Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-151-2012.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/151/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky K. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. F., I. XX, M..Č.. F.: K. T. H., Š. XX proti odporcovi X. L., W.. XX.XX.XXXX, F. U. F.Á., I. XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky K. L., C.. W., W.. XX.XX.XXXX a odporcu X. L.Q., W.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX U. W. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. A., zväzok 41, ročník 2005, strana 63, poradové číslo 78, rozvádza.
Súd konanie voči K. L., W.. XX.XX.XXXX zastavuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2012 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k spoločnej dcéra K. L., W.. XX.X.XXXX.
Ako dôvod uviedla, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní svoje funkcie.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.8.2012. Potvrdil, že manželstvo nefunguje, že sa s navrhovateľkou odcudzili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, nariadil vo veci pojednávanie, kde vykonal výsluch účastníkov konania a ustálil nasledujúci skutkový stav.
Zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX U. W. A.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v F., čím je daná výlučný miestna príslušnosť Okresného súdu v Pezinku.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že manželstvo trpelo nezhodami. Dochádzalo k hádkam, neskôr k odcudzeniu. Toho času už manželia nežijú spolu, nakoľko sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala.
Trvalý rozvrat manželstva potvrdil i odporca a uviedol, že nie je dôvod očakávať zmenu. Navrhol, aby súd manželstvo rozviedol.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za dostatočne preukázané, že návrh na začatie konania o rozvod manželstva je dôvodný. Vo svojom zistení sa súd opieral predovšetkým o písomné vyjadrenia účastníkov konania a ich ústne výpovede na nariadenom pojednávaní.
Manželstvo účastníkov konania prestalo plniť svoje funkcie a spoločenský účel. Navrhovateľka nado všetky pochybnosti uviedla, že rozvod je jediným možným riešením, ako vzájomne usporiadať vzťahy. Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak svedecké výpovede potvrdili rozvrátenosť manželstva a absenciu nádeje na obnovu manželského spolužitia.
Súd má zato, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje funkcie potom, ako zápasilo z dlhoročnými problémami prejavujúcimi sa opakovanými hádkami, nezhodami. Vzťah účastníkov konania ochladol, po rokoch sa vyčerpal, navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s iným mužom. Túto skutočnosť však súd vidí iba ako dôsledok problematického spolužitia.
Príčinu rozvratu manželstva je súd vidí v správaní sa oboch manželov, ktorí nedokázali skĺbiť svoje predstavy o rodine a manželskom spolužití.
Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia lebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Súd môže konštatovať, že dlhoročný zväzok sa rokmi absolútne vyčerpal a prestalo plniť funkcie. Rozpad manželstva je možné označiť za trvalý a v budúcnosti nemenný. Je nepochybné, že manželstvo nemôže plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie.
Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo neplní svoje funkcie ani účel. Je manželstvom, kde už spoločné deti dosiahli plnoletosť a teda a súd nevidel vážnejšiu prekážku, ktorá by rozvodu manželstva bránila.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania o rozvod manželstva je dôvodný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.
Konanie o úpravu práv a povinností k dcére K. L., súd zastavil, nakoľko táto dňa XX.X.XXXX dovŕšila plnoletosť a v rámci konania o rozvod manželstva súd upraví iba práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.
Podľa § 144 účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V tomto prípade súd nezistil žiadne odôvodňujúce okolnosti na priznanie náhrady trov konania a preto ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca v
lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na tunajšom súde.
Navrhovateľka sa tohto práva výslovne vzdala, čo potvrdila svojimi vlastnoručným podpisom do zápisnice tunajšieho súdu.
Podľa § 205 odsek 1) O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.