Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-18-2013.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava 821 01, IČO: 36 432 105, proti povinnej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W., B. M. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky 9.606,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 6. augusta 2012, sp. zn. 7Er 130/2011-21, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. septembra 2012, sp. zn. 7Er 130/2011-30, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu predajom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, pre k.ú. T., ako byt č. 58, vo vchode č. 9, na treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného parc. č. 773/44 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4999/442645-ín, vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu v časti, v ktorej je neprípustná, podľa § 57 ods. 2, § 57 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Vyvodil, že súdny exekútor môže zvoliť spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti len vtedy, ak povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučné konanie je ovládané zásadou primeranosti, čo znamená, že je vylúčené, aby sa viedla exekúcia predajom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. T.. Z predloženého exekútorského spisu a oznámenia Exekútorského úradu v elektronickej forme zo dňa 18.7.2012 zistil, že súdny exekútor vydal dňa 1.4.2011 príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov (z odmeny za vykonané práce povinnej, ktorá pracuje na dohodu). Na základe tohto exekučného príkazu boli vykonávané zrážky, pričom prvá platba bola na účet súdneho exekútora pripísaná dňa 15.4.2011. Dňa 1.4.2012 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov (z dôchodku povinnej), na základe ktorého Sociálna poisťovňa Bratislava vykonáva z dôchodku povinnej zrážky. Prvá platba bola na účet súdneho exekútora pripísaná dňa 31.1.2012. Za obdobie od 1.4.2011 sú vykonávané zrážky zo mzdy povinnej a od 1.1.2012 aj zrážky z dôchodku povinnej, pričom do 11.7.2012 bola na účet súdneho exekútora pripísaná spolu s platbou povinnej suma 185,15 Eur a 1.807,32 Eur. Pokiaľ súdny exekútor dňa 4.1.2012 vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej, postupoval tak v rozpore s § 61b Exekučného poriadku, nakoľko povinná má iný majetok, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Oprávnený je právnická osoba, preto postupné vymoženie pohľadávky ním uplatnenej v predmetnej exekúcii nebude na ujmu jeho podnikateľskej činnosti ani ho finančne nezaťaží. Na druhej strane nedôjde k nadmernému zásahu do majetkovej sféry povinnej.
Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že ako uvádza i správa súdneho exekútora o stave exekučného konania zo dňa 4.9.2012, v priebehu vykonania exekúcie bola od povinnej vymožená čiastka vo výške 1.956,80 Eur. Zostávajúca vymáhaná suma pozostáva z istiny vo výške 8.303,35 Eur, úrokov vo výške 1.921,51 Eur, príslušenstva vo výške 592,50 Eur, trov
právneho zastúpenia vo výške 522,30 Eur a trov súdneho exekútora vo výške 2.580,87 Eur. Celková výška vymáhanej pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie ku dňu podania správy je 15.939,87 Eur. Ďalej súdny exekútor uvádza, že povinnej súd na základe vydaného exekučného príkazu vykonáva zrážky z dôchodku mesačne vo výške cca 63,- Eur. Predpokladané splatenie celkovej vyčíslenej sumy v prípade, že povinnej budú vykonávané zrážky v uvedenej mesačnej sume, je podľa správy súdneho exekútora cca 21 rokov. Vyčíslenie pohľadávky s príslušenstvom je aktuálne ku dňu vyhotovenia správy (4.9.2012), čiastka nie je konečná, nakoľko ďalej plynie úrok z omeškania do zaplatenia. Súdny exekútor v súlade s ust. § 61b Exekučného poriadku pristúpil k exekúcii predajom nehnuteľnosti až potom, keď povinná ani dodatočne dobrovoľne nesplnila svoj záväzok voči nemu, ani sa nijakým iným spôsobom nedohodla na jeho postupnom plnení a súdny exekútor mal náležite lustráciou preukázané, že povinná nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku. V porovnaní uvádzanej výšky pohľadávky (15.939,87 Eur) s majetkom povinnej nie je primerané považovať výšku zrážok (63,00 Eur) za dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku v primeranom časovom období. Domnieva sa preto, že vzhľadom na výšku dlžnej sumy, dobu omeškania, predpokladanú dobu splácania a úročenie dlžnej sumy úrokom z omeškania do zaplatenia, je postup súdneho exekútora plne v súlade s ust. § 61b Exekučného poriadku. Povinná neuviedla a nepreukázala, akým spôsobom pre ňu exekúcia predajom predmetnej nehnuteľnosti spôsobuje nepriaznivé sociálne následky. V záujme hospodárnosti a mimosúdneho vyriešenia situácie mohla povinná pristúpiť k speňaženiu svojho majetku vo vlastnej pôsobnosti a z časti výťažku uspokojiť oprávneného a z časti výťažku si zaobstarať nehnuteľnosť zabezpečujúcu primerané sociálne zázemie. Okresný súd neuviedol, akým relevantným spôsobom má preukázané, že vymoženie tejto pohľadávky v žiadnom prípade nemôže spôsobiť žiadnu finančnú alebo inú ujmu, nakoľko v zmysle § 121 O.s.p., dokazovať netreba iba skutočnosti všeobecne známe alebo známe z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov SR a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a Úradnom vestníku Európskej únie. Okresný súd v uznesení nesprávne uvádza, že exekúcia predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej je v danom prípade predčasná, a preto neprípustná. Exekučný poriadok vo svojom obsahu atribút predčasnosti nijakým spôsobom neaprobuje. