Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-161-2012.pdf
PDF · 87.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/161/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T. s.r.o., D. č. XX, T., W.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jana Závodská, Alžbetina č. 3, Košice, proti žalovaným: 1/ E. B., a.s., C. nivy č. 1, J., W.: XX XXX XXX, 2/ J., s.r.o., G. č. X/X, J., W.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ján Martinec, advokát, Werferova 1, Košice, o určenie zániku povinnosti žalobcu vyplývajúcej z leasingovej zmluvy č. 124300 zo dňa 24.5.2006, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.5.2012, č.k. 35Cb/114/2009-417 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že povinnosť žalobcu na zaplatenie leasingových splátok z leasingovej zmluvy č. 124300 zo dňa 24.5.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou E. B. a.s. W.: XX XXX XXX splatných po 4.1.2008 zanikla a žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 13.764,75 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Trovy 331,93 eur predstavujú súdny poplatok a 13.432,82 eur trovy právneho zastúpenia.
Uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že povinnosť žalobcu na zaplatenie splátok z leasingovej zmluvy zanikla. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bol leasing tlačiarenského stroja S. K. XXX formát A2 na dobu určitú 60 mesiacov, ale stroj bol nefunkčný a bol vyradený z prevádzky a preto požiadal žalovaného 1/ o predčasné ukončenie zmluvy a tiež na základe udeleného plnomocenstva žalovaným 1/ odstúpil od kúpnej zmluvy, na základe ktorej stroj kúpil od spoločnosti G.. Táto spoločnosť odstúpenie akceptovala následne odstúpila od kúpnej zmluvy s výrobcom S. s.r.o. S.. Napriek tomu, že zmluva zanikla postúpil žalovaný pohľadávku zo zmluvy na žalovaného 2/, ktorý môže pohľadávku vymáhať, čím je daný naliehavý právny záujem.
Žalovaný 1/ uviedol, že pohľadávku by nemohol vymáhať, pretože ju postúpil.
Žalovaný 2/ uviedol, že z dôvodu nesplatenia splátok pristúpil k mimoriadnemu ukončeniu zmluvy a následne vyzval žalobcu na uhradenie zostatku dlhu. Tiež namietal, že za výber leasingu a jeho dodávateľa je zodpovedný žalobca. Neskôr po ukončení exekučného konania, ktoré prebiehalo na základe notárskej zápisnice z 24.5.2006 uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na vydanie predmetného rozsudku.
Táto námietka nie je opodstatnená z dôvodu, že exekučné konanie meritórne nevyriešila skutočnosť, či tu nárok na platenie nájomného trvá alebo nie.
Žalovaný 1/ na otázku súdu, či mieni podať žalobu vo veci uhradenia splátok uviedol iba, že došlo k postúpeniu pohľadávky a teda žalobu ani podať nemôže. Žalovaný 2/ na obdobnú otázku iba uviedol, že doposiaľ takáto žaloba nebola podaná a dodal, že predmet sporu môže byť vyriešený
ako prejudiciálna otázka v rámci konania o plnenie. Takéto rozporné tvrdenia a stanoviska účastníkov preukazujú naliehavý právny záujem žalobcu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na určení, že zanikla jeho povinnosť platiť dohodnuté splátky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako nájomca a žalovaný 1/ ako prenajímateľ 24.5.2006 uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom a následná kúpa tlačiarenského stroja S. K. XXX na obdobie 60 mesiacov. Dodávateľom predmetu leasingu bola spoločnosť G. s.r.o.. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky leasingu. Bol dohodnutý splátkový kalendár a plnomocenstvo udelené žalobcovi na zastupovanie prenajímateľa a splnomocnenie žalobcu na uplatnenie všetkých nárokov voči dodávateľovi predmetu leasingu.
Podľa dohodnutého splátkového kalendára mal žalobca uhradiť nájom 60-timi splátkami. Chyby a nedostatky predmetu leasingu nezbavujú nájomcu povinnosti platiť dohodnuté splátky a ak predmet leasingu má vady, pre ktoré ho nemožno užívať, nájomca nemá nárok na zníženie ani odpustenie splátok.
