Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: I. I. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. T. U. L. F., M. XXX/XXX, štátny občan SRN, proti žalovanej: K. Q., W.. X.X.XXXX, M. F. F., štátny občan SR, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 26. mája 2021, č. k. -284, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3 622,04 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody ( I. výrok) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( II. výrok).

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.622,04 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná poškodzovala od roku 2008 stenu rodinného domu žalobcu tečúcou dažďovou vodou stekajúcou zo susednej hospodárskej stavby vo vlastníctve žalovanej, pričom žalovaná nejavila žiadnu iniciatívu a ignorovala to, aby zamedzila omývanie steny domu a podmývanie jeho základov, ktoré sa rozpadávajú, a tým hrozí spadnutie rohu žalobcovej nehnuteľnosti. Žalovaná sa vyhýbala náprave, nebrala na vedomie, že stavebné práce, ktoré sú nutné na opravu domu, časom narastajú. Stavebná firma sa vyjadrila o kritickej situácii poškodenia a podľa predloženého „rozpočtu s výkazom výmer“ zo dňa 12.09.2015 bola suma pre opravu na rodinnom dome zistená vo výške 3.622,04 eura.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca a žalovaná boli až do r. 2019 vlastníkmi susedných nehnuteľností, pričom rodinný dom nadobudol žalobca od žalovanej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2007 (U.-XXXX/XX zo dňa 19.11.2007), podľa znenia ktorej „Oprava a prestavba nehnuteľnosti pripadá na ťarchu kupujúceho“ (čl. III. Odovzdanie a prechod práv, bod. 6 druhá veta zmluvy). Žalobca dotknuté nehnuteľnosti, t.j. rodinný dom s pozemkom, previedol na kupujúcich L.

T. E. R. T. kúpnou zmluvou z 18.03.2019 (U.-XXXX/XXXX). Uznesením OR PZ Bratislava - okolie zo dňa 19.11.2009 bola odmietnutá vec podozrenia z prečinu poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že žalobcovi prisľúbila nápravu, keďže z jej strechy tečie dažďová voda priamo na stenu rodinného domu žalobcu, tým sa zničila obvodová stena rodinného domu žalobcu, žalovaná prisľúbenú nápravu neurobila a žalobcovi vznikla škoda 400 eur. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2007 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou vyplynulo, že predmetom kúpy bol rodinný dom a zastavaný pozemok - podľa dohody strán sa vyčlenila zo zastavaného pozemku č. XXXX/XXX časť 56 m2 ako je vyznačené v geometrickom vymeraní zo dňa 10.08.2006 č. XXXX/XX, mapový list, č. A.-D.-XX-X pod č. zastavanej plochy č. XXXX/XXX k vytvoreniu nového zastavaného pozemku č. XXXX/XXX o celkovej výmere 160 m2. V zmysle čl. III, bod 6 zmluvy sa strany dohodli, že oprava a prestavba nehnuteľnosti pripadá na ťarchu kupujúceho. Z platobného príkazu na úhradu zo dňa 22.09.2015 vyplynulo, že žalobca uhradil sumu 1.544,41 eura na nešpecifikovaný účet so správou pre príjemcu: hydroizolácia vlhkého muriva. Zo zápisu o stave vodovodného potrubia zo dňa 14.08.2015 vyhotoveného spoločnosťou KRATOCHVILA, s. r. o. vyplynulo, že pri obhliadke vodovodného potrubia hlavného a podružného vodomeru dňa 03.08.2015 (za prítomnosti žalobcu, žalovanej a suseda), sa zistil únik vody z prípojok podružného vodomeru na parc. č. XXXX/XXX. Podružný vodomer sa nachádzal v šachte, ktorá bola po vrch zatopená a prebytok vody stekal do dvoch žúmp hneď vedľa. Zápis obsahuje záver, že majiteľ parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX (t.j. žalobca) nie je za únik vody tohto rozsahu zodpovedný. Z vyhlásenia KRATOCHVILA, s. r. o. zo dňa 03.04.2018 vo veci súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Pezinok vyplynulo, že v rozsudku sa spomína ním vystavený zápis o stave vodomerného potrubia zo dňa 14.08.2015. Tento zápis sa vydal na základe požiadavky žalobcu pre súkromné účely, tzn., že na základe zápisu sa presne mal zistiť únik a spotreba vody v obidvoch domoch, kedy únik vznikol a dokedy, presne sa mal zistiť stav potrubia. V závere vyhlásenia sa uvádzalo, že nie je možné, aby podľa žalobcu zatopená šachta z vodomerov spôsobila poškodzovanie muriva, vznik plesní v dome vzdialenom 20 m od inkriminovanej šachty. Pri obhliadke 05.08.2015 bolo zistené, že žalobca má poškodené izolácie základov, ktoré sa musia robiť proti dažďovej vode, zo strechy mu pretekalo priamo na vonkajšiu omietku na viacerých miestach. Z výsledku ŠSD obce F. zo dňa 24. 05. 2021 súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že cieľom ŠSD bolo preukázať, že strecha na hospodárskej budove bola obnovená bez príslušných povolení a že sa užíva ako rodinný dom. Obec F. ako príslušný stavebný úrad neevidoval v podateľni obce ani v archíve akúkoľvek žiadosť súvisiacu s hospodárskou budovou vo vlastníctve žalovanej. ŠSD konštatoval, že budova označená ako hospodárska budova má stanovú strechu a podľa obhliadky stavba slúži na bývanie a nie ako hospodárska budova.