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Povinná žiadala uznesenie okresného súdu ako správne potvrdiť. Uviedla, že exekúcia predajom nehnuteľnosti by sa mala vykonávať len v nevyhnutných prípadoch, a to vtedy, ak povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Je teda potrebné dôsledne skúmať primeranosť vykonávania exekúcie a nie za každú cenu exekuovať všetok majetok v jej vlastníctve. Taktiež je potrebné prihliadnuť na sociálny aspekt, keďže je vlastníčkou iba tohto jediného nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný na bývanie. Vzhľadom na výšku jej dôchodku a sociálne pomery, nie je v možnostiach a schopnostiach zabezpečiť iné bývanie. Preto nie je tu možné porovnávať jej finančnú situáciu s finančnou situáciou oprávneného ako právnickej osoby a obchodnej spoločnosti, ktorá disponuje veľkou likviditou. Taktiež je potrebné zohľadniť jej doterajšie správanie ako povinnej, najmä ochotu spolupracovať pri výkone exekúcie a snahu plniť si svoj dlh (mimosúdne oprávnenému zaplatila na účet exekútora sumu 185,15 Eur). Žiadala uznesenie okresného súdu ako správne potvrdiť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo k inému orgánu právnej ochrany. Právo zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia plynú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup
k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. Naplnením záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku Ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Otázku, či ochrana poskytnutá súdnymi exekútormi podľa Exekučného poriadku je súdnou alebo inou právnou ochranou, treba zodpovedať v prospech záveru, že táto ochrana je súdnou ochranou. Právo na súdnu ochranu však nemá a ani nemôže mať absolútnu povahu. Zákon môže ustanoviť postup, ktorým sa toto základné právo obmedzí, zúži alebo iným spôsobom modifikuje. Na takýto postup však musí existovať legitímny, všeobecne akceptovateľný a spoločensky prospešný cieľ, ktorého dosiahnutie odôvodňuje zásah do základného práva na súdnu ochranu. Aj pri takomto obmedzení však musí zostať zachovaná podstata práva na prístup k súdu, ktorý je jedným zo závažných aspektov spravodlivého konania pred súdom. O obmedzenie samej podstaty práva na prístup k súdu môže ísť aj vtedy, ak zákonodarca upraví predpoklady efektívneho prístupu k súdnej ochrane a určitej skupiny subjektov inak (obmedzujúcim alebo vylučujúcim spôsobom) iba z dôvodu, že ich nárok na súdnu ochranu sa uplatňuje voči určitej skupine iných subjektov bez toho, aby mal k takémuto postupu objektívne a primerané dôvody.
Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že súdny exekútor môže vykonať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto ustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Výnimkou z týchto pravidiel je iba prípad, keď sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť alebo predajom nehnuteľnosti, ktorej hodnota môže byť podstatne vyššia ako výška vymáhanej pohľadávky. Aj v tomto prípade je potrebné dodržať pravidlá, podľa ktorého povinný zrejme nemá iný majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Ak má povinný aj iný majetok, ktorý podlieha exekúcii, je v jeho záujme, aby túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi a aby tak zabránil exekúcii predajom na dražbe.
V danej veci zo spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že exekučný súd vydal poverenie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 9.606,62 Eur a 6,99% úroku ročne zo sumy 6.915,55 Eur a od 1.4.2010 do zaplatenia a 5% sankčného úroku ročne zo sumy 6.915,55 Eur od 1.4.2010 do zaplatenia, plus trovy predchádzajúceho konania vo výške 1.098,30 Eur a trovy exekúcie. Podľa správy súdneho exekútora, zrážkami zo mzdy povinnej a zrážkami z dôchodku povinnej bola k septembru 2012 vymožená celková čiastka 1.956,80 Eur. Z podania povinnej (návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 20.1.2012) ako aj z odvolania povinnej proti uzneseniu okresného súdu nevyplýva, že by povinná mala dostatok iného majetku (hnuteľného a nehnuteľného), z ktorého by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Jedinou nehnuteľnosťou vo vlastníctve povinnej je byt č. 58 s príslušenstvom, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. T.. Pokiaľ v súčasnej dobe je pohľadávka oprávneného uspokojovaná len na základe exekučného príkazu z dôchodku povinnej vo výške cca 63,- Eur mesačne, znamená to, že pohľadávka oprávneného takýmto spôsobom vykonania exekúcie bude uspokojená až za niekoľko rokov. Vzhľadom na takýto spôsob uspokojenia pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní, ako aj rozsah (výšku) doposiaľ neuspokojeného nároku navrhovateľa, je dôvodné (pre splnenie účelu exekučného konania, ktorým je vymoženie pohľadávky oprávneného), aby došlo k postupnému exekuovaniu aj ďalšieho majetku povinnej, v danom prípade nehnuteľného majetku vedeného na LV č. XXXX k.ú. T.. Keďže povinná vo svojich podania uviedla, že nemá iný majetok (hnuteľný alebo nehnuteľný), z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného a ktorý by podliehal exekúcii, nie je možné vyvodiť, že hodnota nehnuteľného majetku je v zjavnom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, ako aj z hľadiska účelu exekučného konania, keďže uspokojiť pohľadávku oprávneného je možné iba predajom uvedenej nehnuteľnosti.
Na základe uvedených skutočností, krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.