Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-144-2012.pdf
PDF · 101.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobkyne: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X., X. XX, zat. JUDr. Marianom Holým, advokátom, B. Němcovej 1/A, Brezno, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie posudkových činností, pracovisko Banská Bystrica, Trieda SNP č. 75, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/01227/PD zo dňa 26.10.2012, takto
rozhodol:
I/ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II/ Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica rozhodnutím č. A/2012/12739/3-VAM zo dňa 17.07.2012 nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu s odkazom na lekársky posudok vypracovaný pre účely parkovacieho preukazu zo dňa 12.07.2012, podľa ktorého žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu uvedenú v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Po podanom odvolaní zo strany žalobkyne žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 26.10.2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na lekársky posudok posudkového lekára pracoviska žalovaného v Banskej Bystrici zo dňa 26.10.2012, ktorým bola posúdená miera funkčnej poruchy žalobkyne na 50% podľa prílohy č. 3 zo skupiny XII.A ods. 1, písm. d/ zákona č. 447/2008 Z.z. Žalobkyňa sa preto považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keď rozhodujúcim kritériom pre stanovenie miery funkčnej poruchy je podľa posudku porucha chrbtice. Pri vydávaní posudku bolo vychádzané z viacerých predložených lekárskych správ a nálezov, ktoré sú uvedené v úvodnej časti odôvodnenia rozhodnutia, kde sú taktiež popísané aj závery posudkového lekára, z ktorých vychádzal žalovaný pri odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa záverov posudku, ako aj rozhodnutia (keď posudkový lekár predtým zhodnotil predložené lekárske nálezy zo dňa 20.06.2012, neurologické vyšetrenie zo dňa 04.05.2012, EMG vyšetrenie zo dňa 25.04.2012, urologické vyšetrenia zo dňa 20.03.2012 a zo dňa 29.03.2012) žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z neho, ako aj zvládnuť cestu v ňom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 a § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.
Žalobkyňa podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného a navrhovala, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa uviedla, že dlhodobo trpí chronickým ochorením dolných končatín, lieči sa v neurologickej ambulancii v Banskej Bystrici. Po opakovaných liečeniach jej bol diagnostikovaný algický vertebrogénny syndróm lumbálny s reziduálnou poruchou dynamiky. Ide o stav nezvratný a progresívny. V dôsledku tejto choroby má vážne ťažkosti s obmedzenou hybnosťou dolných končatín. Pohybuje sa iba s pomocou francúzskych bariel. Pri opätovnom vyšetrení na neurologickej ambulancii jej boli diagnostikované pridružené sfinkterové poruchy (problémy s močením ako incontinenciou urinae II. stupňa). Tvrdila, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nezistil dostatočne a úplne skutkový stav veci, nevysporiadal sa so všetkými námietkami v odvolaní a nesprávne zhodnotil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Záver žalovaného, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom odporuje podľa žalobkyne lekárskym správam o jej zdravotnom stave, kde vyšetrujúci lekár na základe vyšetrenia EMG zo dňa 25.04.2012 diagnostikoval, že vo vyšetrených svaloch na dolných končatinách pretrváva chronická periférna lézia somsyplif. max. kontrakčnej krivky ťažkého stupňa v prvom a treťom svale a veľmi ťažkého stupňa v druhom svale, kde nález je ľahko zhoršený. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č 447/2008 Z.z. uviedla, že posudkový lekár v texte posudku síce spomína poruchu sfinktera, ktorý ovláda močový mechúr, avšak v záveroch správy ťažkosti vyplývajúce z jej zdravotného stavu žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Z lekárskych správ je zrejmé, že tento zvierač je postihnutý v dôsledku poškodenia nervov, čo má za následok inkontinenciu druhého stupňa a aj to jej bráni dôstojne sa prepravovať prostriedkami určenými na hromadnú prepravu osôb. V závere posudku namietala objektivitu lekárskeho posudku, keďže posudok o miere funkčnej poruchy vystavuje ten istý orgán, ktorý má aj rozhodovať o žiadosti žalobkyne. Podľa žalobkyne napriek predloženým odborným lekárskym nálezom žalovaný nezistil jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je v rozpore s predloženými odbornými lekárskymi nálezmi. Poukázala v tejto súvislosti na správy z lekárskych kontrol T.. W. zo dňa 20.11.2012 a správu o EMG vyšetrení zo dňa 25.04.2012.