4. Za toho skutkového stavu, právne odkazujúc na § , , , , , , , , , , dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal už prvý základný zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalovanej v zmysle jej konania alebo opomenutia, smerujúceho k poškodeniu rodinného domu v F. tečúcou dažďovou vodou stekajúcou zo susednej hospodárskej stavby (garáže) vo vlastníctve žalovanej, a toto tvrdenie žalobcu z dôkazov produkovaných v konaní žalobcom ani nebolo preukázané. Mal za to, že žalovaná dôvodne namietala nepreukázanie škodového deja opisovaného žalobcom v žalobe. Poukázal na to, že úspech žalobcu bol viazaný na unesenie bremena tvrdenia a dôkazu a bolo jeho povinnosťou v konaní svoje skutkové tvrdenia o poškodzovaní steny jeho rodinného domu tečúcou dažďovou vodou zo stavby vo vlastníctve žalovanej, preukázať nado všetku pochybnosť, čo sa mu nepodarilo. V tejto súvislosti okresný súd akcentoval tvrdenia žalovanej ohľadne stavu rodinného domu v čase jeho nadobudnutia v roku 2007, čomu zodpovedalo aj ustanovenie kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, podľa ktorej „Oprava a prestavba nehnuteľnosti pripadá na ťarchu kupujúceho“ a vykonanie hydroizolácie až v roku 2015, t. j. s veľkým odstupom od nadobudnutia rodinného domu. Doplnil, že poškodzovanie steny rodinného domu žalobcu vodou stekajúcou z hospodárskej budovy žalovanej nebolo preukázané ani štátnym stavebným dohľadom. Žalobcom nebola v konaní preukázaná ani ním tvrdená a v konaní uplatňovaná škoda, t.j. ujma v jeho majetkovej sfére, ktorú by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej veci (múru rodinného domu) do pôvodného stavu (pred poškodením). Vo vzťahu k nej ozrejmil, že túto preukazoval rozpočtom s výkazom výmer zhotoviteľa M&R zo dňa 12. 09. 2015, išlo však podľa názoru prvoinštančného súdu výhradne o cenovú ponuku a žalobca nepreukázal úhradu žalovanej sumy na opravu muriva (izolácie) rodinného domu, ktorá by až v prípade vynaloženia predstavovala úbytok z majetku žalobcu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, t.j. vzťah príčiny a následku, keďže žalobca nepreukázal tvrdené protiprávne konanie žalovanej, nebolo možné dôvodiť záver o tom, že ak by aj škoda žalobcovi

