Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-107-2024.pdf
PDF · 110.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/107/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov – otec: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, H. a matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/130/2024 – 31 z 15. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom D. E. B. a C. B. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a výchovných zručností rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania role druhého rodiča v rámci komplikovaných vzájomných vzťahov, a to v rozsahu 25 hodín priamej činnosti, pričom hodiny medzi jednotlivých členov rodiny určí odborný pracovník akreditovaného subjektu. Odborné poradenstvo bude realizované v akreditovanom subjekte Tenenet o.z., Oravská 4, Senec (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 25.03.2024 žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhla súdu, aby neodkladným opatrením nariadil výchovné opatrenie. Zároveň navrhla, aby po dobu realizácie výchovného opatrenia súd prerušil konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia.
1.2 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým bude obom rodičom uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, nakoľko z obsahu návrhu mal za preukázané, že komunikácia rodičov je komplikovaná a vzťahy v rodine sú vážne narušené, čo má negatívny dopad na maloleté deti. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý taktiež dal na zváženie súdu nariadenie výchovného opatrenia pre rodičov aj maloleté deti z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov medzi rodičmi. V ďalšom konštatoval, že správanie sa rodičov maloletých detí je doposiaľ poznačené ich partnerskou minulosťou, čo spôsobuje, že nie sú schopní byť k sebe vždy korektní a správať sa tak, aby nespôsobovali maloletým deťom zbytočný stres, čo si zjavne ani jeden z nich neuvedomuje. Rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletých detí negatívne vplýva na ich maloleté deti a v ich najlepšom záujme bude, aby rodina spolupracovala s odborníkmi s cieľom nastavenia konštruktívnej komunikácie rodičov a zamedzenia negatívneho dopadu rodičovského konfliktu na maloleté deti. Súd prvej inštancie záverom apeloval na oboch rodičov, aby k uloženej povinnosti pristupovali zodpovedne, so všetkou vážnosťou
a využili poskytnutý priestor k vyriešeniu svojich vzájomných vzťahov a problémov, s ohľadom na ďalší život maloletých detí.
1.3 Prvoinštančný súd uložil rodičom povinnosť podrobovať sa poradenstvu v rozsahu 25 hodín priamej činnosti. Uviedol, že stanovená dĺžka časového obdobia, po ktoré sa má poradenstvo maximálne poskytovať je daná tou skutočnosťou, že ak nedôjde k aspoň čiastočnej náprave a korekcii v tomto časovom horizonte, nie je reálny predpoklad, že by k tomu došlo pri dlhšom časovom období. Za predpokladu, že poskytované poradenstvo bude plniť svoj účel a na jeho dosiahnutie bude potrebné dlhšie časové obdobie, je samozrejme možné toto predĺžiť.
2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na odôvodnenie odvolania uviedol, že nebol žiadnym spôsobom vypočutý ani nemal možnosť sa vyjadriť, nakoľko mu bolo doručené len vyjadrenie matky k jeho návrhu na výkon rozhodnutia prvýkrát spolu s uvedeným rozhodnutím. Rozhodnutie bolo len na základe 1 vety z vyjadrenia k návrhu na výkon rozhodnutia matky k úplne inému konaniu, bez vyjadrenia otca k uvedenému opatreniu v tomto konaní, ktoré vníma ako neopodstatnené, nakoľko sa otec predmetným návrhom na výkon rozhodnutia iba dožaduje dodržiavania rozsudku vydaného týmto súdom a vyjadrí sa k výchovnému opatreniu na riadnom konaní. Podľa názoru otca neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto záverom žiadal súd, aby vydal rozhodnutie až po riadnom konaní a vyjadrení sa otca k tomuto konaniu.
2.1 Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril tak, že považuje nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá rodičom maloletých B. podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a výchovných zručností, zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania role druhého rodiča v rámci komplikovaných vzájomných vzťahov, za opodstatnené. Rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletých detí negatívne vplýva na ich maloleté deti a v ich najlepšom záujme bude, aby rodina spolupracovala s odborníkmi s cieľom nastavenia konštruktívnej komunikácie rodičov a zamedzenia negatívneho dopadu rodičovského konfliktu na maloleté deti.
