Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-128-2012.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/128/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: IURA CONSULTING & MANAGEMENT, s. r. o., so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 35 797 487, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom LEGALIS s.r.o., so sídlom Záhradnícka 54, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: O. W., I.. XX.X.XXXX, G.. Z. N. XX, toho času (i ako adresa na doručovanie) vo O. W., B..T..Z. X, XXX XX Š., Česká republika, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 37,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,20 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 37,20 eur od 05.6.2010 do 30.6.2010 a vo výške 7,75 % zo sumy 37,20 eur od 01.7.2010 do zaplatenia
a titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa LEGALIS s.r.o., vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu: 2895867551/0200, VS: 10076290, spolu sumu 40,73 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 24,23 eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 24.4.2012, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca pôvodného veriteľa, spoločnosti Dopravní podnik hl. m. Prahy, a.s., so sídlom v Prahe, IČ: 000 05 886 - titulom zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 13.6.2011 so spoločnosťou Tessile ditta a.s., so sídlom v Prahe, IČ: 278 22 117, ktorá predtým pohľadávku nadobudla od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.02.2011) proti odporcovi domáha zaplatenia sumy 37,20 eur (ako sumy zodpovedajúcej v mene euro, platnej v Slovenskej republike, v prepočte kurzom ku dňu 05.6.2010 26,020 Kč / 1 eur dlžnej sume 968,- Kč) spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, ako pohľadávky z titulu úhrady cestovného 18,- Kč a prirážky k cestovnému vo výške 950,- Kč, podľa zmluvných prepravných podmienok Dopravného podniku hl. m. Prahy, a.s., účtovaných pôvodným veriteľom ako prepravcom odporcovi dňa 04.6.2010, kedy sa odporca ako cestujúci na linke C (metra) mestskej hromadnej dopravy prepravcu (Pražská integrovaná doprava) na výzvu oprávnenej osoby prepravcu nepreukázal platným cestovným dokladom - v zmysle predloženého zápisu o vykonanej prepravnej kontrole, spísaného s odporcom ako cestujúcim pod č. 447260, č. priestupku 10076290.
Súd na základe návrhu navrhovateľa a k nemu pripojených príloh dňa 15.5.2012 pod sp. zn. 16RO/26/2012 vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk na navrhovateľom označenej adrese jeho trvalého bydliska ani v súčinnosti s príslušnými dožiadanými orgánmi evidencie pobytu obyvateľov, miestnej samosprávy a polície, súd preto uznesením zo dňa 09.7.2012 za splnenia podmienok ust. § 173 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk odporcu cit. platobný rozkaz zrušil.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa a k nemu pripojeným listinným dôkazom (po ich doručení na súdom zistenú adresu jeho súčasného pobytu) na výzvu súdu spolu s procesným poučením podľa ust. §§ 114 ods.1 a nasl., § 120 ods.4 OSP až do určeného termínu pojednávania písomne vecne nevyjadril, ani sa (vzhľadom na svoje uväznenie) nedostavil na pojednávanie v súdom určenom termíne dňa 30.01.2013 a nepožiadal o jeho odročenie, uskutočnenom tak v jeho neprítomnosti, rovnako i v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa (ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil, dôvodiac hospodárnosťou konania a s takýmto procesným postupom súdu súhlasil) za splnenia procesných podmienok podľa § 101 ods.1,2 OSP.
Súd, vychádzajúc z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov predložených navrhovateľom v prílohe cit. návrhu na začatie konania, majúc v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci za preukázaný skutkový stav (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení cit. návrhu na začatie konania, prijal nasledovné skutkové a právne závery, na základe vo veci rozhodol týmto rozsudkom:
Z hľadiska skúmania procesných podmienok konania (§ 103 OSP) súd konštatuje, že charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a odporca je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike - v oboch prípadoch ide o členské štáty Európskej únie, viazané Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v dopravnom prostriedku verejnej hromadnej prepravy osôb predchodcu navrhovateľa v Českej republike, podľa platného českého práva) a vzájomného plnenia z neho (v Českej republike). Svoju právomoc a príslušnosť (§§ 7 a nasl. a §§ 84 a nasl. OSP) na prejednanie veci konajúci súd, ako súd členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko (a ktorého je i štátnym príslušníkom) odvodzuje z ust. čl. 2 ods.1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Nariadenie“), keďže v danej veci sa nejedná o prípad podliehajúci inej definícii príslušnosti v zmysle nasledujúcich ustanovení Nariadenia, v spojení s ust. § 84, § 85 ods.1 OSP.