Žalovaný 1/ ako kupujúci nadobudol predmet leasingu od spoločnosti G. s.r.o. na základe kúpnej zmluvy z 24.5.2006, podľa ktorej ak bude použitie predmetu kúpy obmedzené alebo znemožnené, bude sa to považovať za podobné porušenie zmluvy.
Predmet leasingu mal vady, ktorých existencia bola podstatným porušením zmluvy a na základe tejto skutočnosti žalobca ako splnomocnený zástupca žalovaného 1/ od kúpnej zmluvy odstúpil, pričom táto zanikla najneskôr v apríli 2008, kedy bolo odstúpenie doručené spoločnosti G.. V apríli 2008 došlo k prevodu vlastníctva na predávajúceho G.. Ak by trvala povinnosť platiť dohodnuté splátky, potom voči novému vlastníkovi spoločnosti G.. Obdobne odstúpením od kúpnej zmluvy prestala byť vlastníkom tlačiarenského stroja 16.5.2008, kedy bolo doručené jej zmluvnému partnerovi S. a.s. odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorou zakúpila stroj od výrobcu.
Daný vzťah upravuje § 489-496 Obchodného zákonníka. Príslušné zákonné ustanovenia špeciálne neupravujú platenie nájomného, prípadne jeho zníženie alebo spôsob zániku nároku na nájomné. Tieto otázky sa riešia podľa občianskeho práva.
Predmet leasingu mal vady, pre ktoré ho nebolo možné užívať, preto podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka zanikla povinnosť žalobcu uhrádzať nájomné (splátky) za obdobie, keď stroj nie je možné užívať. Najneskôr od 5.12.2007 (vyhotovenie znaleckého posudku) nebolo možné tlačiarensky stroj používať, zanikla povinnosť nájomcu platiť nájomné. Na základe toho bol opodstatnený návrh požadujúci určenie, že povinnosť splátok splatných po 4.1.2008 zanikla.
Konštatuje, že ak by nezanikla povinnosť platiť nájomné podľa § 673 Občianskeho zákonníka, tak podľa § 721 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na odpustenie nájomného. Zmluvné ustanovenie podľa bodu 2 písm. f) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého chyby a nedostatky predmetu leasingu nezbavujú nájomcu povinnosti platiť dohodnuté splátky, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nakoľko odporuje zákonu, konkrétne ust. § 673 a § 721 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania spočívajú v súdnom poplatku 331,93 eur a trov právneho zastúpenia v hodnote 13.432,82 eur. Pri určení hodnoty právneho úkonu vychádzal z hodnoty predmetu sporu. Išlo o splátky po 4.1.2008, ktorých ešte podľa zmluvy bolo 41 po 233.415,- Sk, čo je 9.570.015,- Sk - 319.666,30 eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony po 1057,23 eur za prevzatie, žalobu, 2 úkony po 528,67 eur (písomné podania), 7 úkonov po 1.057,33 eur - účasť na pojednávaniach, 2 úkony (účasť na pojednávaniach) po 264,33 eur, 2 x režijný paušál po 6,34 eur, 3 x po 6,95 eur, 5 x po 7,21 eur, 1 x 7,41 eur, 2 x 7,63 eur + paušálna DPH.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho poúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby.
Záver súdu, že naliehavý právny záujem je daný tým, že zastavenie exekučného konania, ktoré žalovaný 2/ inicioval na vymoženie pohľadávky voči žalobcovi, nie je opodstatnený. Rovnako nemožno vyvodiť naliehavý právny záujem a vyjadrení žalovaných, či nimi bola podaná žaloba na zaplatenie splátok a to aj, ak by sa vyjadrenia javili súdu ako rozporné.
Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená v prípade, ak môže dôjsť k porušeniu práva žalobcu. Tvrdí, že naliehavý právny záujem žalobcovi neexistoval a neexistuje a ani prípadná žaloba na zaplatenie splátok, by nazakladala porušenie jeho práv, do úvahy neprichádza žiadne možné porušenie práv voči žalobcovi. Ak by tento záver nemal mať opodstatnenosť, znamenalo by to možnosť akéhokoľvek dlžníka žiadať určenie, že jeho povinnosť zanikla, čo je absurdné.
Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že leasingový vzťah by mal byť ohľadne povinnosti platiť nájomné počas existencie vád predmetu leasingu, posudzovaný podľa ust. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že vzťah účastníkov je vzťahom obchodno-právnym, ktorý je upravený v ust. § 489 až 496.
Pokiaľ ide o práva a povinnosti zmluvných strán, tieto boli upravené účastníkmi zmluvy a podľa tejto mali byť súdom posúdené. Podľa zmluvy za výber predmetu leasingu zodpovedá leasingový nájomca. Prenajímateľ nezodpovedá za vlastnosti a akosť predmetu leasingu. Reklamácie a vady nezbavujú nájomcu platiť splátky.
Ak by sa aj mal vzťah účastníkov z časti posúdiť podľa ustanovení o nájme v Občianskom zákonníku, namieta, že ustanovenie bodu 2 písm. f) Všeobecných zmluvných podmienok, by malo byť absolútne neplatné. Ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka je ustanovením dispozitívnym, preto zmluvné strany majú možnosť upraviť si právo neplatiť nájomné.
So zreteľom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol s tým, že žalobcu zaviaže na náhradu trov konania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania 79,58 eur.
K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že spoľahlivými spôsobmi preukázal existenciu naliehavého právneho nájmu na určení uplatneného nároku. Z vyjadrení žalovaných vyplýva, že podľa ich názoru pohľadávka existuje a je splatná. Naliehavý právny záujem na určení tu je v dôsledku rozporných pohľadávok účastníkov konania na trvanie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. V tej súvislosti poukazuje na rozsudok NS ČR 3Cdon 1338/96 i publikované stanoviská.
Námietka žalovaného, že predmetný vzťah je potrebné posúdiť ako zmluvu v zmysle § 489 a nasl. Obchodného zákonníka je neopodstatnená, nakoľko ustanovenia Všeobecných zmluvných podmienok sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, pretože odporujú ust. § 673 a § 721 Občianskeho zákonníka. Zmluvu nemožno považovať výlučne za zmluvu v zmysle § 489 Obchodného zákonníka.
Ďalej uvádza, že od apríla 2008, kedy došlo k zániku kúpnej zmluvy je teraz vlastníkom predmetného stroja spoločnosť S. a.s. a žalovaný 2/ je oprávnený vymáhať si od nej vrátenie kúpnej ceny.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 1.064,96 eur.
Žalovaný 2/ vo svojom stanovisku poukázal na to, že zmluvu o finančnom leasingu je nutné posudzovať ako nepomenovanú zmluvu, ktorá sa riadi dojednaniami v nej samotnej. Podstata finančného leasingu spočíva v tom, že prenajímateľ zabezpečí financovanie predmetu leasingu, ktorý zabezpečí a odovzdá do užívania užívateľovi. Tomu zodpovedá dojednanie v bode 2 písm. f) Všeobecných zmluvných podmienok. Posúdenie tohto ustanovenia ako absolútne neplatného, nemá opodstatnenie a nie je právne správnym posúdením.
V odvolaní uviedol, že vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné posudzovať výlučne podľa § 489 až 496 Obchodného zákonníka. Obsah tejto časti odvolania treba chápať tak, že časť právneho
vzťahu zodpovedá režimu ust. § 489 - 496 Obchodného zákonníka, avšak vzhľadom na okolnosť, že sa jedná najmä o prefinancovanie, nie je namieste táto skutočnosť opomenúť a na povinnosť platiť alebo neplatiť splátky, napriek Všeobecným zmluvným podmienkam aplikovať ust. Občianskeho zákonníka. V odvolaní poukázal na dispozitívnosť ust. § 673 Občianskeho zákonníka, preto záver o absolútnej neplatnosti Všeobecných zmluvných podmienok nepovažuje za správny.