2.2 K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, pričom v ňom uvádzala, že naďalej trvá na svojom návrhu na výchovné opatrenie pre celú rodinu, nakoľko vzťah otca s deťmi je veľmi problematický a narušený. Deti k otcovi chodia úplne na silu len cez letné prázdniny, čo majú byť u otca 2 týždne, odmietajú k nemu ísť. Matka v ďalšom uvádzala, že otec absolútne nerešpektuje priania detí, všetko im zakazuje, nepočúva ich a nemajú v otcovi žiadnu oporu. Otec sa podľa názoru matky veľmi nevhodne správa, neustále rozpráva o matke veľmi škaredé veci a hlavne nevhodné pre deti. Matka v ďalšom zdôrazňovala, že otec vôbec nepracuje na vzťahu s deťmi, čo mu bolo viackrát odporúčané, naopak, robí všetko preto, aby tam maloleté deti nechceli chodiť. Matka sa odmieta pozerať na svoje nešťastné deti, snaží sa ich viesť k športu, k tancu, k povinnostiam a otec im potom všetko zakáže, lebo jemu sa s nimi nechce nikam chodiť. Na základe uvedeného preto matka naďalej trvala na výchovnom opatrení podľa miesta trvalého pobytu detí.
2.3 K vyjadreniu kolízneho opatrovníka ako aj k vyjadreniu matky podal svoje vyjadrenie otec, pričom v ňom uvádzal, že matkino vyjadrenie je lživé a nezakladá sa na skutočnosti. Mal za to, že len úmyselne predlžuje konania návrhu na výkon rozhodnutia, kde matka neoprávnene bráni otcovi v styku s deťmi, o čom je na OS Pezinok 8 podaní. Podľa názoru otca sú maloleté voči otcovi manipulované, majú vraj podľa ich slov výhody z toho, keď sa vyjadrujú proti otcovi. Čo sa týka údajných nepekných vecí o matke, ktoré vraj otec rozprával deťom, uvádzal, že je to nepravda, matka nie je už témou v jeho živote a bude rád, ak čím skôr pochopí, že svet sa netočí len okolo nej a prestane ho obťažovať nezmyselnými podaniami a úradmi, a začne rešpektovať právoplatné rozhodnutia súdu. Styk a výchovu maloletých majú právoplatne rozdelené, treba to rešpektovať, nebrániť rodičovi vychovávať deti podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a vychovávať deti k láske a porozumeniu. Čo sa týka vyjadrenia ÚPSVAR Pezinok otec podal opätovne sťažnosť voči ich vyjadreniu. Sami dňa 17.8.2023 napísali, že deti budú u otca 1.9-3.9.2023. Uvedené nebolo dodržané a úrad nijak nekonal. Bolo dokázané zároveň, že otec sa vie dohodnúť na zmene termínov, kedy umožnil matke ísť na dovolenku s deťmi v jeho oprávnenom čase. Otec rovnako vo svojom vyjadrení žiadal neurčovať rozsah sedení podľa potreby a tým nepredlžovať konania návrhov na výkon rozhodnutia, podľa otca ide len o schválnosti zo strany matky z dôvodu nevyspelosti. Podľa názoru otca, ak chce matka navštevovať psychológa z dôvodu
vlastnej nespokojnosti, nik jej v tom nebráni, ale nech do toho neťahá maloleté deti a exmanžela. Pokiaľ by súd mal napriek vysvetlenému a vydokazovanému zo strany otca nejaké pochybnosti, žiadal, aby súd vydal iba rodičovskú terapiu otec a deti na ÚPSVaR DS v lete, kedy budú deti u otca od 1-15.7. a 1-15.8.2024, a to vzhľadom k tomu že deti klamú, kradnú a maloletá B. sa vyjadruje na sociálnych sieťach, že chce zomrieť. Otec v ďalšom uvádzal, že je možné zabezpečiť rodičovskú terapiu otec a deti na ÚPSVaR Dunajská Streda u p. psychologičky J., ale potrebuje aj súhlas druhého rodiča, nakoľko sa nejedná o zdravotné stredisko, ktorý ale matka nechce dať. Je možné, že bude preukázaný nesprávny vplyv matky na deti voči otcovi, čo ale nebude dôvodom, aby otec bránil matke v styku s deťmi, musia sa naučiť že každý je omylný a môže pochybiť.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
4. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie povinnosť rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.
