Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-199-2012.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/199/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Credit Clearing Center, a.s., so sídlom Farská 1338/42, Nitra, IČO: 35 839 651, zastúpený JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, advokátom, Miletičova 21, P.O.Box 199, Bratislava, proti povinnému: I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX, L. X, zastúpený Ladislavom Gajdošom, nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X, o vymoženie sumy 52,11 eura s príslušenstvom, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, o odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053, Vráble a odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 25. júla 2012, č. k. 20Er/166/2004-106, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku týkajúceho sa povinnosti povinného nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie v sume 23,65 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi, so sídlom exekútorského úradu: Palatínova 41, Komárno trovy exekúcie vo výške 44,48 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu: 1. mája 1053, Vráble trovy exekúcie vo výške 23,65 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 199 EP, § 200 ods. 1, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku, ďalej len „EP“) a tým, že preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že povinný doručil súdu dňa 12. 05. 2009 fotokópiu poštového peňažného poukazu, z ktorého bolo zrejmé, že uhradil sumu 2.256,- Sk spoločnosti SUMER PLUS, s.r.o., ďalej fotokópiu výzvy na zaplatenie - návrh na vysporiadanie dlhu, kde vyššie spomenutá spoločnosť uviedla, že vo veci pohľadávky vzniknutej porušením zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi dlžníkom R. I. a Slovenskou sporiteľňou, a.s. povinnému poskytuje možnosť vyrovnať svoj záväzok v prípade, ak do 20. 12. 2008 uhradí 50 % zo záväzku, t. j. vo výške 2.255,86 Sk/74,88 eura a fotokópiu oznámenia o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Credit Clearing Center, a.s, so sídlom Farská 1338/42, Nitra, IČO: 35 839651 a spoločnosťou SUMMER PLUS, s.r.o., Čermeľská 3, Košice, IČO: 36184 951. Podaním zo dňa 17. 06. 2009, doručeným súdu dňa 08. 07. 2009 sa k dokumentom, ktoré zaslal povinný vyjadril oprávnený, spoločnosť Credit Clearing Center, a.s, ktorá uviedla, že na základe dohody o urovnaní uzavretej medzi spoločnosťou Credit Clearing Center, a.s. a spoločnosťou SUMMER PLUS, s.r.o., došlo k postúpeniu pohľadávky povinného a nakoľko povinný na základe návrhu na vysporiadanie dlhu uhradil spoločnosti SUMMER PLUS, s.r.o., Košice sumu 2.256,- Sk/74,88 eura (50 % pohľadávky), pohľadávka
je považovaná za vysporiadanú. Z uvedeného dôvodu oprávnený nepodával návrh na zmenu účastníka konania. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, je potrebné v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“, v skratke „EP“) exekúciu zastaviť. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne vznikli počas exekučného konania nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané uznesením č. k. 20Er/l66/2004-93 zo dňa 01. 03. 2011, právoplatným dňa 30. 08. 2011 vo výške 44,48 eura. V uznesení boli trovy exekúcie priznané bez toho, aby súd zaviazal ktoréhokoľvek z účastníkov na ich úhradu. Nakoľko súd exekúciu zastavuje, je potrebné na ich úhradu zaviazať v zmysle § 197 EP povinného, keďže tu nie je žiadny dôvod, aby súd na ich úhradu zaviazal oprávneného. Trovy sú vyčíslené vo vyššie uvedenom uznesení, voči ktorému žiaden z účastníkov nepodal odvolanie. Dňa 16. 03. 2012 Slovenská komora exekútorov ustanovila JUDr. Anettu Demešovú, súdnu exekútorku so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, za nástupcu súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, ktorému výkon Exekútorského úradu zanikol podľa § 16 ods. 2. písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok, v skratke EP). Nakoľko uznesením súdu č. k. 20Er/ l66/2004-33 zo dňa 27. 02. 2008, právoplatným dňa 10. 04. 2010 došlo k zmene súdneho exekútora a vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Milan Strieška so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, aj tomuto vznikli trovy exekúcie, ktoré jeho nástupca, JUDr. Anetta Demešová, vyúčtoval vo výške 31,30 eura, a to v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky sumu 15,94 eura (13,28 eura + 20 % DPH) za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky sumu 3,98 eura (3,32 eura + 20 % DPH) za 1 úkon exekučnej činnosti, v zmysle § 22 vyhlášky 11,67 eura (9,73 eura + 20 % DPH). Po preskúmaní spisového materiálu prvostupňový súd dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy, no nie v takej výške ako si ich vyúčtoval poverený súdny exekútor. Súd preto priznal trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 23,65 eura špecifikované nasledovne: § 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 2 vyhlášky: 1 hodina účelne vynaložené na exekúciu x 6,64 eura/hod = 6,64 eura (lustrácia kataster 15 min/1 zač. hodina exekučnej činnosti) - § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky: písm. j/ 1 úkon x 3,32 eura/úkon = 3,32 eura (úkon v zmysle § 15 ods. 1 písm. h/
