Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-12-2013.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/12/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803 v konaní právne zastúpený TOMÁŠOM KUŠNÍROM, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, v konaní právne zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 41,64 Eur s prísl., odvolaní tak navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka proti výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012 č.k. 13C 286/2012-55 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na náhrade trov konania 16,15 Eur na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Igora Šafranka v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V nenapadnutej časti sa uznesenia okresného súdu nedotýka.
Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 9,87 Eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave. Navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania a súčasne zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na náhrade trov konania sumu 16,15 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. O trovách vedľajšieho účastníka konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. podľa ktorej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť nahradiť trovy konania sa ukladá tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť zavinil procesne, že konanie bolo zastavené, preto do úvahy prichádza postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Vedľajšiemu účastníkovi potom patrí náhrada trov konania. Aj keď vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania, tak v danom prípade použil okresný súd ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov vo výške 1/3 teda v sume 16,15 Eur.
Proti uzneseniu okresného súdu do výroku, ktorým bola priznaná náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie navrhovateľ, ale aj vedľajší účastník.
Navrhovateľ v podanom odvolaní žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. V dôvodoch podaného odvolania poukazoval na to, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí už samé zo svojej podstaty byť
schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Nie je teda daný právny dôvod, aby sa združenie dalo zastúpiť zástupcom z radov advokátov. Trovy, ktoré sú s tým spojené považoval za neúčelné a to z toho dôvodu, že z vlastnej skúsenosti má navrhovateľ vedomosť o tom, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe do konania, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Bol toho názoru, že na paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní nebol daný žiadny dôvod a to iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že pre účelnosť vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Vedľajší účastník v podanom odvolaní oproti uzneseniu okresného súdu poukazoval na to, že okresný súd podľa jeho názoru nesprávne v danom prípade použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa ich názoru v konaní mal vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu úspech a preto mu patrí plná náhrada trov konania. Pokiaľ ide o dôvody súdu, že vedľajší účastník v obdobných veciach podáva opakované a právne nenáročné podania, tak uviedol, že tieto sú len reakciou na opakované a nedôvodné a právne nenáročné žaloby žalobcu. Za zdanlivou jednoduchosťou sporov sa skrýva enormné množstvo práce a vynaložených prostriedkov. Táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale enormné nároky na osoby, ktoré ju vykonávajú. Združenie nemá finančné prostriedky, ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou pre efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie činnosti združenia prostredníctvom advokátskych kancelárii. Ak teda združenie v danom prípade bolo zastúpené advokátom a v súvislosti s tým vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, tak na ich náhradu má vedľajší účastník právo v celom rozsahu. Nepriznávanie týchto trov vedľajšiemu účastníkovi by znamenalo len to, že navrhovateľ sa v obdobných veciach nebude správať obozretne a bude podávať ďalej návrhy na súd, hoci dopredu vie, že tieto nie sú právne dôvodné. Žiadali preto podanému odvolaniu vyhovieť a priznať im náhradu celkom aj s trovami odvolacieho konania vo výške 77,27 Eur.
Na odvolanie účastníkov konania sa vzájomne vyjadrovali tak navrhovateľ, ako aj vedľajší účastník, ktorí v podstate zotrvali na obsahu svojich odvolaní, na základe ktorých nároky protistrany nepovažovali za dôvodné.
Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a toto v napadnutej časti v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že podaným odvolaním navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka je napadnutý výrok uznesenia okresného súdu len v časti ktorou bol zaviazaný navrhovateľ zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na náhrade trov konania 16,15 Eur. V ostatnej časti uznesenie okresného súdu napadnuté nebolo, stalo sa právoplatným a preto v tejto časti ho krajský súd nepreskúmaval a zostalo tým nedotknuté.
Na základe podaného odvolania preskúmaval krajský súd len uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní obsahu spisu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách vedľajšieho účastníka je vecne správne.
Ako vyplýva z obsahu spisu súd vo veci konanie zastavil potom, čo vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Po tomto právnom úkone zo strany vedľajšieho účastníka navrhovateľ vzal návrh na začatie konania celkom späť.
V zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Okresný súd pri náhrade trov konania správne vychádzal z tohto zákonného ustanovenia a správne dospel k názoru, že v danom prípade procesné zastavenie konania zavinil navrhovateľ a preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré uplatnil vedľajší účastník vystupujúci na strane navrhovateľa a ktorému s právnym zastúpením vznikli trovy konania. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že vedľajšiemu účastníkovi by nemala patriť náhrada trov konania, lebo tieto trovy konania nepovažoval za účelné z dôvodu, že z podstaty samotného združenia vyplýva, že by malo zabezpečiť samé kvalifikovanú právnu pomoc spotrebiteľovi, tak s týmto názorom sa krajský súd nestotožňuje.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.
Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované Ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p..
Ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa, ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. V zmysle ust. § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 O.s.p.).
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Ak potom vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporcu vznikli trovy právneho zastúpenia v spojení so zastúpením advokátom, tak na ich náhradu v danom prípade má vedľajší účastník právo s ohľadom na ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p..
Odvolanie navrhovateľa, že vedľajšiemu účastníkovi by nemala patriť náhrada trov konania nepovažoval krajský súd za dôvodné.
Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka tak tento v podanom odvolaní žiadal, aby mu bola priznaná plná náhrada trov konania. V tejto súvislosti poukazoval na to, že nebol daný dôvod na použitie § 150 ods. 1 O.s.p. preto, aby boli krátené trovy vedľajšieho účastníka.
Účelom ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kazoistický, aby postihol celú rozmanitosť života dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovenými všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynulo z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti nepriná.
Pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.
Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že krátil náhradu trov konania o 2/3 vedľajšiemu účastníkovi a to z dôvodu, že v danej veci, ale aj v iných veciach podáva vedľajší účastník podania s rovnakým obsahom pričom aj krajský súd vo svojej činnosti zistil, že tomu tak je. S ohľadom na obsah týchto podaní dospel aj krajský súd k názoru, že v danom prípade ide o opakované a právne nenáročné podania aj v iných obdobných veciach a preto pokiaľ k takejto okolnosti okresný súd prihliadol a krátil trovy konania vedľajšieho účastníka, tak postupoval súd prvého stupňa správne.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia postupoval okresný súd v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a správne potom dospel k zníženej náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Odvolanie tak navrhovateľa ako aj vedľajšieho účastníka nepovažoval v danej veci aj krajský súd za dôvodné a preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.