5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (nakoľko komunikácia rodičov je komplikovaná a vzťahy v rodine sú vážne narušené, čo má negatívny dopad na maloleté deti). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
6.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.4 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
6.5 Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovným opatrení; uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
6.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
6.7 Podľa článku 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
6.8 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
6.9 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).
6.10 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
6.11 Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“) súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.
6.12 Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadi po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
7.1 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
7.2 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
8. Odvolací súd z odvolaním napadnutého uznesenia, ale predovšetkým z obsahu spisu v tomto konaní zistil, že návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 24.7.2023 sa otec maloletých detí domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/61/2021-109 zo dňa 22.6.2021. Dňa 25.3.2024 bolo Okresnému súdu Pezinok doručené vyjadrenie matky k predmetnému návrhu na výkon rozhodnutia, v ktorom zároveň žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhla súdu, aby neodkladným opatrením nariadil výchovné opatrenie. Súd prvej inštancie podanie matky v časti neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie. Otec svoj návrh na výkon rozhodnutia podával opakovane, pričom súd prvej inštancie tieto konania zastavil z dôvodu zistenia prekážky litispendencie (zistil, že už v čase podania ostatného návrhu oprávneného na výkon rozsudku prebieha iné, už skôr začaté konanie).
8.1 Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že matka osvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia bezodkladne nariadiť obom rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu 25 hodín priamej činnosti v akreditovanom subjekte Tenenet o.z., Oravská 4, Senec. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nedostatok komunikácie medzi rodičmi a kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté deti rezonuje v priebehu všetkých konaní vedených rodičmi maloletých pred súdmi a vyplýva aj z ich vzájomnej komunikácie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že využitie uloženia povinnosti sociálneho alebo iného odborného poradenstva, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo dieťaťu, sa v praxi ukázalo veľmi účinným prostriedkom na zmierenie antagonistických strán konania. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom jednotlivo, spoločne obom rodičom, niektorému z rodičov a dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie. Súd vyhodnotí účinnosť výchovného opatrenia, a to na základe správy, ktorú mu zariadenie doručí. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby svoje správanie sa k sebe navzájom prehodnotili, aby sa vyvarovali vzájomného obviňovania sa z nezvládania výchovy maloletých a aby svoju pozornosť sústredili najmä na to, aby vytvárali pre maloleté deti také podmienky a výchovné prostredie, ktoré by u maloletých vyvolávalo pocity pokoja, radosti, lásky a skutočného záujmu o ich potreby zo strany oboch rodičov, nakoľko každé dieťa má právo byť vychovávané práve v takomto prostredí. Snaha matky o nápravu narušených vzťahov rodičov navzájom, ako aj rodičov s deťmi je zrejmá z mesačných správ o priebehu spolupráce Tenenet o.z. z 28.6.2024 a z 31.7.2024, v zmysle ktorých poradenstvo s rodinou bolo uskutočnené dňa 27.6.2024, kedy bolo uskutočnené prvé individuálne stretnutie len s matkou maloletých detí, nakoľko otec maloletých detí ponuku o individuálne osobné stretnutie neprijal. Následne bolo poradenstvo uskutočnené v dňoch 2.7.2024, 4.7.2024, 22.7.2024 a 30.7.2024, a to ako s matkou maloletých, tak aj so samotnými maloletými deťmi, opätovne v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý ponuku na osobné stretnutia odmietol s tým, že zatiaľ o poradenstvo záujem nemá.
8.2 Odvolací súd k odvolacej argumentácii otca poznamenáva, že v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, je súd oprávnený v rámci výchovných opatrení ukladať povinnosti rodičom maloletého dieťaťa ako aj dieťaťu podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Obsahom preskúmavaného spisu je preukázané, že rodičia nehľadajú cestu ako situáciu pri úprave styku riešiť v najlepšom záujme maloletých detí, ale argumenty o nesprávnom postupe a prístupe toho druhého rodiča, čím deti neprimerane zaťažujú a vnášajú do priebehu stretnutia otca s maloletými nepokoj a nevedia sa podriadiť potrebám maloletých.
8.3 Neobstojí ani námietka otca, že nebol žiadnym spôsobom vypočutý v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a ani nemal možnosť sa k tomuto vyjadriť. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke dodáva, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd zrušil [§ 389 ods. 1 písm. d) CSP] výrok II. uznesenia z dôvodu, že uznesenie nie je konečným rozhodnutím a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o výkon rozhodnutia vedenom na návrh otca maloletých detí, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).