- zisťovanie majetku povinného), trovy exekúcie spolu: 7,97 + 3,97 = 11,94 eura. Keďže vypočítaná odmena je nižšia ako ustanovuje citovaná vyhláška v § 5 ods. 1, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 16,60 eura + 20 % DPH = 19,92 eura § 22 náhrada hotových výdavkov - poštovné - 3,73 eura trovy exekúcie spolu: 19,92 + 3,73 = 23,65 eura. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov archiváciu spisu vo výške 6 eur, nakoľko podľa názoru súdu tento úkon nevedie k účelnému vymáhaniu nároku v zmysle § 200 ods. 1 EP, a vykonáva sa až po ukončení exekučného konania, pričom pre súdneho exekútora vyplýva ako povinnosť uložená zákonom a rovnako mu nepriznal 20 % DPH k hotových výdavkov vo výške 1,95 eura (zo sumy 9,73 eura), pretože mal za to, že podľa § 196 EP súdnemu exekútorovi DPH k tejto položke nepatrí a jej priznanie by nebolo v súlade so zákonom, nakoľko citované ustanovenie hovorí o zvýšení odmeny súdneho exekútora o DPH, teda k hotovým výdavkom DPH nepatrí. I keď novelou zákona účinnou od 01. 12. 2012 došlo k zmene uvedeného paragrafu, a zákon priznal DPH i k hotovým výdavkom, toto ustanovenie je možno v zmysle prechodných ustanovení § 238 EP) aplikovať na konanie začaté pred 1. septembrom 2005. Súd nepriznal poverenému súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura s príslušnou DPH špecifikovanú v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za úkony „hlavička 2x, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti, vyúčtovanie trov exekúcie celkom v trvaní 90 min, nakoľko mal za to, že tieto úkony nevedú k účelnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného, ide o administratívne úkony v zmysle § 25 vyhlášky, a preto mu odmena za ne nepatrí. Na základe vyššie uvedených skutočností a vyššie citovaných ustanovení súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053 trovy exekúcie vo výške 23,65 eura a na ich úhradu v zmysle § 197 EP zaviazal povinného, keďže neexistuje dôvod, aby zaviazal oprávneného.
Proti uvedenému uzneseniu v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie (III. výrok) podala súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová včas odvolanie, v ktorom uviedla, že súd nepriznal súdnemu exekútorovi € 6,00 z titulu náhrady hotových výdavkov v spojitosti s archivačnými nákladmi a založením spisu. Náklady so založením a archiváciou exekučného spisu vznikli v súvislosti s účinnosťou zákona NR SR č. 359/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov a vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona č. 395/2002 Z. z. V uvedenom náklade sú zahrnuté výdavky nájomného za prenajaté priestory exekútorského archívu vrátane ochrany objektu a režijný materiál spojený so založením spisu do archívu. Tieto náklady vznikli v súvislosti s vedením exekučného konania, a preto nie je správne, aby ich znášal sám exekútor. Súd takisto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony - žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia a vyúčtovanie trov exekúcie. Nakoľko úkony boli vykonané v predmetnom konaní a súviseli s exekúciou je nelogické, aby súd nepriznal za tieto úkony časovú odmenu súdneho exekútora. Nepriznaním odmeny súd akoby tieto úkony označil za nevykonané, čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko úkony bolo nutné vykonať pre ďalší postup v konaní. Súdna exekútorka sa tiež nestotožňuje s názorom súdu o zastavení exekúcie, na čo poukázala už pri vyčíslení trov exekúcie. Pokiaľ došlo k úhrade pohľadávky oprávneného počas konania, čo má súd preukázané, nemožno úhradu pohľadávky počas konania označiť za dôvod na zastavenie exekúcie. Súd ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, a teda po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Sme však názoru, že uvedené ustanovenie upravuje úhradu po vydaní exekučného titulu, avšak pred začatím exekučného konania. V prípade, že by sa predmetné ustanovenie malo aplikovať na úhradu počas exekúcie, neexistovalo by ustanovenie o odmene súdneho exekútora z vymoženej sumy. V takom prípade by pri všetkých konaniach, kde došlo k úhrade pohľadávky počas konania muselo nastať zastavenie exekúcie, čím sa stráca zmysel samotného konania, ktorým je efektívne vymoženie pohľadávky. Tieto konania by boli ukončené zastavením a nie vymožením pohľadávky. Súd mal v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v spojení s § 4 a § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a súdny exekútor by mal pokračovať vo vymožení trov exekúcie. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd uznesenie č. k. 20Er/166/2004106 zrušil.
