Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/167/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270 proti odporcovi ZÁMOCKÁ REŠTAURÁCIA, s.r.o., so sídlom Mladoboleslavská 5, 902 01 Pezinok, IČO : 35 922 265 o zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu a iné vo výške 2869,13 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 1.292,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.292,79 eura a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh v časti zaplatenia sumy 1.576,34 eura spolu s príslušenstvom zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.12.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd deklaroval právo navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie istiny vo výške 2869,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 06.03.2008 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 09.05.2006 zmluvu č. I., dňa 12.05.2007 zmluvu č. I., dňa 12.05.2007 zmluvu č. I., dňa 19.08.2007 zmluvu č. I., dňa 19.08.2007 zmluvu č. I., dňa 19.08.2007 zmluvu č. I. a dňa 19.08.2007 zmluvu č. I., v zmysle ktorých mu boli priradené účastnícke čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX I. XXXXXXXXXX. Telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX I. XXXXXXXXXX boli prevedené z pôvodných užívateľov na odporcu. Odporca uzavrel Dodatky k Zmluvám č. I., I., I.XXXXXXX, T. a T., ktorými odpredal odporcovi mobilní telefóny Nokia 6610i, Siemens CX75, Nokia3220, , Nokia3120. tým že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v období od 17.01.2007 do 17.04.2007, porušil zmluvné povinnosti v zmysle Dodatkov k Zmluvám č. I., I., I., T. I. T. časť následky neplnenia si zmluvných povinností, je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1576,34 eura. Odporca nereagoval na pokus o pokonávku a neplnil v dodatočne poskytnutej lehote do 28.06.2007.

Odporcovi boli písomnosti doručované na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri a keďže súdu nie je známa žiadna iná adresa odporcu, považujú sa písomnosti za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu v súlade s .

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I. a Zmluvu o pripojení č. I., Dodatky k Zmluvám č. I., I., I., T. I. T. pokus o pokonávku zo dňa 13.06.2007 s doručenkou, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX všetko v kópiách a zistil nasledujúci skutkový stav :

Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 09.05.2006 Zmluvu o pripojení č. I., dňa 12.05.2007 Zmluvu o pripojení č. I., dňa 12.05.2007 Zmluvu o pripojení č. I., dňa 19.08.2007 Zmluvu o pripojení č. I., dňa 19.08.2007 Zmluvu o pripojení č. I., dňa 19.08.2007 Zmluvu o pripojení č. I. a dňa 19.08.2007 Zmluvu o pripojení č. I., na základe ktorých sa odporca stal užívateľom užívateľských programov Paušál 60, Paušál 90-SMS, Paušál 60, Paušál 1000, Paušál 1000, Paušál 60, Paušál 60. Podľa uzatvorených dodatkov k zmluve o pripojení s obdobným obsahom, podľa ktorých čl. 6 ods. 1 a 3 dodatku sa odporca sa zaväzuje, že v prípade, ak nesplní bezo zvyšku niektorý zo svojich záväzkov podľa čl. 4 bod 1 až 4 preto, že pred uplynutím doby uvedenej v čl. 3 a 4 písm. a/ jeho zavinením dôjde ku skončeniu platnosti tohto dodatku alebo aj zmluvy v ich zmysle alebo, že si riadne a včas nesplní niektorý iný záväzok podľa nich bude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zľavy. Zmluvnú pokutu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na základe jeho výzvy najneskôr v lehote v nej určenej a na jej účet podľa nej, alebo iným spôsobom určeným navrhovateľom.

Odporca bol vyzvaný faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vystavenými navrhovateľom, aby za obdobie od 15.01.2007 do 14.04.2007 uhradil odplatu za poskytnuté služby.

Listinou Pokus o pokonávku zo dňa 13.06.2007 bol odporca vyzvaný na uhradenie svojho dlhu vo výške 38986,-Sk za poskytnuté elektronické služby v období 2007/01, 2007/02, 2007/03 a 2007/04 a súčasne aby uhradil sumu 47.489,-Sk ako zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia svojich povinností. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval, odplatu za služby ako ani zmluvnú pokutu nezaplatil.

Podľa Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. má súd za preukázané, že tieto všeobecné podmienky v plnom rozsahu nahradzujú platné a účinné všeobecné podmienky a nadobúdajú platnosť a účinnosť dňa 01.10.2006. Podľa čl. 11 bod 11.14 navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny odporcovi poskytnutej alebo odporcom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Sumy uvedené v slovenských korunách súd prepočítal v súlade s veta druhá z.č. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „“) a to na sumu uvedené v mene euro.

Navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu a odporca sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby. Súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu o pripojení podľa a nasl. o elektronických komunikáciách. Právne vzťahy účastníkov konania podľa Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I., Zmluvu o pripojení č. I. a Zmluvu o pripojení č. I. sú upravené o elektronických komunikáciách. Právne vzťahy účastníkov konania podľa zmluvy o pripojení sú upravené týmito zmluvami vrátane dodatku, o elektronických komunikáciách, všeobecnými podmienkami, a v zmysle aj .

Z vykonaného dokazovania a to zo Zmluvy o pripojení č. I., Zmluvy o pripojení č. I., Zmluvy o pripojení č. I., Zmluvy o pripojení č. I., Zmluvy o pripojení č. I., Zmluvy o pripojení č. I. a Zmluvy o pripojení č. I. má súd za preukázané, že týmito zmluvami sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby, pričom súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky a tarifa. Nebolo sporné poskytnutie služieb spočívajúcich v prenose signálov v sieťach vrátane telekomunikačných služieb a ani výška ceny za poskytnuté služby, keď z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že táto bola účtovaná podľa platnej tarify, pričom odporca netvrdil a teda ani nepreukázal zaplatenie odplaty za služby vo výške 1.292,79 eura. Účastníci sa dohodli na splatnosti ceny za poskytnuté služby v súlade s , keď z listiny Pokus o pokonávku má súd za preukázané, že odporca vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy, pričom nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že odporca odplatu za služby navrhovateľovi zaplatil. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie tak ako je uvedené vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX I. XXXXXXXXXX, preto navrhovateľ oprávnene žiada od odporcu zaplatenie odplaty za poskytnuté služby v dňoch od 15.01.2007 do 14.04.2007,

ktorý bol toto plnenie povinný poskytnúť. Súd preto priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca sa riadnym neuhradením peňažných záväzkov uvedených vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX I. XXXXXXXXXX dostal do omeškania. Pre dobu vzniku omeškania je rozhodná splatnosť stanovená ako je uvedené vyššie. Pre výšku úrokov z omeškania je rozhodné, že navrhovateľ a odporca sa v súlade s dohodli vo všeobecných obchodných podmienkach (čl. 11.14 všeobecných obchodných podmienok) na výške úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Súčasťou dodatkov boli aj dohody o zmluvnej pokute podľa a nasl. v spojení s až 302 . Tieto dohody má súd za platné v časti ( ) a to v rozsahu presne uvedených povinností, s ktorých porušením je spojený vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a to povinností uvedených v čl. 6 ods. 1 a 3 dodatkov. Tieto povinnosti sú samostatné, navzájom nepodmienené povinnosti, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne navrhovateľovi samostatne pri porušení každej z povinnosti, nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu môže vzniknúť aj kumulatívne. Aby teda bolo zrejmé, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, musí vo výzve presne uviesť o ktoré porušenie ide, keďže zmluvná pokuta je v zmysle čl. 6 ods. 1 a 3 dodatkov splatná v lehote uvedenej vo výzve. Samotná výzva navrhovateľa obsiahnutá v listine Pokus o pokonávku zo dňa 13.06.2007 bola neurčitá, keď navrhovateľ neuviedol, ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti odporcu je sankcionované a preto ako neurčitý právny úkon ( ) nemá za následok splatnosť zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. V tejto časti teda bola žaloba predčasne podaná, keď ani prostredníctvom súdu nebola odporcovi žiadna písomnosť doručená s hmotnoprávnymi účinkami. Súd preto žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vrátane úroku z omeškania z tejto zamietol.

Pokiaľ ide o vedľajšie účastníctvo subjektu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, toto sa nestalo vedľajším účastníkom v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. XCb/XXX/XXXX. Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Medzi tieto subjekty práva patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa ( z.č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „z.č. 250/2007“). Do konania takéto právnické osoby vstúpia buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ).

Začatím konania vznikajú procesné vzťahy medzi účastníkmi konania a súdom navzájom, tieto sa menia výlučne na základe právnych skutočností s ktorými zákon spája právne následky (V. STEINER, Občianske právo procesné v teórií a praxi, Obzor Bratislava 1980, str. 55, 56). Úkony tretích osôb, s ktorými zákon výslovne nespája právne následky, nie sú spôsobilé vyvolať právne následky konajúcou osobou zamýšľané.

