Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-160-2022.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/160/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: D.K.AGRO, spol. s r.o. so sídlom Rakovec nad Ondavou 285, IČO: 36853453, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. A. B., C., D., so sídlom Košice, Južná trieda 28, IČO: 52858774, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. JCLic. A. B., C., proti žalovaným: 1/ B. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C., F. XXXX/XXX a 2/ JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, IČO: 52 518 167, zastúpeným Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol VARGAEŠTOK, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu 29C/11/2021-160 zo dňa 15.7.2022 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia (II.).
2. O zastavení konania súd rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobca podal žalobu o určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými pre porušenie jeho predkupného práva ako spoluvlastníka nehnuteľnosti podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka a podaním doručeným súdu 9.6.2022 vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že Okresný úrad katastrálny odbor nepovolil vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností (rozhodnutie vydal v priebehu konania dňa 8.3.2022), preto bola žaloba dôvodne podaná na súd, keďže žalobca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.3.2021, ktorý bol žalovaným doručený dňa 18.3.2021, týmto okamihom nastali právne účinky dovolania sa neplatnosti zmluvy, pričom žalovaní trvali na tom, že zmluva je platná a k späťvzatiu žaloby podľa posúdenia súdu prvej inštancie nedochádza vinou žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že späťvzatie žaloby procesne zavinili žalovaní, nakoľko žaloba nebola podaná predčasne, pokiaľ žalobca ju podal pred rozhodnutím o návrhu na vklad kúpnej zmluvy a v čase právnej neistoty, ako bude o vkladovom konaní rozhodnuté, pričom Okresný úrad katastrálny odbor o zamietnutí návrhu na vklad kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom súdneho sporu, rozhodol až v priebehu súdneho konania dňa 8.3.2022, a teda až po podaní žaloby nastala právna skutočnosť, ktorá bola dôvodom na podanie žaloby zo strany žalobcu - zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorej platnosť bola napadnutá v súdnom spore. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu.
3. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalovaní, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) d), f) a h) CSP, nakoľko mali za to, že neboli splnené procesné podmienky konania, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvali na tom, že žaloba bola podaná predčasne, pokiaľ ju žalobca podal pred rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe namietanej kúpnej zmluvy. Zastávali názor, že súd prvej inštancie mal konanie bezodkladne zastaviť z dôvodu, že v čase podania žaloby medzi stranami neexistoval spor, o ktorom by mal právomoc rozhodovať všeobecný súd. Ak by okresný úrad neakceptoval namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, došlo by k sporu, o ktorom môže rozhodnúť len súd. Okresný úrad, katastrálny odbor by následne konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona z dôvodu konania o predbežnej otázke. Zotrvali na námietke, že podaná žaloba o určenie právnej skutočnosti je neprípustná, jej procesnú prípustnosť nebolo možné odvodzovať z ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., preto súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4.3.2022 nesprávne skonštatoval vo svojom predbežnom právnom názore prípustnosť podanej žaloby, nakoľko nedošlo k povoleniu vkladu a k zmene stavu (vlastníka) na základe namietanej kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľností, okresný úrad by nemohol vyznačiť stav pred vyhlásením kúpnej zmluvy za neplatnú. K obdobnému záveru ohľadne ust. § 40a Občianskeho zákonníka dospela aj právna veda [porov. Maslák, M.: Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva spoluvlastníka; In: Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2018, str. 14 - 20]. V zmysle uvedeného podľa žalovaných je zrejmé, že ak by nedošlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby, bola by žaloba zamietnutá pre jej neprípustnosť, ak ju súd prvej inštancie vyvodzoval z ust. § 34 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Taktiež poukázali na to, že v konaní si splnili svoje procesné povinnosti a uviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril. Žalobca sa svojho práva domáhal postupom pred správnym orgánom a žalobu na súde podal predčasne, podaná žaloba nie je procesne prípustná a rozhodovanie nepatrilo do právomoci súdu. Vzhľadom na uvedené mali za to, že dôvody, pre ktoré nakoniec došlo k späťvzatiu žaloby, sú len na strane žalobcu, ktorý má znášať zodpovednosť za predčasné podanie žaloby a jej následné späťvzatie. Podľa žalovaných v tomto spore neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by mali niesť zodpovednosť za trovy konania. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným ako úspešnej sporovej strane vzhľadom na konanie žalobcu je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi a také rozhodnutie by im nezakladalo neprimeraný (nezaslúžený) prospech. Z týchto dôvodov navrhli uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že žalovaným v 1. a 2. rade súd prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj náhradu trov odvolacieho konania v 100 % rozsahu.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadril.
5. Uznesenie vo výroku o zastavení konania (I.) nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách zastaveného konania, pokiaľ nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
7. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci nerozhodol v súlade so zákonom a nesprávne interpretoval a aplikoval právnu normu, ktorá bola relevantná pre rozhodnutie o nároku strán na náhradu trov konania, a to ust. § 256 ods. 1 CSP upravujúce všeobecnú zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie. Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložené rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý
v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
8. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa teda posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo (pozri Civilný sporový poriadok. Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., C. H. Beck v Prahe 2016, str. 934 - 935).
9. V posudzovanej veci sa odvolací súd nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel v otázke nároku pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi, keď nesprávne považoval iba žalovaných za stranu sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní zistené skutočnosti neodôvodňujú záver, že zastavenie konania zavinili výlučne žalovaní a z tohto dôvodu právo na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP by malo vzniknúť žalobcovi. V okolnostiach posudzovaného prípadu, dôvodov späťvzatia žaloby a predchádzajúceho správania strán, je zjavné zavinenie na zastavení konania nielen na strane žalovaných tým, že pred podaním žaloby po prevzatí právneho úkonu, ktorým sa žalobca dovolal voči nim relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy, neuznávali porušenie žalobcovho predkupného práva uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy a nemali snahu situáciu riešiť mimosúdnou cestou, ale tiež je zavinenie preukázané i na strane žalobcu, ktorý žalobu na súde podal predčasne v danej situácii, pokiaľ o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na základe namietanej kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2020 príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom (konanie o vklade kúpnej zmluvy vedené pod č. V-281/2021) nebolo rozhodnuté, keďže nápravy porušeného predkupného práva sa žalobca mohol domôcť rozhodnutím o nepovolení vkladu napadnutej kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, ktorým mohol dosiahnuť navrátenie do pôvodného stavu pred uzavretím namietanej kúpnej zmluvy a odstránenie tvrdenej neistoty vo svojom právnom postavení. So zreteľom na pričinenie sa oboch strán na vzniku a trvaní sporu, dôvod späťvzatia žaloby (rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru zo dňa 8.3.2022, ktorým zamietol návrh na vklad napadnutej kúpnej zmluvy), ako aj postoj žalovaných v konaní, ktorí argumentovali celkom neopodstatnene, v rozpore s ust. § 40a Občianskeho zákonníka a § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a so závermi právnej praxe procesnou neprípustnosťou podanej určovacej žaloby a neprejavili dostatočný záujem, resp. nemali snahu o zmierne vyriešenie sporu bez zbytočného navyšovania vzniknutých súdnych trov, odvolací súd v danej situácii považuje za správne a spravodlivé nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Z týchto dôvodov odvolací súd mal preukázané zákonné predpoklady pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 CSP, a preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mali plný procesný úspech žalovaní, a preto im vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (k odvolaniu žalovaných sa nevyjadril), pričom ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal.
11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.