Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-11-2013.pdf
PDF · 77.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/11/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému: H. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. XX, Q., o vymoženie sumy 2.681,70 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/376/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 508/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/376/2003-47 zo dňa 23. mája 2012 v časti o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 91,67 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 7 ods. 1, 2, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v priebehu exekučného konania začatého dňa 06. 09. 2003 bolo šetrením zistené, že povinný zomrel a uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 22D/1489/2008-9 zo dňa 25. 08. 2008 bolo dedičské konanie z dôvodu nemajetnosti povinného (poručiteľa) zastavené. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 91,67 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 7,97 eur za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu a z náhrady hotových výdavkov vo výške 83,70 eur za poštovné a bankové poplatky.
Proti tomuto uzneseniu v časti o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Mal za to, že ak povinný zomrie počas exekučného konania, do úvahy prichádza zmena účastníka konania na strane povinného, pretože smrť je právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený prechod povinností, o ktorých sa koná. Poukázal na ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čím nie je splnená jedna z podmienok vedenia konania, čo
zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej mal za to, že pri strate spôsobilosti účastníka konania prichádza do úvahy a je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie iba podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd pri uložení tejto povinnosti oprávnenému však musí zvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uviedol, že procesne nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného. Ak dôjde k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom túto možnosť vo svojom texte obsahuje i § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a pripúšťa ju aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16. 12. 2008. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 05. 12. 2012 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 23. 05. 2012 v časti o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 08. 09. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi doručený návrh oprávneného zo dňa 03. 09. 2003 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 80.789,- Sk. Ako exekučný titul predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitre č. 1054/2002/SZČO zo dňa 28. 02. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 04. 2002. Súd prvého stupňa udelil dňa 01. 10. 2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 08. 2009 súdny exekútor odstúpil súdu prvého stupňa návrh oprávneného na pripustenie zmeny účastníka konania na časť vymáhanej pohľadávky v sume 2.416,71 eur na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na rozhodnutie. Súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 25Er/376/2003-24 zo dňa 09. 03. 2010 zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripustil. Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol sudca súdu prvého stupňa postupom podľa § 374 ods. 4 OSP (uznesením č. k. 25Er/376/2003-34 zo dňa 19. 01. 2011) tak, že zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného nepripustil. Podaním zo dňa 08. 03. 2012 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu úmrtia povinného a jeho nemajetnosti a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 99,64 eur. Dňa 23. 05. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 91,67 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o potrebe zastavenia exekúcie a uloženia povinnosti oprávnenému na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Súd kedykoľvek za konania ex offo skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z týchto podmienok konania (procesných podmienok) na strane účastníkov je i spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti; ide teda o procesnú subjektivitu. Táto spôsobilosť pritom vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Avšak v prípade, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (smrť fyzickej osoby) v priebehu konania, môže dôjsť k procesnému nástupníctvu podľa § 107 OSP alebo môže súd v istých prípadoch pokračovať s právnym nástupcom účastníka bez rozhodnutia.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia od nich môžu žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto spôsobom dochádza k prechodu práv a povinností, ktorý má za následok, že do práv a povinností nastupuje namiesto pôvodného subjektu niekto iný.
V predmetnej veci nie je sporné, že povinný v priebehu exekučného konania dňa XX. XX. XXXX zomrel, bez zanechania majetku, čo mal súd za preukázané uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 22D/1489/2008-9, Dnot 123/2008 zo dňa 25. 08. 2008, právoplatným dňa 01. 06. 2009, ktorým bolo dedičské konanie podľa § 175h ods. 1 OSP pre nemajetnosť poručiteľa zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené i s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5 M Cdo 8/2011 zo dňa 26. 01. 2012, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následne i správne aplikoval § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil oprávnenému. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného zanikli, nakoľko došlo k zániku pasívne vecne legitimovaného subjektu. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného), nakoľko tento bol nemajetný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.