Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-140-2012.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/140/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. A. Q. XXXX/X proti odporcovi L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. pod L., R. č. XXX, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 7P/96/2012-28, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti a zameškaného výživného p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 90,- eur na sumu 130,- eur mesačne od 01.09.2012, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.02.2010, č.k. 7P/86/2009-43. Zameškané výživné za čas od 01.09.2012 do 31.10.2012 v sume 80,- eur je odporca povinný navrhovateľke zaplatiť, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zmene pomerov došlo na strane navrhovateľky, nakoľko sa jej zvýšili náklady spojené s ukončením štúdia a to náklady na stužkovú, knihy, náklady spojené s potrebami súvisiacimi s jej vekom. Súd poukazuje na skutočnosť, že výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa a to vrátane prípravy na budúce povolanie. Na strane odporcu došlo k čiastočnému zvýšeniu príjmu cca. o 46,- eur, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že v náväznosti na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a z uvedeného dôvodu zadlženosť odporcu nemôže mať vplyv na povinnosť prispievať na výživu detí. Záväzok odporcu uhrádzať z dôvodu povoleného oddlženia jedenkrát ročne sumu 4.812,- eur správkyni, súd nemôže považovať za záväzok, ktorý by mal byť v prípade rozhodovania o vyživovacej povinnosti v neprospech navrhovateľky. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo u účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného o 160,- eur ako to vo svojom návrhu žiadala navrhovateľka. Na oboch stranách došlo k čiastočnej zmene pomerov. Súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu so zohľadnením jeho celkových majetkových pomerov a výdavkov platiť výživné na navrhovateľku po 130,- eur mesačne, ktoré súd považuje za primerané veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky. Vyživovacia povinnosť bola zvýšená s účinnosťou od 01.09.2012. Súd tiež rozhodoval o zameškanom výživnom za čas od 01.09. do 31.10.2012, ktoré predstavuje 80,- eur, t.z. 40,- eur za dva mesiace. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala zvýšenie výživného na čiastku 250,- eur mesačne, súd vo zvyšku návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke zamietol. Poukazoval na tú skutočnosť, že súd sa nezaoberal zmenou možností, schopností a majetkových pomerov na strane matky navrhovateľky G. A.. Súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktorým by zisťoval zmenu pomerov na strane jej matky. Uviedol, že má informácie o tom, že zárobkové možnosti na strane matky navrhovateľky sa oproti poslednému obdobiu zvýšili minimálne na dvojnásobok, pretože medzičasom zmenila zamestnanie a pracuje v D. ako opatrovateľka. V čase poslednej úpravy o výživnom mala navrhovateľka 16 rokov a navštevovala 1. ročník strednej školy. V súčasnosti má 18 rokov a navštevuje 4. ročník strednej školy. Vyslovil preto presvedčenie, že nie je správne zistenie súdu v tom smere, že na strane navrhovateľky nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Súd preto vychádzal len z úvahy, že pomery na strane navrhovateľky sa zmenili, nakoľko je potrebné zvýšiť výživné o 40,- eur. Uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Súd prvého stupňa mu na pojednávaní neumožnil navrhnúť žiadne dôkazy, navyše dokazovanie viedol spôsobom, že ani nezbadal, kedy sa začalo a kedy sa ukončilo. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací doplnil dokazovanie zistením príjmu na strane matky navrhovateľky, výpisu z jej bankových účtov ako aj zahraničných, výpisom z registra motorových vozidiel, listov vlastníctva, zárobkom súčasného manžela, s ktorým žije v spoločnej domácnosti U. A.. Ďalej žiadal zdokladovať zvýšené výdavky na strane navrhovateľky v súvislosti s jej štúdiom, predložiť doklady o platení a preveriť v registri, že vlastní motorové vozidlo. V prípade, ak by nevyhlásil konkurz na vlastnú osobu, v súčasnosti by navrhovateľka mala výživné možno po 30,- eur alebo by bol pravdepodobne v ústave na výkon trestu pre neplatenie výživného. Vyslovil záver, že rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica je v rozpore s dobrými mravmi, pretože neprimerane vysoké výživné, ktoré súd určil, marí účel konkurzného konania a zároveň účel konania o oddlžení. Za nespravodlivé považoval tiež rozhodnutie súdu v časti povinnosti platiť zameškané výživné. V prípade, ak zaplatí výživné zameškané vo výške 80,- eur, nezostane mu skoro nič.
Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane ako navrhovateľky, tak aj odporcu oproti poslednej úprave o výživnom v roku 2009, kedy bola stanovená vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku na čiastku 90,- eur mesačne. V tom čase dosahovala matka navrhovateľky priemerný mesačný príjem 326,- eur a otec priemerný mesačný príjem cca. 770,- eur mesačne s tým, že navrhovateľka bola v tom čase študentkou 1. ročníka strednej školy a obaja rodiča mali ešte jednu vyživovaciu povinnosť na syna L..
