Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/25/2023

Potvrdené rozhodnutím 19Co/74/2023
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci navrhovateľa DESTINY INVESTMENT s.r.o. so sídlom Zvolen, Rákoš 10192/40, IČO 51 153 360 proti povinnej A. B. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpenej Čahoj & Lelák, s. r.o. so sídlom 29. augusta 19, Bratislava, IČO 53 113 331, za ktorú koná Mgr. Juraj Lelák, advokát, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. augusta 2023, č. k. 30C/25/2023-21 takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Povinná m á proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: DESTINY INVESTMENT s.r.o., IČO: 51 153 360, so sídlom Zvolen, Rákoš 10192/40, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

(1.) Návrhom doručeným súdu dňa 28.08.2023 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, okres Partizánske, obec F., katastrálne územie F., ako parcely registra „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 265 m2, parc. č. XXX – orná pôda o výmere 415 m2, parc. č. XXX – orná pôda o výmere 782 m2, rodinný dom – súpisné číslo XX, postavený na parc. č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) vo vlastníctve žalovanej za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 30.000 € s príslušenstvom

(2.) Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že so žalovanou prostredníctvom jej zástupkyne uzatvoril zmluvu o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu, predmetom ktorej bolo sprostredkovania predaja nehnuteľnosti - F. nachádzajúca sa v obci Horná Lehota za stanovenú predajnú cenu vo výške 600.000 €. Dňa 22.03.2023 vystavil žalobca žalovanej faktúru, pretože porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, keď odmietla predať nehnuteľnosť podľa článku 7 zmluvy. Uvedené vyplýva z výpovede jej zástupkyne príslušníkovi Policajného zboru v Brezne zo dňa 31.07.2023. Žalovaná mala mať odmietavý postoj k predaju Koliby. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2023. Počas trvania zmluvy žalovaná previedla F. na svojho brata. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa zbavuje majetku. Za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky preto žalobca podáva návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

(3.) Súd z exkluzívnej zmluvy o sprostredkovaní obchodu zistil, že žalobca so žalovanou uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností - F. za predajnú cenu vo výške 600.000 €. Odmena za sprostredkovanie bola dohodnutá vo výške 5% zo zrealizovanej predajnej ceny. Zmluva bola uzatvorená dňa 06.02.2023, pričom za žalovanú ju uzatvorila jej zástupkyňa. Podľa článku 7 zmluvy vzniká sprostredkovateľovi (žalobcovi) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30.000 € v prípade, že sa záujemca rozhodne predmet zmluvy v dobe trvania zmluvy nepredať. (4.) Súd zo splnomocnenia zo dňa 06.02.2023 zistil, že žalovaná splnomocnila B. G. na zastupovanie vo veci predaja Koliby.

(5.) Súd z predloženej faktúry zistil, že bola vydaná, avšak táto je nečitateľná.

(6.) Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(7.) Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

(8.) Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

(9.) Podľa až ods. 3 , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

(10.) Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

(11.) Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(12.) Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(13.) Podľa , , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(14.) Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. (15.) Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci.

(16.) Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych

(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii) nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný a judikovaný.

(17.) Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

(18.) Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

(19.) Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca dostatočne nepreukázal vznik a trvanie nároku, ktorého zabezpečenia sa domáha. Z predloženej zmluvy o sprostredkovaní obchodu uzatvorenej dňa 06.02.2023, konkrétne z článku 7 zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ (žalobca) má nárok na zmluvnú pokutu v prípade, ak záujemca (žalovaná) uzatvorí počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy zmluvu s obdobným obsahom alebo sa rozhodne nepredať v dobe trvania tejto zmluvy nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sprostredkovania predaja. Ani jednu z vyššie uvedených skutočností však žalobca nepreukázal. Žalobca v návrhu síce tvrdí, že zástupkyňa žalovanej mala príslušníkovi Policajného zboru v Brezne dňa 31.07.2023 uviesť, že žalovaná má odmietavý postoj k predaju nehnuteľnosti, túto skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázal (napríklad doložením výpovede zástupkyne, prípadne doložením odmietnutia ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovanej). Súd tak nemá vznik nároku žalobcu preukázaný, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti odmietla predať potom, čo jej žalobca sprostredkoval kúpnu zmluvu, respektíve predaj Koliby. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vlastníka je vážnym zásahom do vlastníckeho práva vlastníka. Aby bol tento zásah odôvodnený, musia byť splnené podmienky na nariadenie tohto zásahu. Jednou z podmienok je dostatočné osvedčenie vzniku a trvania nároku (peňažnej pohľadávky). Súd teda nemôže mať pochybnosti o nároku žalobcu. Nepôjde o riadne preukázanie nároku, pokiaľ tento vyplýva iba z tvrdení žalobcu a predloženej faktúry, pokiaľ tvrdené skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre vznik nároku žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Keďže súd nemá nárok žalobcu dostatočne preukázaný, nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

(20.) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(21.) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(22.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi a to napriek tomu, že bola v konaní úplne úspešná vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu a to z dôvodu, že doteraz jej návrh doručený nebol, na konaní sa nijakým spôsobom nezúčastnila a preto jej preukázateľne žiadne trovy konania vzniknúť nemohli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. (, ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.