Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/216/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi : G.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: Q. P., P. XXX/X, v konaní zastúpený opatrovníčkou : Mgr. Jana Barancová, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nové Zámky, za účasti vedľajších účastníkov : 1/ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Mikuš, so sídlom Košice, Stará Baštová 2, 2/ Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený : HKP Legal s. r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 591,75 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 20. septembra 2012 pod č. k. -187 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi v l. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA náhradu trov konania vo výške 109,94 eura na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vedľajšiemu účastníkovi právna pomoc spotrebiteľom náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 45,80 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie bolo meritórne ukončené uznesením Okresného súdu Levice z 13.06.2012 pod č. k. -171, ktorým konanie bolo zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.07.2012. Napadnutým uznesením rozhodol o náhrade trov konania podľa , keď mal za to, že navrhovateľ svojim procesným postupom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pretože zobral návrh späť. Navrhovateľovi vznikla v zmysle prvej vety ust. povinnosť uhradiť odporcovi a tým aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania. Právny zástupcovia vedľajších účastníkov v l. a 2. rade si uplatnili náhradu trov konania, preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia im náhradu trov konania priznal.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že vedľajšiemu účastníkovi v l. a 2. rade náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa spočívajúce v tom, že

vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu na účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, pričom odporcovi bol ustanovený opatrovník a nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. Z vlastnej skúsenosti má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých prestup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník v 2. rade, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, ktorá mala preukázateľne za následok späťvzatie návrhu na začatie konania. Z právneho posúdenia a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by nemohlo byť na ňu zo strany prihliadnuté, pričom je možné aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných v a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzeným zákonom. Preto v tomto konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi. Súd správne rozhodol o trovách konania podľa . Stanovisko navrhovateľa popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považujú za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom Slovenskej republiky a predpisom Európskej únie. Poukázal na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov a v závere uviedol, že neexistuje dôvod na aplikáciu ust. . V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd v zmysle konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie ako o predbežnej otázke.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa .

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodné, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhradu trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinností ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ). Z vyššie citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľom, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa môže na súde podľa zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa . Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka na stranu ktorého sa pripojil, alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takého trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Nakoľko súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, musel sa odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať použitím a skutočnosťou, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. Zavinenie posudzoval výlučne z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci vstúpil vedľajší účastník v 2. rade do konania podaním z 02.05.2012. V podaní Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom oznámil, že vstupuje do konania podľa ako vedľajší účastník a žiadal o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami. Podaním z 03.05.2012 oznámil vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA vstup do konania na strane odporcu, zároveň žiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaných voči odporcovi. Taktiež vyčíslil náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci. Podaným došlým súdu prvého stupňa 05.06.2012 zobral navrhovateľ v celom rozsahu návrh späť a žiadal konanie zastaviť. V dôsledku skutočnosti, že vedľajší účastníci vystupovali na strane odporcu a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia navrhovateľom pre späťvzatie žaloby na začatie konania, bol by navrhovateľ povinný uhradiť trovy konania odporcovi ako aj vedľajším účastníkom, ktorí zdieľajú postavenie účastníka, na ktorého stranu do konania vstúpili. Odvolací súd podrobil priznanie trov konania vedľajším účastníkom skúmaniu z hľadiska ich účelnosti podľa . Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Podľa článku 47 SR má každý právo na právnu pomoc pred súdmi, a preto odporcom nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si sami zvolia. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese „prostredníka“ vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám odporcom pomôcť nevie, i keď bol za týmto účelom založený. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdeniu. Základným poslaním vedľajších účastníkov v l. a 2. rade je realizácia združovacieho práva občanom za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov v najširšom spektre možnosti a záujmov. Združenia sa vytvárajú za účelom ochrany spotrebiteľa a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania je možné považovať za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za dva úkony právnej pomoci. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani odporca, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že vedľajší účastníci vstúpili do konania bez ohľadu na vôľu odporcu, ktorého záujmy mali hájiť v danom spore, a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania o skutkovom stave danej veci, z

čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Uplatňovanie si náhrady trov konania skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo 14.09.2011, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal aplikáciu . Uviedol, že náhrada trov konania by mala byť vždy primeraná hodnote predmetu sporu a trovy konania by ju nemali prevyšovať, pričom je na zamyslenie, ak sa pre procesnú stranu otázka náhrady trov konania stáva dôležitejšou ako vec sama. Sú situácie, kedy súdne konania vedú nie pre úspech vo veci samej, ale predovšetkým kvôli náhrade trov konania. V danom prípade naviac do konania vstúpili dve spotrebiteľské združenia ako vedľajší účastníci, pričom v samotnej veci ako bolo vyššie uvedené, okrem spisovej značky nemali žiadnu vedomosť, len si paušálne uplatnili náhradu trov konania, keď vedľajší účastník v l. rade uviedol, že trovy konania bude špecifikovať až po skončení konania, prípadne na výzvu súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa zmenil a rozhodol tak, že vedľajším účastníkom v l. a 2. na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, keď v danom prípade aplikoval ust. .

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, uplatnil si náhradu trov konania v zmysle ust. veta prvá . Odvolací súd mu náhradu trov konania v zmysle ust. s použitím v spojení s ust. nepriznal, pretože v danom prípade ide o drobný spor podľa , kedy môže súd trovy konania v drobných sporoch ak sú neprimerané pohľadávke znížiť, prípadne nepriznať. Odvolací súd preto využil svoje právo a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v zmysle nepriznal.

Odvolací súd zamietol návrh vedľajšieho účastníka v l. rade na prerušenie konania s poukazom na ust. .

Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor EÚ (ďalej ZFEÚ) má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú : a/ výkladu zmlúv, b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcie a orgánov alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym orgánom, a tento orgán posúdil, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. V druhej vete článku 267 ZFEÚ je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorému rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť o vydaní rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne t. j. , že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť vyžiadať rozhodnutie o predbežnej otázke v zmysle článku 267 ZFEÚ. V danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje spotrebiteľskému združeniu plnohodnotné zastúpenie, vrátane priznania náhrady trov konania, pričom je potrebné rozlišovať právo na náhradu trov konania a právo na priznanie účelne vynaložených trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.