Faktom je, že od poslednej úpravy o výživnom v roku 2009 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane ako oboch rodičov, tak aj na strane navrhovateľky. Faktom je, že síce u otca došlo k nepatrnému zvýšeniu príjmu, avšak na druhej strane rovnako faktom je, že zo strany súdu mu bolo povolené oddlženie a zároveň mu bola určená skúšobná doba troch rokov. Na druhej strane ako správne konštatoval súd prvého stupňa v prejednávanej veci je podstatnou tá skutočnosť, že súd pri zmene pomerov musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov. Faktom je, že oproti poslednej úprave o výživnom, kedy navrhovateľka navštevovala 1. ročník strednej školy a v súčasnosti navštevuje 4. ročník, teda záverečný ročník strednej ročník, podstatne stúpli náklady spojené so štúdiom a to nielen v súvislosti so samotným štúdiom, ako aj náklady spojené s kultúrnymi, športovými, rekreačnými potrebami na strane navrhovateľky. Okrem školného, ktoré navrhovateľka platí po 100,- eur ročne zakupovaním školských pomôcok vo výške 60,- eur, je potrebné zohľadniť aj náklady na stužkovú a maturitu ako aj náklady na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole v súvislosti s prípadnými príjmacími pohovormi. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj zdravotné problémy na strane navrhovateľky, kedy táto musí absolvovať rehabilitačné cvičenia, nosiť molytánový golier a tiež v dôsledku svojho zdravotného stavu, táto musí pravidelne cvičiť na uvoľnenie chrbtice. Podstatnou skutočnosťou je i tá okolnosť, že odporca o navrhovateľku nejaví záujem a už vyše troch rokov sa nestretli a okrem vyživovacej povinnosť ju inak finančne nepodporuje. K novej úprave vyživovacej povinnosti zo strany odporcu teda dochádza po
štyroch rokoch, kedy súd je povinný zohľadniť zvýšené výdavky na strane navrhovateľky ako aj na vývoj životných nákladov na jej strane.
Faktom je, že u otca dochádza k zvýšeniu príjmu zo sumy 770,- eur cca. na sumu 820,- eur, len o 50,- eur mesačne oproti poslednej úprave o výživnom a rovnako faktom je, že na základe rozsudku mu bolo povolené oddlženie, kde je povinný splácať ročne po 4.812,- eur pre správkyňu konkurznej podstaty. Na druhej strane ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje takéto zadlženie odporcu nemožno v konaní o určení výživné nemožno akceptovať, pretože vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke má prednosť pred jeho akýmikoľvek inými výdavkami a do takejto finančnej situácie sa dostal sám svojim konaním a preto jeho platby v prospech správkyne konkurznej podstaty pri určovaní výživného zohľadniť nemožno.
Je síce pravdou, že súd prvého stupňa nezisťoval dôsledne príjmy na strane matky navrhovateľky, avšak pokiaľ prihliadneme k samotnému vyjadreniu na strane odporcu, ktorý poukazoval na tú skutočnosť, že matka navrhovateľky má dvojnásobný príjem oproti poslednej úprave o výživnom, t.z. príjem zhruba na úrovni odporcu, pokiaľ aj matka navrhovateľky zaplatí navrhovateľke výživné cca. vo výške 130,- eur mesačne aj táto čiastka bude zodpovedať primeraným potrebám na strane navrhovateľky, pretože suma 130,- eur na výživnom nemôže postačovať na krytie všetkých odôvodnených potrieb na jej strane v súvislosti s dochádzkou do školy ako aj bežnými životnými výdavkami. Preto pokiaľ aj matka navrhovateľky zaplatí výživné po 130,- eur mesačne, bude mať navrhovateľka dostatok finančných prostriedkov na krytie svojich základných ako aj nadštandardných životných potrieb v súvislosti nielen so štúdiom, ale aj s ďalšou činnosťou a zároveň aj so svojim zdravotným stavom.
Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Neobstoja námietky zo strany odporcu v odvolaní v tom smere, že súd prvého stupňa mu neumožnil na pojednávaní vypočuť samotnú navrhovateľku. Obaja účastníci sa na pojednávaní pred súdom prvého stupňa riadne zúčastnili s tým, že z obsahu zápisnice pred súdom vyplýva, že odporca žiadal vykonať doplniť dokazovanie zabezpečením správy o zárobku matky navrhovateľky, kedy odvolací súd sa s týmto konštatovaním vysporiadal tým spôsobom, že zohľadnil tvrdenie otca a vychádzal z jeho vyjadrení, kedy matka by mala dosahovať príjem cca. 800,- eur mesačne. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v konaní nemal a preto za tohto stavu nemožno hovoriť o situácii, že mu súd prvého stupňa uprel možnosť konať pred súdom, pretože táto skutočnosť zo zápisnice pred súdom prvého stupňa nevyplýva. Pokiaľ mal v úmysle klásť otázky navrhovateľke, táto skutočnosť z obsahu zápisnice pred súdom prvého stupňa nevyplýva.
Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti určenia zameškaného výživného. V prejednávanej veci sa nejedná o tak vysokú čiastku, ktorá by neumožňovala otcovi zaplatiť ju jednorázovo, pretože plnenie v splátkach sa umožňuje povinnému účastníkovi za stavu, kedy by jednorazové zaplatenie dlžného výživného mohlo zásadne ohroziť jeho základné životné potreby, čo však nie je prejednávaný prípad. Pri zohľadnení príjmu na strane odporcu a výšky zameškanej splátky 80,- eur je v schopnostiach a možnostiach odporcu zaplatiť túto splátku jednorazovo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .