Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-12-2012.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci navrhovateľa: E. I., Z.. XX.XX.XXXX, B. Č. XX, proti odporcovi: Agentúra JASPIS s.r.o., so sídlom Bratislava, Škultétyho 5, IČO: 35 944 889, o vydanie osvedčenia o absolvovaní kurzu, event. o zaplatenie 27,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 06.02.2012 domáhal voči odporcovi vydania osvedčenia o absolvovaní kurzu, eventuálne vrátenia sumy 27,- Eur s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa spolu s ďalšími dvoma účastníkmi na základe objednávky zúčastnil dňa 30.12.2011 školenia o ochrane osobných údajov, pričom odporca ho na základe tejto objednávky vyzval na zaplatenie sumy 27,- Eur, ktorú sumu navrhovateľ dňa 21.12.2011 uhradil formou poštovej poukážky. Dňa 19.01.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na vydanie osvedčenia o absolvovaní kurzu, avšak až doposiaľ osvedčenie navrhovateľ od odporcu neobdržal.
Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. dňom 17.01.2013, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: e-mailová komunikácia zo dňa 23.01.2012, 19.12.2011, žiadosť navrhovateľa o odstránenie nedostatku zo dňa 19.01.2011 s dokladom o doručovaní a dokladom o zaplatení sumy 27,- Eur, časť dokumentu akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR - zoznam vzdelávacích ustanovizní a akreditovaných vzdelávacích aktivít, internetový výtlačok Zmluvných podmienok o zabezpečení rekvalifikačného kurzu, tvoriacich neoddeliteľnú prílohu Prihlášky na kurz, dohoda o zabezpečení odbornej výuky s lektorom zo dňa 25.12.2011, prihláška navrhovateľa na školenie spolu so zmluvnými podmienkami a prezenčnou listinou ku školeniu, potvrdenie Ministerstva školstva SR zo dňa 11.01.2013, a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 19.12.2011 sa navrhovateľ prostredníctvom internetového portálu prihlásil na kurz „Zákon o ochrane osobných údajov“, ktorý sa konal dňa 30.12.2011 a ktorého cena bola 27,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou prihlášky boli Zmluvné podmienky o zabezpečení rekvalifikačného kurzu.
Lektorom predmetného kurzu bol B.. P. I., konateľ spoločnosti TOP SMART, s.r.o., so sídlom Galvaniho 2/ A, 821 04 Bratislava, IČO: 44 085 664 a to na základe Dohody o zabezpečení odbornej výuky účastníkov rekvalifikačného kurzu zo dňa 25.12.2011.
Z predloženej poštovej poukážky vyplýva, že navrhovateľ dňa 21.12.2011 uhradil sumu 27,- Eur za absolvovanie kurzu.
Navrhovateľ sa kurzu zúčastnil, čo vyplýva z prezenčnej listiny zo dňa 30.12.2011, na ktorej sa nachádza vlastnoručný podpis navrhovateľa.
Navrhovateľ listom zo dňa 19.01.2011 vyzval odporcu na zaslanie Osvedčenia o absolvovaní kurzu „Zákon o ochrane osobných údajov“.
Z predloženého zoznamu akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR vyplýva zoznam kurzov, na ktoré mal odporca akreditáciu, pričom kurz „Zákon o ochrane osobných údajov“ sa v zozname nenachádza, a z potvrdenia Ministerstva školstva SR zo dňa 11.01.2013 vyplýva, že odporca nemal akreditovaný vzdelávací program ďalšieho vzdelávania „Zákon o ochrane osobných údajov“.