Z ust. možno vyvodiť, že zákon spája vznik práv a povinností subjektu ako vedľajšieho účastníka s jeho adresným úkonom, pričom neviaže ich vznik na samostatné súdne rozhodnutie. Úkon ktorým vstupuje do konania musí byť adresovaný konajúcemu súdu a to ku konkrétnemu individuálne určenému konaniu, aby bolo zrejmé, s ktorými subjektmi mu vznikajú práva a povinnosti, v ktorom konaní má vôľu podporovať jedného z účastníkov konania. Nie je tiež vylúčené, aby jedným úkonom vstúpil do viacerých konaní, pričom však tieto musia byť druhovo tak určené, že bude jednoznačné ktorých

konaní sa tento úkon týka. Súčasne musí vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba, preukázať, že jej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ). Alternatívne ak subjekt ako oznámi, že má právny záujem na výsledku konania a v čom tento spočíva a ďalej oznámi svoj vstup do konania ako vedľajší účastník ( ) rovnako s týmto úkonom je spojený vstup takéhoto subjektu do konania ako vedľajšieho účastníka. Bez takéhoto úkonu, s ktorým zákon spája vznik procesných vzťahov ( ), procesné vzťahy nevzniknú.

JUDr. Jozef Kemp (nie Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ) vykonal úkon spočívajúci v tom, že požiadal tunajší súd zaregistrovanie stanov do Správneho denníka súdu, o zaregistrovanie plnomocenstva Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do Správneho denníka a o zaslanie zoznamu živých, t.j. právoplatne neukončených vecí resp. prebiehajúcich súdnych konaní v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, kde ako navrhovateľ/žalobca vystupujú v spotrebiteľských sporoch (t.j. v súdnych konaniach zo záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv) okrem vecí zapísaných do súdneho registra Er taxatívne uvedené obchodné spoločnosti. Žiadosť odôvodňuje ust. vyhlášky MS SR č. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy. Prílohou tiež bolo splnomocnenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ JUDr. Jozefovi Kempovi na právne zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých súdnych konaniach prebiehajúcich na súdoch Slovenskej republiky vo veci spotrebiteľských žalôb, do ktorých splnomocniteľ vstúpi ako vedľajší účastník konania na strane odporcu. Písomné podanie JUDr. Jozefa Kempa bolo zapísané pod Spr. XXXX/XXXX.

Následne podaním zo dňa 15.01.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2013 adresovaným do konania vedeného pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX vo veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s. c/a. ZÁMOCKÁ REŠTAURÁCIA, s.r.o. o zaplatenie 2869,13 eura JUDr. Jozef Kemp ako zástupca Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ oznámil vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do tohto konania, požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami prípadne vyjadrenia účastníkov konania, zároveň si uplatnil náhradu trov súdneho konania. Zároveň oznámil, že ak je konanie už skončené, netrvá na oznamovaní predmetnej skutočnosti, má za postačujúce ak bude oznámené skončenie predmetného konania prostredníctvom elektronickej pošty.

V tejto súvislosti má súd za potrebné uviesť, že bolo možné prehodnotiť závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2002, sp. zn. X B. XXX/XX zverejneného pod č. R 43/2003 a to najmä s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, keď uvedené rozhodnutie vychádzalo okrem aj z vyhlášky MS SR č. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy. Vyhláška MS SR č. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy stratila dňom 01.01.2006 účinnosť a bola nahradená vyhl. MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Nie je preto v rozpore s princípom právnej istoty a teda materiálnym právnym štátom nerešpektovanie rozhodnutia R 43/2003, ktoré nie je síce právne (de iure) záväzné, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu a teda i keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má (NS SR X B. XX/XXXX).

Rozhodnutie R 43/2003 dôvodilo, že „ ( v znení neskorších predpisov) ani Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov) nevylučujú možnosť založiť tzv. všeobecné plnomocenstvo, oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v každom súdnom konaní, do spisov súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň iba odvolať, pretože súd má vždy možnosť do spisu súdnej správy nahliadnuť. Súd však nie je povinný zisťovať, či všeobecné plnomocenstvo bolo udelené a založené v spise súdnej správy; na existenciu plnomocenstva musí účastník alebo ním zvolený zástupca upozorniť súd.“

