Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-42-2012.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. W., K. XX, zastúpeného K. V. K., bytom E. W., K. XX, proti odporcovi: L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 4. júna 2012 č. k. 26P/51/2011-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného, v časti zročného výživného a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/283/2006-88 zo dňa 09.05.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k. 6CoP/31/2007-119 zo dňa 25. 09. 2007 v časti vyživovacej povinnosti odporcu tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo sumy 59,75 eura (1.800,- Sk) na sumu 160 eur mesačne, počnúc dňom 30.09.2011, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Zročné výživné za čas od 30.09.2011 do 31.05.2012 v sume 805,42 eur povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur tak, ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok (správne má znieť: omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia - § 160 ods. 1 OSP). Vo zvyšku návrh zamietol. Konštatoval, že k zmene pomerov došlo na strane všetkých účastníkov konania. Navrhovateľ navštevuje prvý ročník Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, čím došlo k podstatnému nárastu jeho potrieb. Manželstvo odporcu bolo rozvedené a na dieťa z tohto manželstva bol zaviazaný platiť výživné vo výške 130 eur, pričom na takúto výšku výživného sa dobrovoľne zaviazal. Príjem odporcu je vo výške 456,36 eur mesačne a diéty za každý mesiac poberá vo výške 665,11 eur, teda jeho príjem netto mesačne činí 1130,47 eur. U matky navrhovateľa došlo k zmene pomerov spočívajúcich v tom, že bol s ňou ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov. Takto určené výživné spolu s rodinným prídavkami bude predstavovať dostatočnú sumu na krytie potrieb navrhovateľa vzhľadom na jeho vek ako aj odôvodnené potreby bez toho, aby sa odporca ocitol na hranici hmotnej núdzi. Vývoj životných nákladov, podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, ako aj schopnosti a možnosti odporcu, dostatočne odôvodnili zvýšenie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného dôvodu návrhu na zvýšenie výživného vyhovel a vyživovaciu povinnosť odporcu zvýšil zo sumy 59,75 eura (1.800,- Sk) na sumu 160 eur mesačne, počnúc dňom 30.09.2011, pričom takto určené výživné považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Súd prvého stupňa však nevyhovel návrhu navrhovateľa, pokiaľ išlo o výšku ním navrhnutého výživného, pretože odporca s prihliadnutím na jeho súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je
schopný prispievať na výživu vyššou sumou, ako je suma 160 eur mesačne. Zároveň vyčíslil zročné výživné tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Takto rozhodol s odkazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi i napriek jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zvýšenia výživného na sumu 130 eur. Uviedol, že jeho mesačný základný plat je vo výške 370 eur a zvyšok vo forme diét, avšak táto výška je závislá od počtu dní v mesiaci strávených v zahraničí v danom mesiaci. Tieto diéty ako zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia využíva na úhradu výdavkov spojených s touto cestou. Ak nie je na služobnej ceste, tak pracuje vo firme a vtedy dostáva len základný plat. Vzhľadom na to, že jeho firma má sídlo v Nitre, musel si zakúpiť auto a zabezpečiť nocľah u svojej sestry, ktorej dáva mesačne 80 eur. Nie je v jeho schopnostiach v súčasnej dobe platiť zvýšené výživné v sume 160 eur, ale iba 130 eur. Podľa jeho zistenia, matka navrhovateľa pracuje už v novom zamestnaní.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Pre zlý zdravotný stav musel zanechať štúdium na Slovenskej technickej univerzite a študuje na Vysokej škole ekonomiky a manažmentu verejnej správy so sídlom v Bratislave, ktorá škola je súkromná a spoplatnená sumou 700 eur za semester.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok vo výroku ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyžaduje, aby sa odvolací súd plne stotožnil s jeho procesným postupom a závermi. Zásadným kritériom je vecná správnosť napadnutého rozhodnutia. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu odpovedať na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odporca vo svojom odvolaní poukázal na príjem, ktorý je tvorený z väčšej časti diétami a vysvetľoval, prečo si musel kúpiť nové auto. Prakticky namietal tú skutočnosť, že matka navrhovateľa už pracuje a jemu príjem nepostačuje na to, aby platil súdom určené zvýšené výživné.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne poukázal na výdavky
navrhovateľa, príjem odporcu a jeho vyživovacie povinnosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o stanovenej výške výživného v sume 160 eur nakoľko príjem odporcu je 1.130,47 eura, z ktorého okrem navrhovateľa prispieva na výživu mal. M. v sume 130 eur. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si takýto nárok neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.