vznikla (čo v prejednávanej veci nenastalo), bola by v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Súd prvej inštancie považoval tvrdenie žalobcu, že príčinou podmývania jeho nehnuteľnosti, vlhnutia steny a opadanej omietky bola úprava strechy garáže žalovanej, kedy dažďová voda stekala do susediacich žúmp a vodovodnej šachty a následkom enormného množstva vody začala táto stekať smerom na rodinný dom žalobcu, za nepreukázané, vychádzajúce len z jeho domnienok, ktoré žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodložil. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil, že nie je preukázané porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej v dôsledku ktorej mu vznikla škoda na jeho rodinnom dome. Uviedol, že riadne preukázal, že žalovaná opakovane porušovala svoju prevenčnú povinnosť, pričom nezabezpečila opravu neoprávnene a nesprávne osadenej strechy garáže ani nezabezpečila osadenie odkvapovej rúry, v dôsledku čoho dochádzalo k podmývaniu jeho rodinného domu. Zdôraznil, že v konaní riadne preukázal, že na parc. č. XXXX/XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovanej dochádzalo k úniku vody z garáže na pozemok žalobcu parc. č XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX. Poukázal na to, že konaní predložil fotodokumentáciu, ktorá jednoznačne preukazuje, že nezabezpečenie odtoku vody z pozemku žalovanej spôsobovalo podmáčanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Mal za to, že fotodokumentácia preukazuje, že z pozemku žalovanej unikalo - stekalo na jeho pozemok veľké množstvo vody, ktoré sa dostalo až k jeho rodinnému domu. Doplnil, že predložená fotodokumentácia je preto jasným dôkazom, že porušením prevenčnej povinnosti na strane žalovanej došlo k poškodeniu jeho rodinného domu, a teda k vzniku škody. V konaní bolo podľa neho preukázané, že žalovanú sústavne upozorňoval na neplnenie povinnosti ustanovenej v kúpnej zmluve zo dňa zo dňa 17.04.2007, a to konkrétne povinnosť vyberania žumpy nachádzajúcej sa na pozemku žalovanej. Podčiarkol, že v konaní predložil aj Úradný záznam z obce F. zo dňa 19.03.2008, ktorým preukázal, že nezabezpečenie riadneho odtoku vody z pozemku žalovanej a ignorácia zmluvných ako aj zákonných povinností, bola dlhodobá záležitosť, takmer od počiatku kúpy nehnuteľnosti, ktorú sa snažil primárne vyriešiť mimosúdnou cestou na Obecnom úrade v F.. Z uvedených dôvodov preto podľa odvolateľa prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď posúdil, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalovaná si preukázateľne nesplnila prevenčnú povinnosť, keď nezabezpečila riadny odtok vody zo svojho pozemku a niekoľko rokov napriek jeho opakovaným žiadostiam neriešila stav podmáčania jeho nehnuteľnosti. Ozrejmil, že vzhľadom k situácii musel pristúpiť k oprave muriva a omietok rodinného domu. Zdôraznil, že v konaní predložil výmer spoločnosti M & R s.r.o. zo dňa 12.09.2015, ktorým preukázal výšku škody, ktorej náhrady sa domáha.Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní zodpovednosti žalovanej za vznik škody na strane žalobcu a nepreukázal kauzálny nexus medzi porušením prevenčnej povinnosti žalovanej a vznikom škody na strane žalobcu. Zastal názor, že v konaní boli preukázané podmienky predpokladané . Za protiprávne konanie žalovanej v danom prípade považoval skutočnosť, že po prestavbe strechy na garáži v roku 2008 dostatočne neupravila odtekanie dažďovej vody zo strechy na zem resp. na svoj pozemok prostredníctvom potrebnej odkvapovej rúry. Zdôraznil, že strany sporu boli susedmi a vlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu a garáže, ktoré sú postavené v tesnej blízkosti od seba. Rozvinul, že upozorňoval žalovanú niekoľkokrát v priebehu rokov. Žalovaná porušila povinnosť opomenutím inštalácie odkvapovej rúry v priebehu cca 10 rokov, ktorú bola v zmysle povinná zabezpečiť. Z uvedeného dôvodu zotrval na tom, že mu vznikla škoda na jeho rodinnom dome, konkrétne na murive, omietke, v pivnici, vonkajšej a vnútornej strane rodinného domu, podľa výmeru zhotoviteľa M&R s.r.o. zo dňa 12.09.2015 na stavbu M. XXX, F. vo výške 3.622,04 Eur. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že žalovaná bola ním a Obecným úradom F. niekoľkokrát upozorňovaná, že môže svojím opomenutím, t. j. nedostatočnou úpravou odtekania dažďovej vody zo svojej strechy na pozemok a rodinný dom žalobcu spôsobiť škodu na žalobcovom vlastníctve. Vzhľadom k uvedenému bolo preto podľa jeho názoru jednoznačne preukázané, že dlhodobým ignorovaním prevenčnej povinnosti žalovanej došlo k poškodeniu jeho rodinného domu. Zdôraznil, že ním predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalovaná nesplnila svoju prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na odvolateľovom majetku. V dôsledku dlhoročného ignorovania problému s absenciou odkvapovej rúry a odtokom vody na jej pozemku mu vznikla škoda, ktorá bola v konaní preukázaná. Vzhľadom na uvedené mal za to, že riadne preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti žalovanej a vznikom škody, teda následnou potrebou zabezpečenia hydroizolácie muriva na jeho rodinnom dome.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedla, že protiprávnym konaním v danom prípade mala byť prestavba strechy na garáži v roku 2008, pričom žalovaná ako vlastníčka stavby vraj dostatočne neupravila odtekanie dažďovej vody zo strechy na zem, respektíve na svoj dvor a tým, že dlho nenamontovala odkvapovú rúru. Ozrejmila, že strany sporu boli susedia a susedmi sa stali vtedy, keď žalobca kúpil rodinný dom, ktorý nemal izoláciu proti vode medzi základom domu a kolmou stenou na oboch stranách stien susediacich pozemkov žalovanej. Mala za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou a stekaním dažďovej vody zo strechy jej garáže. Poukázala na to, že aj podľa odvolateľa ide o príčinnú súvislosť vtedy ak konkrétna majetková ujma škoda vznikla následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu. Teda aj jeho konanie ( pretečená voda po poruche potrubia a vytečenie vody zo šachty, ktorá vraj podmáčala stenu domu, pretečenie nevyberanej žumpy, či stekajúca dažďová voda zo strechy stavby stojacej vedľa garáže) musí byť presne časovo určené. Žalobca nikdy nešpecifikoval konkrétny protiprávny úkon, udalosť, ktorá mala spôsobiť konkrétnu škodu. Zavlhnutie stien vodou, ktorá mala stekať do strechy garáže a dostať sa k rodinnému domu nebolo preukázané. Naopak, odborník prizvaný na ohliadku poruchy vodovodného potrubia, pán V. zistil, že voda po poruche potrubia pretiekla do šachty a k múru rodinného domu sa nedostala. Tento odborník však zistil, že voda sa na steny rodinného domu žalobcu dostala priamo počas dažďa, pretože tento nemá hydroizoláciu, o čom žalobca vedel už pri kúpe. Už v roku 2007 mal zavlhnuté steny, avšak v menšom rozsahu.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení Dôvody na zamietnutie žaloby riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (, ), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím konania (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (žalobcu). Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

