Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7P-162-2012.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/162/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o maloletého I. C.Č., T.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky I. C., T.. XX. X. XXXX, H. D., I. XXX a otca D. W., T.. XX. X. XXXX, H. D., I. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletý I. C., nar. XX. X. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Matka a otec budú zastupovať maloletého I. C. a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. C. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z., vždy do 22. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, od 22. 11. 2012.
Zročné výživné za obdobie od 22. 11. 2012 do 31. 1. 2013 vo výške 38,29 eur je otec povinný splácať mesačnými splátkami vo výške 5 eur, splatné vždy do 22. dňa kalendárneho mesiaca spolu s bežným výživným, k rukám matky, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 22. 11. 2012 domáhala uloženia povinnosti otcovi dieťaťa platiť výživné sumou minimálneho výživného od podania návrhu. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 1. 2013 súd začal konanie o úpravu osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa, o zastupovanie a spravovanie jeho majetku z dôvodu, že na súdnom pojednávaní bolo zistené, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia dieťaťa majú spolu ďalšie tri deti, ktoré žijú s matkou: D. C., T.. XX. X. XXXX, I. C.Ú., T.. XX. X. XXXX, I. C., T.. X. X. XXXX. Matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Otec prispieva na výživu detí sumou 10 eur mesačne na každé.
Otec detí súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Matke s deťmi sa snaží
pomáhať. Zabezpečí im drevo keď potrebujú. Ide s deťmi na odborné vyšetrenie, sprevádza deti do školy a predškolského zariadenia.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Obidvoch rodičov určiť na zastupovanie a spravovanie majetku dieťaťa. Súčasne navrhol uložiť otcovi povinnosť platiť minimálne výživné.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá a tretia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku:
Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, keďže rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou minimálneho výživného. Z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie, súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.