S argumentáciou žalobcu o preukázaní naliehavého právneho záujmu sa nestotožňuje. Podľa jeho názoru teoretická možnosť uplatnenia akéhokoľvek práva na súde nespôsobuje stav právnej neistoty tak, ako ho má na mysli právna úprava a už vôbec nie stav ohrozenia práva.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že jeho povinnosť na zaplatenie leasingových splátok zo zmluvy č. 124300 zo dňa 24.5.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou E. B. a.s. splatných po 4.1.2008 zanikla.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak na tom naliehavý právny záujem. Dôkazné bremeno na preukázanie, že na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa konštatuje, že žalovaný 1/ na otázku súdu, či mieni podať žalobu vo veci uhradenia splátok uviedol, že došlo k postúpeniu pohľadávky a teda žalobu ani podať nemôže a žalovaný 2/ na obdobnú otázku odpovedal, že žaloba nebola podaná a predmet sporu (zánik povinnosti platiť) môže byť vyriešený ako prejudiciálna otázka v konaní o plnenie. Takéto rozporné tvrdenia účastníka zmluvného vzťahu jednoznačne preukazujú naliehavý právny záujem žalobcu, zrejme za účelom nadobudnutia právnej istoty v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na určení, že zanikla jeho povinnosť platiť leasingové splátky.
Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a nie je z neho zrejmé, že tu je naliehavý právny záujem na určení a bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka zanikla povinnosť žalobcu uhrádzať nájomné (leasingové splátky) za obdobie, keď nie je možné stroj užívať dohodnutým spôsobom. Najneskôr od 5.12.2007 nebolo možné stroj užívať, preto návrh požadujúci určenie zániku splátok po 4.1.2008 bol opodstatnený. Námietka žalovaného 2/ poukazujúcu na bod 2 písm. f) Všeobecných zmluvných podmienok považoval za neopodstatnenú, pretože toto zmluvné ustanovenie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nakoľko odporuje zákonu a to ust. § 673 a 721 Občianskeho zákonníka.
S týmto názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu nájomné, práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka majú v prevažujúcej miere dispozitívny charakter a subjekty si môžu právne vzťahy usporiadať slobodne, odlišne od úpravy v zákone. Predovšetkým platí to, čo si subjekty dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje.
Z Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by ust. § 673 a § 721 mali kogentnú povahu, od ktorej sa účastníci nemôžu odchýliť v uzatvorenej zmluve.
„Zmluva o kúpe prenajatej veci má v reálnej praxi rôzne názvy a rôznorodý je aj obsah zmluvy; prax takúto zmluvu často nazýva leasingovou zmluvou alebo zmluvou o finančnom leasingu ale aj ako zmluvu nepomenovanú. Treba vziať do úvahy, že nie je rozhodujúce pomenovanie zmluvy, ale skutočnosť, aby bol dohodnutý celý komplex práv a záväzkov v zmysle § 489 a nasl..
Obchodný zákonník neobsahuje ucelenú úpravu nájmu vecí, na nájomné vzťahy sa vzťahuje režim Občianskeho zákonníka o prenájme veci (§ 663 až 723 Občianskeho zákonníka) pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Právna úprava zmluvy o kúpe prenajatej veci a kúpnej zmluvy, ktorou sa realizuje právo kúpiť prenajatú vec, je obsiahnutá v ust. § 489 až 496 Obchodného zákonníka, ktoré sú okrem § 493 dispozitívnej povahy a teda zmluvné strany sa aj tu môžu od nich odchýliť.“ (Obchodný zákonník, komentár, Oľga M. a kolektív 2012).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože odporuje zákonu. Predmetný právny úkon a to zmluvné dohody účastníkov vzhľadom na dispozitívny charakter ustanovení citovaných v odôvodnení rozsudku, nemožno považovať za absolútne neplatný, pretože odporuje zákonu.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom po zohľadnení uvedených skutočnosti vo veci rozhodne.
O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p., súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.