Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-250-2012.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/250/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: 1. K. nar. X.XX.XXXX a 2. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: O. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v T. na C. ulici č. XX a G. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v T. na C. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Alexandrou Gharaibehovou bývajúcou v T. na Y. ulici č. X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.5.2012 č.k. 25P 125/2011-81 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II z 22.6.2012 č.k. 25P 125/2011-90 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o určení výživného.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú K. a maloletú B. do osobnej starostlivosti otca. Vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal matku prispievať na výživu maloletej K. 70 € mesačne a maloletej B. 50 € mesačne od 1.5.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Návrh matky na úpravu striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Vyslovil, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou K. a maloletou B. bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode s otcom. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
Opravným uznesením z 22.6.2012 č.k. 25P 125/2011-90 opravil tretí výrok rozsudku, ktorým bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v časti označenia toho, ku koho rukám je matka povinná výživné uhrádzať tak, že správne znie: „k rukám otca“.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a zaviazal matku prispievať na výživu maloletých detí od podania návrhu, pretože s matkou sa nevedel dohodnúť. Uviedol, že od apríla 2011 zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a v čase nočných zmien mu v starostlivosti o deti vypomáha jeho rodina. Poukázal na to, že matka deti opúšťa v noci, keď on je na nočnej zmene, čo bolo príčinou podania návrhu na rozvod manželstva, ktoré bolo rozvedené 7.6.2012 avšak doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Uviedol, že matka väčšinu času sa zdržiava u svojho priateľa. Doma sa objavuje sporadicky a nezabezpečuje osobnú starostlivosť o ne, nenavštevuje rodičovské združenia, neučí sa s nimi a podobne. Uviedol, že hospodárenie v ich rodine prebiehalo tak, že z jeho príjmu sa hradili platby, a to Home Credit, SBD, Sipo, hypotekárny úver, Antik internet, jedáleň pre deti v škole, ročné platby za odpad, daň za byt, poistku, krúžky pre deti, školu v prírode a z manželkinho príjmu sa stravovali, zabezpečovali drogériu a podobne. Tým, že matka detí neprispieva finančne do domácnosti, musel obmedziť výdavky, deti sa stravujú cez obed u jeho rodičov, obmedzili výlety a školy v prírode a podobne. Tvrdenia matky v priebehu prvostupňového
konania považuje za účelové a zavádzajúce, ukázať sa v lepšom svetle. Pokiaľ matka v konaní uviedla, že sa o maloleté deti starala tým, že uvarila večeru, kúpila darčeky a podobne, táto starostlivosť je nedostatočná a chýba jej najmä samotná osobná starostlivosť. Vytkol konajúcemu súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto navrhol určiť výživné od podania návrhu.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o výchove a o styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca počas konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre určenie výživného od matky pre maloletú K. 70 € mesačne a pre maloletú B. 50 € mesačne od 1.5.2012, ktoré určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam matky a pre určenie výživného od podania návrhu neboli splnené zákonné podmienky, pretože matka vyživovaciu povinnosti voči maloletým deťom plnila osobnou starostlivosťou, vecným plnením, zabezpečovaním potravín, drogérie a podobne, čo vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania, že matka osobnú starostlivosť zabezpečuje aj osobnými prácami v domácnosti.
Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o výživnom pre maloleté deti odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v súlade s ust § 219 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.