11. Predmetom konania je v danej veci nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3 622,04 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná po prestavbe strechy na garáži v roku 2008 dostatočne neupravila odtekanie dažďovej vody zo strechy na zem resp. na svoj pozemok prostredníctvom potrebnej odkvapovej rúry, čím poškodzovala od roku 2008 stenu rodinného domu žalobcu tečúcou dažďovou vodou stekajúcou zo susednej hospodárskej stavby vo vlastníctve žalovanej.

12. Vo vzťahu k takto žalobcom popisovanému mechanizmu vzniku škody odvolací súd poukazuje na to, že z vyhlásenia vypracovaného X. V., KRATOCHVILA, s. r. o., zo dňa 03.04.2018 vo veci súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Pezinok (č.l. 239 spisu) vyplynulo, že „nie je možné, aby podľa vyjadrení žalobcu zatopená šachta z vodomerov spôsobila poškodzovanie muriva, vznik plesní v jeho dome vzdialenom 20 metrov od inkriminovanej šachty“. Ďalej z uvedeného zápisu vyplynulo, že pri ohliadke dňa 05.08.2015 bolo zistené, že žalobca má poškodené izolácie základov, ktoré sa musia robiť proti dažďovej vode a zo strechy mu pretekalo priamo na vonkajšiu omietku. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o stav nehnuteľnosti žalobcu, z kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2007 (U.- XXXX/XX zo dňa 19.11.2007), uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou vyplynulo, že „ Oprava a prestavba nehnuteľnosti pripadá na ťarchu kupujúceho“ (čl. III. Odovzdanie a prechod práv, bod. 6 druhá veta zmluvy), t.j. žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa pri kúpe spornej nehnuteľnosti zaviazal opravy na nej vykonať na vlastné náklady.

13. Napokon pokiaľ ide o žalobcom namietané protiprávne konanie žalovanej odvolací súd podčiarkuje, že žalobca na žalovanú podal za ním označené protiprávne konanie trestné oznámenie (č.l.50 spisu), pričom uznesením Okresného riaditeľstva policajnému zboru Bratislava - okolie zo dňa 19.11.2009 bola odmietnutá vec podozrenia z prečinu poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že žalobcovi prisľúbila nápravu, keďže z jej strechy tečie dažďová voda priamo na stenu rodinného domu žalobcu, tým sa zničila obvodová stena rodinného domu žalobcu ( č.l. 51 spisu).

14. Vzhľadom na uvedené v danom prípade nedošlo k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k protiprávnemu úkonu, ktorým by spôsobila žalobcovi ním žalobou uplatnenú škodu. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení a teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku zo zodpovednosti za škodu, nakoľko nepreukázal už hneď prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu a to jej protiprávne konanie.

15. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú a uplatnenú škodu odvolací súd sa stotožňuje v tejto časti s odôvodnením súdu prvej inštancie a v celom rozsahu naň poukazuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že s dôkazov predložených žalobcom vyplýva iba kalkulácia nákladov, ktoré by sa mali vynaložiť na sanáciu rodinného domu, tzn, že tieto náklady ešte nevynaložil( čo by bola skutočná škoda. Žalobca však dotknuté nehnuteľnosti, t.j. rodinný dom s pozemkom, previedol na kupujúcich L. T. E. R. T. kúpnou zmluvou z 18.03.2019 (U.-XXXX/XXXX), tzn., že iba vlastníci by mohli realizovať sanačné práce na svojom majetku.

16. Napokon pokiaľ ide o vzťah k príčinnej súvislosti medzi žalobcom označeným porušením povinnosti žalovanej a vznikom škody, odvolací súd ozrejmuje, že nakoľko žalobca nepreukázal protiprávne konanie žalovanej a nepreukázal ani vznik škody, nie je ani možné dospieť k záveru o existencii príčinnej súvislosti.

17. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

18. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny vrátane výroku o trovách konania (II. výrok) podľa , potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).