Vychádzajúc z predmetu právneho vzťahu účastníkov - predchodcu navrhovateľa (ktorého práva prislúchajúce k pohľadávke voči odporcovi nadobudol navrhovateľ titulom postúpenia pohľadávky v zmysle predloženej zmluvy) ako prepravcu (pre verejnú osobnú prepravu) a odporcu ako cestujúceho
- pre jeho posúdenie ako rozhodné hmotné právo súd v zmysle ust. § 10 ods.1, ods.2 písm. c), ods.3 v spojení s § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - „ZMPS“) a čl. 4 ods.1 a ods.2 v spojení s čl. 5 ods.4 písm. a/ Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 („Dohovor“) aplikoval všeobecne záväznú právnu úpravu podmienok verejnej osobnej (dráhovej) prepravy osôb, platnej a účinnej na území Českej republiky, menovite ust. § 37 ods.1, 4 písm. a, d), ods.5 písm. b), ods.6 zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach (,,zákon o dráhach“) v znení účinnom v rozhodnom čase pre predmet tohto sporu (tzn. v čase porušenia prepravných podmienok odporcom), v spojení s ust. § 3 ods.1, 2 a 3, § 7 ods.3, 5 a 6, § 15 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov Českej republiky č. 175/2000 Sb. v tom čase účinnom znení (,,prepravný poriadok“) a na základe citovanej všeobecne záväznej právnej úpravy vydaných zmluvných prepravných a tarifných podmienok predchodcom navrhovateľa (Zmluvné prepravné podmienky Pražskej integrovanej dopravy). V časti uplatneného nároku o zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania dlžnej sumy istiny súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v rozhodnom čase účinnom znení v Českej republike („Obč. zák.“) v spojení s ust. § 1 vykonávacieho nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v tom čase účinnom znení.
Pretože navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že odporca ako cestujúci prostriedkom verejnej prepravy osôb, prevádzkovanej predchodcom navrhovateľa ako prepravcom, pri kontrole poverenou osobou prepravcu nepreukázal zaplatenie cestovného platným cestovným lístkom, ani cestovné nezaplatil dodatočne pri kontrole, preto v zmysle vyššie citovanej hmotnoprávnej úpravy tak vznikol predchodcovi navrhovateľa ako prepravcovi nárok na zaplatenie dlžného cestovného vo výške po 18,- Kč, spolu s prirážkou k cestovnému 950,- Kč (tzn. spolu 968,- Kč), splatných v nasledujúci deň.
Navrhovateľ svoj uplatnený nárok dostatočne skutkovo a právne odôvodnil a predloženými listinnými dôkazmi preukázal čo do dôvodu i výšky. Odporca, ako už je uvedené, v priebehu konania procesne nečinný, netvrdil, ani nepreukazoval opak tvrdení navrhovateľa, ani súd v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa a ním predložené dôkazy o základe a výške jeho nároku o zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Súd preto na základe zisteného skutkového stavu veci v čase vyhlásenia tohto rozsudku návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny 968,- Kč ako dôvodnému vyhovel. Popri nároku na zaplatenie istiny navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku, za čas omeškania počnúc od prvého dňa omeškania, nasledujúceho po splatnosti záväzku - v súlade s ust. § 517 ods.2 Obč. zák., vo výške učenej podľa ust. § 1 nar. vl. ČR č. 142/1994 Sb., v závislosti od výšky zverejnenej rozhodnej repo sadzby ČNB; súd i v tejto časti preto návrh navrhovateľa uznal za v celom rozsahu dôvodný.
Pretože navrhovateľ mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1 OSP mu proti neúspešnému odporcovi patrí v plnej výške náhrada trov, ktoré vynaložil v súdnom konaní (naopak odporca v dôsledku svojho neúspechu v konaní musí prípadné vlastné trovy konania v celom rozsahu znášať sám). Navrhovateľ tieto trovy v návrhu na začatie konania okrem trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku z návrhu 16,50 eur špecifikoval ako trovy vzniknuté z titulu právneho zastúpenia (spoločnosťou poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov), v rozsahu dvoch úkonov právnej služby (1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2/ návrh na začatie konania) vo výške tarifnej sadzby odmeny á 16,60 eur za každý úkon právnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov á 7,63 eur za každý úkon, spolu takto uplatnený nárok na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 48,46 eur.
Súd na základe preskúmania obsahu spisu a uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu trov z titulu jeho právneho zastúpenia, podľa ust. § 10 ods.1 v spojení s § 14 ods.1 písm. a), b), § 16 ods.3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, aplikujúc pri rozhodovaní o trovách konania vo veci, ktorá je drobným sporom podľa ust. § 200ea ods.1 OSP (ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur) a v ktorej trovy konania sú neprimerané voči výške pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, postupom podľa ust. § 150 ods.2 OSP navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia znížil o 1/2 preukázane a účelne vynaložených trov z tohto titulu a tento tak obmedzil len na náhradu trov nevyhnutných s uplatnením práva na súdnu ochranu - konkrétne popri trovách vzniknutých navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku z návrhu v plnej výške (16,50 eur) na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia len v rozsahu jedného úkonu právnej služby s tarifnou odmenou v uplatnenej výške 16,60 eur a paušálnou náhradou režijných výdavkov 7,63 eur, spolu takto priznané trovy právneho zastúpenia 24,23 eur.
Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania (ako súčtu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia), vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho
písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu
v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).