Odporca uviedol, že navrhovateľ absolvoval u odporcu školenie s názvom Zákon o ochrane osobných údajov dňa 30.12.2011, ktoré ako lektor viedol brat navrhovateľa, ktorý je konateľom spoločnosti TOP SMART, s.r.o., so sídlom Galvániho 2/a, Bratislava, a to B.. P. I.. Prihlášku navrhovateľ vyplnil cez internetový portál a uhradil poplatok 27,- Eur. Súčasťou prihlášky sú zmluvné podmienky o zabezpečení rekvalifikačného kurzu, ktoré musel po prihlasovaní odsúhlasiť s tým, že právny vzťah medzi účastníkmi sa riadi Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o povinnosť odporcu vydať účastníkovi kurzu osvedčenie, tak túto povinnosť upravoval zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní, podľa ktorého táto povinnosť vzniká len pri kurzoch, ktoré sú akreditované. Z predloženého dokumentu akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR vyplýva zoznam kurzov, na ktoré mal odporca akreditáciu, teda po absolvovaní ktorých bol odporca povinný vydať osvedčenie. Akreditácia trvá 5 rokov odo dňa, keď akreditačná komisia schváli kurz a vydá akreditáciu. V prípade školenia, ktoré absolvoval navrhovateľ, išlo o obyčajné 1-dňové školenie, ktoré nebolo akreditované a teda povinnosť odporcu vydať osvedčenie o jeho absolvovaní neexistovala. Navrhovateľ toto školenie absolvoval.
Podľa § 8 ods. 1 Zák. č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní ( ďalej len cit. zákon ), vzdelávacia ustanovizeň vydáva absolventovi vzdelávacej aktivity akreditovanej podľa tohto zákona osvedčenie o získanom vzdelaní [§ 3 písm. b)], ktoré má celoštátnu platnosť. Vzor osvedčenia o získanom vzdelaní je v prílohe. Toto osvedčenie má povahu verejnej listiny a potvrdzuje sa odtlačkom úradnej pečiatky vzdelávacej ustanovizne.
Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, absolventovi vzdelávania podľa § 3 písm. a) a c) sa vydáva osvedčenie o jeho absolvovaní.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona, osvedčenie o získanom vzdelaní vydané absolventovi akreditovanej vzdelávacej aktivity sa vydáva na neurčitý čas.
Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ sa dňa 30.12.2011 riadne zúčastnil kurzu organizovaného odporcom s názvom „Zákon o ochrane osobných údajov“, čo medzi účastníkmi nie je ani sporné. Navrhovateľ sa od odporcu domáha vydania Osvedčenia o absolvovaní kurzu, ktoré mu až doposiaľ odporca nevydal.
Z vykonaného dokazovania a z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odporca by mal povinnosť vydať takéto osvedčenie len v prípade, že by išlo u sporného kurzu s názvom „Zákon o ochrane osobných údajov“ o akreditovaný vzdelávací program Ministerstvom školstva SR. Z potvrdenia Ministerstva školstva SR zo dňa 11.01.2013 je zrejmé, že tento vzdelávací program nemal akreditáciu od
Ministerstva školstva SR, t.j. odporca nie je povinný v tomto prípade vydať pre navrhovateľa požadované osvedčenie o absolvovaní kurzu.
Táto skutočnosť vyplýva aj zo zmluvných podmienok o zabezpečení rekvalifikačného kurzu ( v časti „Rekvalifikačný kurz, Vydanie Osvedčenia“ ), ktoré tvorili neoddeliteľnú prílohu prihlášky na kurz, jasne vyplýva, že „odporca sa v prípade, že kurz je akreditovaný Ministerstvom školstva SR zaväzuje vydať klientovi po zaplatení celej ceny a riadnom absolvovaní kurzu Osvedčenie o absolvovaní kurzu“, pričom v záverečných ustanoveniach zmluvných podmienok je zároveň uvedené, že odoslaním prihlášky na kurz klient potvrdzuje, že zmluvné podmienky sú mu známe a súhlasí s nimi v plnom rozsahu.
Navrhovateľ v tomto prípade nemá ani právo na vrátenie zaplateného poplatku za absolvovanie kurzu vo výške 27,- Eur, nakoľko sa predmetného kurzu riadne zúčastnil, čo vyplýva z prezenčnej listiny, na ktorej sa nachádza vlastnoručný podpis navrhovateľa.
Súd v súhrne všetkých hore uvedených dôvodov žalobu navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1, O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.)