Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-256-2012.pdf
PDF · 76.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/256/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ V.. P. V., nar. XX.X.XXXX, 2/ P. V., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom v K., Č. E. XX, zastúpených Q.. Ľ. T., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v K., V. Č.. X, proti žalovanej V.. B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., Č. E. Č.. XX, zastúpenej Q.. Q. E., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., D. Č.. X, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 31.7.2012 č.k. 39C 179/2007-87 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovanú nahradiť žalobcom trovy konania v sume 163,40 eur s tým, že suma 113,65 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 49,75 eur iné trovy a tieto jej uložil zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcov do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobcovia sa vo veci samej domáhali uložiť žalovanej povinnosť odstrániť základy betónového múra o dĺžke 5 m a šírke a výške 30 cm z pozemku parc.č. XXXX kat.územia K.Š. - B. s poukazom na to, že tieto boli neodôvodnene postavené na ich pozemku.
Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 25.5.2011 zobrali žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na to, že zo strany žalovanej došlo k odstráneniu predmetu sporu. Súčasne žiadali priznať náhradu trov konania, ktoré aj vyčíslili. Uznesením zo dňa 2.8.2011 bolo konanie zastavené podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.
Uznesenie vo výroku o trovách konania súd prvého stupňa založil na ust. § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. a v tomto smere konštatoval, že § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania a náhodu. Konštatoval, že je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmiereniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Konštatoval, že k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii. Tento je daný charakterom konkrétneho konania alebo charakterom procesnej situácie. Tieto dôvody sa môžu dotýkať sociálnej situácie účastníkov. Mal za to, že v tomto smere je potrebné prihliadnuť na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov konania, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Konštatoval, že do úvahy treba brať taktiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní. S poukazom na tieto závery rozhodol o trovách konania tak, že priznal ich náhradu žalobcom majúc za to, že z procesného hľadiska žalovaná zavinila zastavenie konania, avšak iba vo výške 50% majúc za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré boli žalobcom priznané trovy, práve v 1/2 z ich celkovej výšky.
Priznané trovy konania aj položkovite vyčíslil.
Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, keď danú situáciu vyhodnotil tak, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, nesúhlasí však len s 50% znížením jej povinnosti nahradiť trovy konania. Opakovane poukazuje na jej postoj v konaní v tom, že nedala žiadnym spôsobom zámienku na spor, celý spor sa snažila mimosúdne dohodnúť so žalobcom. Žalovaný betónový základ múru nechala odstrániť, hoci nebolo isté, či tento nestál na pozemku, ktorý je jej vlastníctvom. Zároveň mala za to, že išlo o marginálny spor, vzhľadom k tomu, že nešlo o žiadny múrik, ale iba základ. Preto žiadala s prihliadnutím na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak do takej miery, aby nebola povinná znášať náhradu trov konania.
K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia. Títo žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť a poukázali na to, že s jeho obsahom sú spokojní a preto proti nemu nepodali odvolanie. Majú za to, že otázka zámienky pre začatie sporu o ktorom žalovaná tvrdí, že túto nedala je právne irelevantná, keďže vzhľadom na predmet sporu, ktorým bola ochrana vlastníckeho práva je táto daná objektívnou skutočnosťou a to vlastníckym právom žalobcov k pozemku, na ktorom bol postavený múrik a to voči osobe, ktorá ho vystavala. Ohľadne obrany žalovanej, že nebolo zrejmé, či uvedený múrik stal na pozemku, ktorý bol v ich vlastníctve uviedli, že z konania žalovanej vyplýva, že samotná žalovaná istotu a teda ani vieru ohľadne vlastníckeho práva k pozemku pod odstráneným základom nemá, keďže je zrejmé, že inak by základy múrika neodstránila a výstavbu základov v konaní pred súdom by úspešne obhájila. Z toho možno vyvodiť záver, že žaloba bola podaná dôvodne a konanie bolo zastavené následkom správania sa žalovanej, ktorá predmet sporu odstránila a preto žalobcovia zobrali žalobu späť. Majú za to, že použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v danom prípade bolo vykonané s prihliadnutím na pomery účastníkov, okolnosti ktoré viedli k uplatneniu nároku a takisto aj na postoj v konaní a žalobcovia sú toho názoru, že práve tieto kritéria boli riadne prešetrené a súdom vyhodnotené.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vyhodnotil správne okolností rozhodujúce pre posúdenie otázky náhrady trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby a správne v tomto smere aj rozhodol.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia žalobu, ktorou sa domáhali odstránenia základov betónového múrika s tvrdením, tento bol žalovanou postavený na ich pozemku, títo zobrali späť s poukazom na to, že žalovaná počas konania tento múrik odstránila a takto bol odstránený predmet sporu. Na základe toho súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niekto z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo zastavené a teda nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu súdu vo veci. Toto rozhodnutie je založené na zásade zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Pokiaľ teda dôjde k späťvzatiu žaloby žalobcami s poukazom na správanie sa žalovanej spočívajúce v tom, že táto počas konania odstránila predmet sporu je treba vyvodiť záver o tom, že táto zavinila zastavenie konania a žalobcovia za takejto situácie majú zásadne nárok na náhradu trov konania. Práve s poukazom na to, že uvedené zavinenie za zastavenie sa posudzuje iba z procesného hľadiska, nemá súd v tejto situácii priestor na posudzovanie možného meritórneho úspechu toho ktorého účastníka, o ktorom môže súd rozhodnúť iba na základe vykonaného dokazovania, ktoré vo veci vzhľadom na späťvzatie žaloby už bolo neaktuálne. Na tvrdenia žalovanej, v ktorých spochybňovala oprávnenosť nároku žalobcov by teda bolo možné prihliadnuť iba na základe vykonaného dokazovania, ktoré však z dôvodu, že žalovaná uvedený predmet zásahu odstránila už súd nemal dôvod vykonávať.
Žalovaná v konaní ani nepreukázala, aby jej osobné, majetkové a zárobkové pomery boli vo vzťahu k pomerom žalobcov v takom nepomere a aby to predstavovalo výnimočnú situáciu odôvodňujúcu použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že situácie ktorá odôvodňovala podanie žaloby proti nej sa dostala bez svojho zavinenia, keďže v dôsledku darovania sa stala vlastníčkou pozemkov susediacich s pozemkom žalobcov, žalovaná uviedla po prvykrát až v odvolaní a pred súdom prvého stupňa takúto skutočnosť počas celého konania netvrdila. Výnimočnosť situácie nevyplýva ani zo správania sa žalovanej počas konania, keďže táto od doby, keď jej bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie (3.10.2007) sa po prvýkrát k veci meritórne vyjadrila až podaním doručeným súdu dňa 18.1.2011 v ktorom však uviedla iba jednu vetu, že podľa jej názoru oporný múr nezasahuje do pozemku žalobcov. Čiže po dobu viac ako 3 rokov od podania žaloby nevykonala žiadny úkon, z ktorého by vyplývala ústretovosť smerom k mimosúdnemu usporiadaniu predmetu sporu.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhrad trov odvolacieho konania nepatrí a úspešní žalobcovia si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd nepriznal účastníkom ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.