Na pojednávaní zástupca žalobkyne rovnako ako v žalobe poukazoval na lekársky správy odborných lekárov, ktoré predkladala žalobkyňa, a to posudok T.. W. zo dňa 02.05.2012 zo dňa 20.11.2012, ako aj vyšetrenie EMG. Mal za to, že v rozhodnutí žalovaného boli tieto správy nesprávne vyhodnotené. Ďalej zdôraznil, že pokiaľ ide o poškodenie svalov, tak u žalobkyne sa jedná o ťažký stupeň poškodenia druhého svalu a veľmi ťažký stupeň poškodenia tretieho svalu a okrem toho sa u žalobkyne jednalo o zhoršenie zdravotného stavu. V dôsledku postihnutia svalov má žalobkyňa obmedzenú možnosť cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami. Pri nastupovaní a vystupovaní nemôže riadne ovládať nohu, má problém udržiavať rovnováhu. K posudkom posudkových lekárov uvádza, že posudok vydal ten istý orgán, ktorý aj vo veci rozhoduje, preto je toho názoru, že posudok nie je pre správny orgán záväzný.
Žalovaný na pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť, pričom zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Zdôraznil, že posudkoví lekári vychádzali z podkladov, ktoré predložila žalobkyňa. Bol riadne zistený skutkový stav, posudkový lekár hodnotil aj poškodenie fibulárneho nervu, poškodenie váhonosných kĺbov, poškodenie močového mechúra s tým, že sa nejedná o ochrnutie periférneho nervu, o závažné poškodenie váhonosných kĺbov a tak isto ako menej závažné bolo hodnotené aj poškodenie močového mechúra. Bol zohľadnený aj lekársky nález zo dňa 04.05.2012. Posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom a tento je pre vydanie rozhodnutia záväzný. Pokiaľ išlo o ochrnutie periférneho nervu, tak vysvetľuje, že vo svojom vyjadrení myslel to, že sa jedná o stredný stupeň poškodenia a nie je teda takého charakteru, aby dával dôvod na odkázanie na individuálnu dopravu.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s § 247 ods. 1 O.s.p. a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nie sú v rozpore so zákonom.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v platnom znení, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 55 ods. 7 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.
Podľa § 55 ods. 8 citovaného zákona, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.
Podľa § 43 ods. 9 citovaného zákona, nárok na parkovací preukaz vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o parkovacom preukaze, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.
Podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
Podľa § 10 ods. 1 a 2 citovaného zákona,
(1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
(2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že žalobkyňa podaním zo dňa 25.06.2012 požiadala o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. V súvislosti so žiadosťou bol predložený lekársky nález na účely konania T.. H. T. zo dňa 20.06.2012, ambulantné správy ambulancie pre urodynamické vyšetrenie z nemocnice F.D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 22.02.2011, 29.03.2011 a 20.03.2012, vyšetrenie neurologickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou Brezno z EMG kontroly dňa 25.04.2012, lekársku správu z vyšetrenia neurológa T.. X. W. zo dňa 04.05.2012, lekársku správu pri prepustení z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej zo dňa 25.05.2010. Po vykonanom konaní bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.07.2012 a druhostupňové rozhodnutie dňa 26.10.2012, v ktorých správne orgány v súvislosti s vyhodnotením žiadosti a vydaním rozhodnutia odkazovali na závery lekárskych posudkov posudkových lekárov prvostupňového a druhostupňového orgánu.
Súdy konajúc podľa piatej časti O.s.p. posudzujú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a postupov správnych orgánov. Súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok, ale po podaní správnej žaloby je súd prizvaný iba do pozície preskúmania zákonnosti v tom smere, či odborné závery vyslovené v posudku sú v súlade so zákonom. Obsah týchto záverov súd neskúma z hľadiska odborného, ale len z hľadiska právneho.
