Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-267-2012.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: L. V., nar. XX.XX.XXXX, E. X/A, O., o zaplatenie 813,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,28 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 813,74 eur spolu s úrokom z úverovej istiny vo výške 21,24 % ročne zo sumy 670,90 eur od 18.01.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 775,94 eur od 01.03.2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.04.2007 uzavrel ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) uvedenej zmluvy uzavrel navrhovateľ s odporkyňou úverovú zmluvu, vydal odporkyni úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 20 000,- Sk (663,88 eur). Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a uhradila navrhovateľovi iba časť dlžnej sumy, a to sumu 671,72 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ dňa 20.01.2012 od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 29.02.2012 a dlh odporkyne sa stal v celom rozsahu splatným. Žalovaná suma pozostáva zo zvyšku istiny 670,90 eur, úroku z úveru 98,32 eur, dlžného poistného vo výške 6,72 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 37,80 eur.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila a keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 30.01.2013 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.04.2007, odstúpením od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42650519489100 zo dňa 20.01.2012, potvrdením o odfinancovaní, potvrdením o prijatých platbách a výpismi z úverového účtu odporkyne.
Z listín súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 20.04.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len zmluva). Na základe zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 610,50 eur (18 392,- Sk) na financovanie spotrebného tovaru. Zmluva je formulárovou zmluvou a jej súčasťou je aj časť C) Úverová karta, podľa ktorej klient (odporkyňa) ďalej žiada, aby ju navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol jej úverový rámec vo výške 20 000,- Sk (663,88 eur) a vydal úverovú kartu na jej meno. V tejto časti sa odporkyňa zaviazala splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca do 10. dňa v mesiaci. Navrhovateľ poskytol odporkyni kreditnú kartu, z ktorej odporkyňa vyčerpala sumu 920,- eur. Odporkyňa navrhovateľovi uhradila 671,72 eur. Listom zo dňa 20.01.2012 označeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy navrhovateľ okrem iného vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy do 14 dní s tým, že pokiaľ tak neurobí, bude jej navrhovateľ od 01.03.2012 účtovať aj úrok z omeškania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Zhodnotením zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Zmluva je tzv. formulárovou alebo aj typovou zmluvou a súčasťou zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého odporkyňa požiadala o vydanie úverovej karty a poskytnutie úverového rámca. Navrhovateľ jej vyhovel a odporkyňa čerpala finančné prostriedky vo výške 920,- eur. Na úhradu dlžnej sumy navrhovateľovi uhradila sumu 671,72 eur. Uvedená časť zmluvy, v ktorej odporkyňa požiadala navrhovateľa o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty na jeho čerpanie, nie je platne uzatvorenou zmluvou. Takéto poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľom odporkyni by za splnenia všetkých zákonných náležitostí bolo jednoznačne spotrebiteľským úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Pokiaľ ide o poskytnutie úveru navrhovateľom odporkyni prostredníctvom úverového rámca úverovej (kreditnej) karty, tak medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, a preto je takáto zmluva neplatná. Časť C) zmluvy je iba žiadosťou odporkyne o poskytnutie karty a úveru, no nie je písomnou zmluvou, teda dvojstranným písomným právnym úkonom medzi účastníkmi obsahujúcim všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (napr. RPMN, ročná úroková sadzba a pod.). Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na základe neplatne uzatvorenej zmluvy však navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky vo výške 920,- eur. Keďže zmluva je neplatná, odporkyňa je uvedenú sumu navrhovateľovi povinná vrátiť z titulu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že odporkyňa navrhovateľovi už uhradila sumu 671,72 eur, a preto je navrhovateľovi povinná vrátiť (vydať bezdôvodného obohatenie) ešte sumu 248,28 eur. Keďže odporkyňa v konaní nepreukázala, že by túto sumu navrhovateľovi uhradila, zaviazal ju na jej zaplatenie súd. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie podľa neho dlžnej sumy, ktorá zároveň zahŕňala aj sumu istiny 248,28 eur, listom zo dňa 20.01.2012 do 14 dní, pričom zároveň uviedol, že od 01.03.2012 bude účtovať úrok z omeškania. Na základe tejto výzvy splatnosť dlžnej sumy nastala v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 29.02.2012. Keďže odporkyňa do uvedeného dňa sumu 248,28 eur navrhovateľovi neuhradila, je od 01.03.2012 v omeškaní a od tohto dňa patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, t. j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania vo výške 1 %, a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý mu súd z dlžnej sumy istiny priznal. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku a zaviazal odporkyňu na úhradu uvedenej sumy a úroku z omeškania, pričom v súlade s ustanovením § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže súd nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zaviazal odporkyňu iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré jej navrhovateľ poskytol, a to po odrátaní už ňou uhradenej sumy. Taktiež súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v zmysle vyššie uvedených dôvodov. Nad rámec uvedeného považoval súd návrh za nedôvodný, a preto vo zvyšku návrh zamietol. Keďže medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, nemožno na základe neplatne uzatvorenej zmluvy priznať navrhovateľovi akýkoľvek úrok, akékoľvek poplatky, náklady na uplatnenie pohľadávky a taktiež započítavať doterajšie úhrady odporkyne inak, než na poskytnutú istinu. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, tak toto súd považoval iba za výzvu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov odporkyni a nie za platné odstúpenie od zmluvy, keďže nemožno odstúpiť od zmluvy, k platnému uzatvoreniu ktorej ani nedošlo. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, ktoré je súčasťou zmluvy, tak toto nepovažoval súd taktiež za platne dohodnuté, a preto z titulu neuhradeného poistného navrhovateľovi nepatria žiadne nároky. Podľa zmluvy odporkyňa mala byť poistená aj v prípade čerpania úveru podľa časti C zmluvy. Keďže však k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere podľa časti C zmluvy
nedošlo, nemohla odporkyňa ani čerpať úver (navrhovateľ jej poskytol iba finančné prostriedky bez právneho dôvodu), a preto nemohlo byť v tejto súvislosti platne dojednané ani poistenie. Okrem toho v časti zmluvy o úvere ohľadne poistenia klienta ide o rozšírenie záväzkov odporkyne bez toho, aby jasne a zrozumiteľne boli v zmluve uvedené podmienky poistenia. Je neprijateľné, aby poistenie bolo zahrnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere takým spôsobom, že odkazuje iba na rámcové poistné zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a poisťovňou a všeobecné podmienky poisťovne, pričom nie je skutočne zrejmé ani to, či vôbec bola odporkyňa s nimi podrobne oboznámená. Takto dohodnutá poistná zmluva je neplatná aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný, pričom úspešnejšia bola odporkyňa, ktorá si náhradu trov neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.