K odvolaniu súdnej exekútorky sa vyjadril povinný podaním, z ktorého obsahu vyplýva (§ 41 ods. 2 OSP), že sa odvoláva proti tomu, aby musel platiť trovy exekúcie a tiež namieta ustanovenie druhého súdneho exekútora. Žiada, aby trovy exekúcie znášal pôvodný súdny exekútor.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP v rozsahu napadnutého výroku o trovách exekúcie a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky JUD. Anetty Demešovej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
V exekučnom konaní, pokiaľ ide o trovy exekúcie platí základná zásada, podľa ktorej trovy (náklady) exekúcie platí povinný. V predchádzajúcom je vyjadrená nutná „penalizácia“ povinného, ktorý „spôsobil“ svojím neplnením si povinností vyplývajúcich z exekučného titulu potrebu zapojenia subjektov exekučného konania do realizácie priznaného práva oprávnenému. Ide teda o zákonnú a aj spravodlivo náležite vyjadrenú predstavu zákonodarcu o náhrade trov v exekučnom konaní. V ustanovení § 203 EP zákonodarca uviedol dva, resp. od účinnosti zákona č. 348/2011 Z. z. tri dôvody, pre ktoré je predchádzajúca zásada pri zastavení exekúcie modifikovaná. Po prvé ide o zavinenie oprávneného, po druhé, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a napokon najnovšie, ak sa zastaví exekúcia, pretože na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
Krajský súd v Nitre konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, pričom aj správne vec právne posúdil. S poukazom na uvedené bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu napadnuté prvostupňové uznesenie v časti náhrady trov exekúcie priznanej súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej v sume 23,65 eura ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia odvolací súd v ďalšom poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odvolací súd uvádza, že súdnemu exekútorovi možno priznať náhradu iba za také úkony trovy exekúcie, ktoré smerovali k vymáhaniu pohľadávky oprávneného. Nemožno neprípustne rozširovať výkladom rozsah úkonov, ktoré podliehajú účelnosti a smerovaniu k vymáhaniu vymáhanej pohľadávky. Teda tak „náklady spojené s archiváciou exekučného spisu“ ako aj odmena za „žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia a vyúčtovanie trov exekúcie“ sú úkonmi, ktoré sú minimálne povedané teleologicky zahrnuté do prvotnej predstavy zákonodarcu o „hodnote činnosti“ súdneho exekútora pri exekučnej činnosti, ktorej vyústením je „vyhláškové“ stanovenie hodnôt odmien v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Pokiaľ ide o odvolanie povinného, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci, zaoberajúc sa včasnosťou podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním povinného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mu bolo doručené dňa 20. 08. 2012. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti predmetnému uzneseniu podal povinný na poštovú prepravu dňa 08. 10. 2012.
Plynutie lehoty na podanie odvolania začína odo dňa nasledujúceho po doručení predmetného rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania uplynie 15. dňom od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolacia lehota začala povinnému plynúť nasledujúci deň 21. 08. 2012 s tým, že posledný deň odvolacej lehoty mu uplynul dňa 04. 09. 2012 (utorok). Ak teda povinný podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 08. 10. 2012, urobil tak po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty, v rámci ktorej mohol podať odvolanie, pokiaľ nebol s rozhodnutím súdu prvého stupňa spokojný. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie povinného ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd (per analógiam) podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
Toto rozhodnutie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.