V danom prípade po preskúmaní veci mal súd za to, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie citovaných ustanovení zákona. V konaní o žiadosti žalobcu bol vypracovaný prvostupňovým správnym orgánom lekársky posudok dňa 12.07.2012 a v rámci odvolacieho konania lekársky posudok dňa 26.10.2012. V obidvoch posudkoch bola žalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy v rozsahu 50% v zmysle prílohy č. 3 skupina XII.A 1.d zákona č. 447/2008 Z.z. Žalobca bol preto považovaný
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim kritériom pre stanovenie miery funkčnej poruchy podľa posudkov sú poruchy chrbtice, stavy po operácii chrbtice s ťažkými poruchami funkcie. Podľa záverov posudku zo dňa 26.10.2012 u posudzovanej sú v popredí pohybové ťažkosti osového aparátu - chrbtice, čo bolo dôvodom operačného riešenia v roku 2009 s revíziou v januári 2011. Posudzovaná je v liečbe u neurológa pre poruchy medzistavcových platničiek. Pridružené sú ochorenia - neurogénny močový mechúr a diabetes mellitus II. typu na diéte. Podľa posledného neurologického nálezu z mája 2012 viazne predklon, postoj a chôdza je s oporou jednej podpernej paličky. Podľa EMG vyšetrenia boli vyšetrené 3 svaly ľavého predkolenia so záverom - pretrváva chronická periférna neurogénna lézia stredne ťažkého stupňa, nález oproti minulosti ľahko zhoršený. Posudzovaná absolvovala rehabilitačnú liečbu v národnom rehabilitačnom centre a aj po ozónoterapii trvá porucha pohyblivosti chrbtice a motorický deficit na periférii. Po rehabilitačnej liečbe došlo k čiastočnej úprave - zlepšeniu trofiky paravertebrálneho svalstva a celkovej kondície. Chôdza je pomocou francúzskej barly, po rovine, aj po schodoch. Zo záverov posudku v predložených lekárskych nálezoch nie je zdokumentované ochrnutie periférnych nervov na dolných končatinách, alebo závažné postihnutie váhonosných kĺbov (bedrové a kolenné kĺby), pre ktoré by posudzovaná nebola schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť alebo zostúpiť z nich, alebo v nich stráviť cestu, napríklad pre prípadné psychické zmeny. Nemá tiež preukázané prejavy srdcovej a pľúcnej nedostatočnosti, alebo poruchy zmyslov, predovšetkým zraku. Nie je preto odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože nebolo zistené pochybenie správnych orgánov pri vydávaní lekárskych posudkov. Posudky (prvostupňový aj druhostupňový) vychádzali zo zistení zdravotného stavu podľa dokladov, ktoré predložila žalobkyňa. Žalovaný sa v rámci posudkov vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi lekárskymi nálezmi, ktoré boli vyhodnotené po medicínskej stránke posudku a následne v posudkovom závere. Posudkový lekár následne aj žalovaný dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu žalobkyňa nespĺňa predpoklady pre priznanie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 ods. 1 v spojitosti s § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Jedná sa najmä o časť rozhodnutia a posudkov, v ktorých sa uvádza, že nebolo zistené ochorenie periférnych nervov na dolných končatinách, alebo závažné postihnutie váhonosných kĺbov, prípadne prejavy srdcovej a pľúcnej nedostatočnosti, alebo poruchy zmyslov. Zákonnou podmienkou pre vydanie parkovacieho preukazu je právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu vydané v správnom konaní na podklade posudkového záveru a lekárskeho posudku so stanoviskom, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V danom prípade bol v posudku síce vyslovený záver, že u žalobkyni ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (miera funkčnej poruchy 50%), avšak nebol vyslovený záver, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pokiaľ v posudku, ani v posudkovom závere neboli vyslovené takéto závery a naopak boli vyslovené závery, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu dopravu, tak nárok na parkovací preukaz nevzniká, a teda nemožno ho žalobkyni vydať. Medicínske závery uvedené v lekárskom posudku v zmysle ustanovenia § 248 písm. b/ O.s.p. nepreskúmava, preskúmava však správnosť postupu pri vydávaní posudku vrátane toho, či posudok zahŕňa vyhodnotenie všetkých podstatných lekárskych nálezov a zistení potrebných na jeho vydanie. Zároveň musí ísť aj o posudok, ktorého závery boli vyslovené v súlade so zákonom a na základe logického vyhodnotenia všetkých zistených skutočností.
V danom prípade súd považoval lekárske posudky prvostupňového aj druhostupňového orgánu a posudkový záver žalovaného za vecne správny a rovnako považoval súd za správne a zákonné napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov pri ich vydávaní, preto žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Súd neuznal ani námietku žalobkyne o neobjektivite lekárskych posudkov, ako aj rozhodnutia, keď posudok vystavuje ten istý orgán, ktorý aj rozhoduje o veci. Ani v danom prípade nedošlo podľa názoru súdu k porušeniu zákona, pretože posudky boli vyhotovené v súlade s ustanovením zákona č. 447/2008 Z.z. (§ 10 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 2, § 11 ods. 13, § 15 ods. 3, § 55 ods. 7, § 55 ods. 8). Rozhodnutia vo veci boli taktiež vydané príslušnými správnymi orgánmi pre vydanie predmetných rozhodnutí na základe citovaného zákona č. 447/2008 Z.z. (§ 51, § 52).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal.
pomer hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.