Podľa veta prvá vyhl. č. v správnom registri sa evidujú všetky písomnosti, ktoré sa týkajú agendy správy súdu došlé na súd, ako aj zasielané súdom. Pre vybavovanie agendy správy súdu sa vedú a používajú evidenčné pomôcky a to správny register podľa vzoru č. 22 uvedeného v prílohe č. 4 ( Spravovacieho poriadku) ako aj zoznam hesiel podľa vzoru č. 23 uvedeného v prílohe č. 4, ak to vyžaduje rozsah agendy ( Spravovacieho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že správny register nie je registrom, kam by sa zapisovali, evidovali alebo sa ináč spracovávali úkony účastníkov konania, teda so zápisom do tohto registra zákon nespája vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávnych vzťahov. Záver, že sa nevylučuje možnosť založiť plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v súdnom konaní do spisov súdnej správy teda vzhľadom na zmenu právnej úpravy, keď za účinnosti vyhl. č. nebol obsah správneho registra priamo zadefinovaný, je neaktuálny, keď za účinnej právnej úpravy je obsah správneho registra vymedzený a Spravovacieho poriadku. V súvislosti s možnosťou súdu vždy nahliadať do spisu súdnej správy má súd tiež potrebné uviesť, že pokiaľ by bolo plnomocenstvo založené do spisu súdnej správy súdu prvého stupňa, odvolací súd takúto možnosť bez ďalšieho nemá, ktorá skutočnosť však vzhľadom na možnosť doručenia plnomocenstva resp. jeho súdom vyhotoveného rovnopisu nemá potenciál spôsobiť ujmu na právach účastníkov konania. Potenciál spôsobiť ujmu na právach účastníkov konania má však tá skutočnosť, že kým súdny spis vo veci samej je prístupný účastníkom konania a ich zástupcom v informačnom centre toho - ktorého súdu v závislosti od prevádzkových možností súdu bez ďalšieho ( ), účastníci konania a ich zástupcovia v súdnom konaní nemajú takúto možnosť vo vzťahu k listinám založeným do správneho registra súdu, keď toto je závislé od rozhodnutia súdu v osobitnom konaní o sprístupnení informácií. Účastníci konania resp. ich zástupcovia, súc prípadne obmedzený zákonnou lehotou na vykonanie určitého procesného úkonu (napr. ), majú potom výrazne obmedzenú a s ohľadom na osobitosti aj prípadne úplne znemožnenú možnosť preskúmať oprávnenie zástupcu konať za účastníka konania a teda preskúmať všetky okolnosti rozhodné pre ich úspech v spore, čo vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti súdneho konania je porušením práva na spravodlivý proces.

Ďalej tiež rozhodnutie NS SR X B. XX/XXXX, čiastočne sa zaoberajúce možnosťou uložiť plnomocenstvo do spisov súdnej správy poukázalo na ustálený doktrinálny výklad počnúc dielom HANDL, RUBEŠ, Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1985, str. 182, cez KRAJČO, , Komentár, I. diel, Eurounion, 2010, str. 146 až po ŠTEVČEK, FICOVÁ, , Komentár, C.H.Beck 2009, str. 62. K tomuto súd uvádza, že doktrinálny výklad v literatúre KRAJČO, , Komentár I, diel, Eurounion, 2010, str. 126 a ŠTEVČEK, FICOVÁ, , Komentár, C.H.Beck 2009, str. 62 ale aj BAJCURA a kol., , I. diel, Komentár, 2. vydanie, Eurounion, 1999, str. 67 len odkazuje bez ďalšieho na stanovisko NS ČSR z 18.02.1981 sp. zn. zverejnené pod R 21/1981 a v podstate bližšie nezdôvodňuje možnosť založenia plnomocenstva v konaní do registra súdnej správy s účinkami v občianskom súdnom konaní. Toto stanovisko dôvodilo, že „Občanský soudní řád ani jednací řád pro okresní a krajské soudy [Instrukce MS ČSR č.j. 417/73-L, v SSR Inštrukcia 5/1973-L zverejnené v čiastke ] neupravují možnost

