobcu o zaplatenie 8.228,03 Eur s príslušenstvom zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O odvolaní žalovaného rozhodol tak, že ho ako oneskorené odmietol. Z uvedeného dôvodu už v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, ale ani v tomto rozhodnutí súdy už o protinávrhu žalovaného nerozhodovali.
Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol síce úspešný žalobca, nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.