Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-198-2012.pdf
PDF · 83.89 KB
No categories available
10C/198/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Š. XXX/XX, G., zast. JUDr. Petrom Šrobárom, advokátom so sídlom Senecká 6/1031, Tomášov, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, o návrhu žalobcu na zaplatenie 1.800 Eur s príslušenstvom a protinávrhu žalovaného na zaplatenie 2.700 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 1.800,-Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.01.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v sume 108 Eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný advokátovi JUDr. Petrovi Šrobárovi, so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.06.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.800 Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 3.500 Eur. Pôžička vo výške 3.500 Eur bola žalovanému vyplatená dňa 30.05.2011 a žalovaný sa požičanú sumu zaviazal vrátiť do 31.12.2011. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil riadne a včas, nakoľko žalobcovi vrátil len 1.700 Eur, tzn. dlh žalovaného predstavuje sumu vo výške 1.800 Eur.
Súd vo veci dňa 13.06.2012 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatnenej pohľadávky, proti ktorému však žalovaný podal dňa 13.07.2012 odpor. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že dňa 28.05.2011 bol vo Francúzku pokutovaný za dopravný priestupok, a to pokutou vo výške 3.720 Eur nakoľko mal na tachografe osadený magnet. Predmetný magnet mal však osadený na príkaz žalobcu. Po návrate domov uzavrel so žalobcom Zmluvu o pôžičke a dohodol sa s ním, že mu bude žalobca splátky zo mzdy strhávať v takom rozsahu, aby mu bolo zo mzdy vyplatených najmenej 800 Eur. Nakoľko však žalovaný na Vianoce dostal mzdu len 400 Eur a v januári 100 Eur, rozhodol sa že splátky pôžičky žalobcovi platiť nebude a bude od žalobcu žiadať zaplatenie sumy vo výške 2.700 Eur, nakoľko je zodpovedný za uloženie pokuty, keďže ho nútil používať magnet. Dňa 17.07.2012 žalovaný doručil tunajšiemu súd protinávrh, ktorým žiadal súd, aby zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2.700 Eur.
Na pojednávaní dňa 26.11.2012 žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, nakoľko žalovaný potreboval peniaze z dôvodu, že mal problémy s policajtmi vo Francúzku. Dňa 30.05.2011 poslal sumu vo výške 3.500 Eur žalovanému do Francúzka prostredníctvom Western Union.
Žalovaný následne uviedol, že so žalobou nesúhlasí, uviedol, že bol zamestnancom žalobcu, pričom pracovnú zmluvu predložiť nevedel. Tvrdil, že u žalobcu pracoval asi tri roky a pokutu dostal na pracovnej ceste vo Francúzku z dôvodu, že mal na príkaz zamestnávateľa osadený magnet. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca má v robote zošit, v ktorom sú zaevidované žalovaným tvrdené skutočnosti, preto žiadal súd, aby žalobcovi uložil povinnosť predmetný zošit založiť do súdneho spisu.
Žalobca dňa 04.12.2012 doručil tunajšiemu čestné vyhlásenie, ktorým čestne vyhlásil, že ako fyzická osoba - žalobca nebol nikdy zamestnávateľom žalovaného, uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ZK-TRANS, s.r.o. Žalovaný bol zamestnancom spoločnosti, ktorá nie je účastníkom tohto konania. Ďalej uviedol, že taký zošit ako opisoval žalovaný na pojednávaní neexistuje.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh, Zmluva o pôžičke, výpis trestného odsúdenia, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Súd v merite veci rozhodol na pojednávaní 30.1.2013 z dôvodu, že žalovaný termín pojednávania bral na vedomie a žiadnym spôsobom neospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Dokonca na pojednávaní konanom 26.11.2012 žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých mená mal nahlásiť v lehote piatich dní. V tejto lehote žalovaný nenavrhol výsluch konkrétnych svedkov a preto súd vytýčil pojednávanie na 30.1.2013, ktorého sa nezúčastnil. Je pravdou, že zaslal na súd 4.2.2013 potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti , avšak po pojednávaní. Súd na pojednávaní postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a podľa názoru súdu žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade , že sa nemohol zúčastniť pojednávania, do termínu pojednávania ospravedlniť neúčasť na pojednávaní a uviesť dôvod neúčasti na pojednávaní. V zmysle týchto intencií sa žalovaný nesprával.