založit takovou plnou moc do spisů soudní správy a v konkrétní věci se na ni odvolat; žádné ustanovení těchto předpisů však uvedenou možnost nevylučuje a naopak příloha č. 5 k jednacímu řádu pro okresní a krajské soudy uvádí v seznamu hesel určených k zakládání věcných správních spisů i heslo "Plné moci", takže s tímto postupem zřejmě počítá. Počítá s ním i sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR č. 13/1969 Sbírky instrukcí a sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR, které předpokládá možnost, aby se zástupce státního orgánu nebo socialistické organizace odvolal na všeobecnou plnou moc uschovanou ve správních spisech soudu, u něhož má být řízení provedeno.“ V súvislosti s týmto stanoviskom najvyššieho súdu, odhliadnuc od odlišnosti právnych úprav a to Inštrukcie MS SSR 5/1973-L oproti vyhl. č. súd uvádza, že rovnako vyhl. č. v PRÍL. 4 VZORY EVIDENČNÝCH POMÔCOK, VZOR č. 23 ZOZNAM HESIEL uvádza v zozname hesiel aj heslo „PLNOMOCENSTVÁ“, keď tento zoznam je evidenčnou pomôckou pre vybavovanie agendy správy súdu ( vyhl. č. ). Je nad rámec potrebných úvah skúmanie, či ide o legislatívny nedostatok alebo úpravu v súvislosti s tým, že súdu ako rozpočtovej organizácii ( o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vystupujúcej aj súkromnoprávnych vzťahoch môže vzniknúť potreba evidovať plnomocenstvá v súvislosti so správou súdu a zabezpečovaním výkonu súdnictva. V tomto kontexte je potom potrebné vykladať v tejto časti

obdobnú právnu úpravu - Zoznam hesiel. Pokiaľ ide o možnosť, aby sa zástupca štátneho orgánu alebo socialistickej organizácie odvolal na všeobecnú plnú moc uschovanú v správnych spisoch súdu (sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR č. 13/1969 Sbírky instrukcí), vzhľadom na rovnosť fyzických a právnických osôb ( ), na zrušenie tohto oznámenia ako aj na pôvodnú územnú pôsobnosť tohto oznámenia na bývalú Českú socialistickú republiku, táto inštrukcia stratila argumentačnú spôsobilosť.

Doktrinálny výklad v HANDL, RUBEŠ, Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1970, str. 116 dôvodí, že „všeobecná plná moc môže byť založená tiež v spise súdnej správy vedenom o všeobecných plných mociach; v tomto prípade postačí v procesných spisoch odkaz na túto plnú moc, pretože súd má vždy možnosť do spisu správy nahliadnuť“. Podstata dôvodov spočíva v prístupnosti plnomocenstva konajúcemu súdu. K tomuto súd v plnom rozsahu odkazuje na argumentáciu vyššie o nemožnosti takejto interpretácie ustanovení Spravovacieho poriadku pre spôsobilosť takéhoto výkladu privodiť ujmu na právach účastníkov konania.

V súvislosti so zakladaním plných mocí do osobitných zoznamov vedených súdom aj medzivojnová právna doktrína vo vtedajšej Československej republike pre územie Slovenska (ako aj Podkarpatskej Rusi) umožňovala v prípade, že išlo o všeobecné plné moci procesné, ktoré mohli byť dané vopred a bez zreteľa na určitý spor zapísané do zvláštneho zoznamu, ktorý bol verejný. Ak sa viedol súdny spor pri tomto súde, nebolo potrebnej zvláštnej plnej moci, ak bol vedený súdny spor u iného súdu postačoval výpis zo zoznamu plných mocí (Hora, V., Československé civilní právo procesní, Díl II., 3. doplnené vydanie, Praha 1932, str. 61, reprint Wolters Kluwer ČR, a.s., 2010). Tento zvláštny zoznam bol však verejný bez ďalšieho rozhodovania a preto nebola daná spôsobilosť takto založenej všeobecnej plnej moci procesnej, privodiť ujmu účastníkovi konania v dôsledku nemožnosti sa s touto oboznámiť, nie je možné preto dôvodiť ani historický výkladom.

Možno teda konštatovať, že JUDr. Jozef Kemp nepreukázal svoje oprávnenie konať za Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, keď v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/ XXX/XXXX nepreukázal svoje oprávnenie konať za Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, písomné podanie zo dňa 15.01.2013 doručené tunajšiemu súdu dňa 24.01.2013 teda nevyvolalo účinky vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ uvedené v .

Ďalej tiež v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ nepreukázalo, že jeho predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu, keď nezaložilo svoje aktuálne stanovy alebo iný dôkaz, z ktorého by táto skutočnosť bola preukázaná, do spisu, preto by ani v prípade dodatočného doloženia plnomocenstva JUDr. Jozefom Kempom nebol vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do konania účinný.

Vzhľadom na uvedené potom súd nekonal s Občianskym združením slovenských spotrebiteľov AZ ako s vedľajším účastníkom zastúpeným JUDr. Jozefom Kempom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, keď odporcovi, ktorý mal vo veci úspech v prevažujúcej časti žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli a navrhovateľ, v spore v prevažnej miere neúspešný, nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.