Žalobca so žalovaným uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 3.500 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 31.12.2011. Žalovaný z poskytnutej pôžičky vrátil len 1.700 Eur.
Súd sa oboznámil s výpisom trestného odsúdenia, odvolacieho súdu v Douai, súdu prvej inštancii v Dunkerque z 21.3.2012, z ktorého súd zistil, že žalovaný sa dopustil priestupku proti pravidlám cestnej premávky 28.5.2011 dvakrát a v čase od 1.5. do 2.5.2011 za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3 728,-Eur.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade predmetom konania je vrátenie pôžičky, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 10.6.2011. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31.12.2011. Peňažná suma vo výške 3500,-Eur bola žalovanému vyplatená 30.5.2011 zaslaním na Poštu do Francúzska cez Western Union. Doposiaľ žalovaný zaplatil žalobcovi z dlžnej sumy 1700,-Eur. Žalovaný sa bránil, že síce žalobca mu vyplatil 3500,-Eur ale nie z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke ale z dôvodu , že mal vo Francúzsku počas pracovnej cesty nepríjemnosti a vyplatená suma bola minutá na tieto účely. Žalovaný žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že by žalobca mu zaslal peniaze z titulu spomínaných problémov. Je pravda, že súdu predložil výpis trestného odsúdenia, z ktorého vyplýva, že bol uznaný vinným a odsúdený predsedom súdu prvej inštancie v Dundurque a bola mu uložená pokuta vo výške 3728,-Eur a pevný poplatok konania 22,-Eur. Žalovaný pokutu odôvodnil jazdou bez osadenia magnetu na príkaz zamestnávateľa. Žalovaný tvrdil, že je zamestnancom žalobcu. Podľa potvrdenia žalobcu žalovaný je zamestnancom spoločnosti ZK - Trans s.r.o., ktorej konateľom je žalobca.
V danom prípade navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na všetkých pojmových znakoch zmluvy a to prenechanie veci na voľné nakladanie, druhovo určené veci, dočasnosti právneho vzťahu, povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu a aj na splatnosti jej vrátenia. V prípade úspechu na strane žalovaného žalovaný by musel preukázať, že na príkaz zamestnávateľa mal osadený magnet, z ktorého dôvodu mu bola uložená pokuta. Z pripojeného dôkazu súd síce zistil, že žalovaný porušil pravidlá cestnej premávky, približne v rovnakom čase, ako mu žalobca peniaze zaslal do Francúzska. V tomto smere však žalovaný nepreukázal, že finančný obnos vo výške 3500,-Eur použil na zaplatenie pokuty. Ak by tomu tak bolo, musel mu byť vystavený doklad o zaplatení pokuty, ktorý súdu nepredložil. V prípade pravdivosti tvrdenia žalovaného o poskytnutí peňazí zo strany žalobcu žalovanému na zaplatenie pokuty, potom je nepochopiteľné, z akého dôvodu žalovaný podpísal dňa 10.6.2001 právny úkon - zmluvu o pôžičke zo žalobcom ako fyzickou osobou. V konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že by právny úkon by podpísal pod fyzickým alebo psychickým nátlakom.
Ako už hore súd uviedol, žalovaný v konaní nepreukázal že by peniaze použil na zaplatenie pokuty, ďalej nepreukázal, že by mu žalobca dal príkaz neosadiť magnet. Je pravdou, že pojednávanie konané dňa 26.11.2012 žalovaný žiadal odročiť za účelom výsluchu svedkov, ktorých mená mal nahlásiť v lehote piatich dní. Túto povinnosť si nesplnil a nenavrhol výsluch konkrétnych svedkov. Okrem toho žiadal, aby žalobca predložil nepomenovateľný zošit, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca mu strhával peniaze z výplaty. Žalobca poprel existenciu takéhoto zošita, z ktorého dôvodu dôkaz do spisu založený nebol.
V danom prípade žalovaný neniesol dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.800 Eur od 01.01.2012 až do zaplatenia.
Čo sa týka protinávrhu žalovaného, tento žiadny spôsobom nepreukázal, že mu vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.700 Eur, preto súd uplatnený protinávrh žalovaného zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 108 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 444,75 Eur súd žalobcovi nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil v lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., keďže rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 30.01.2013 a trovy právneho zastúpenia vyčíslené až dňa 06.02.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.