Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-71-2012.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. H. XXXX/XX proti odporcovi F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. XXX/X, o zaplatenie 1.606,77 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. novembra 2011, č.k. 3C/95/2011-47, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.606,77 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že účastníci sú spoluvlastníkmi nedokončenej stavby rodinného domu vo V. R., postavenej na parcele č. XXXX/XX o výmere 439 m2. Obaja majú rovnaké právo dom užívať, a to v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Vyslovil názor, že vlastník veci nemôže byť zároveň aj nájomcom tej istej veci. Ak teda odporca dom, ktorý má v spoluvlastníctve s navrhovateľkou, užíva, nedopúšťa sa na úkor navrhovateľky bezdôvodného obohatenia. Nepovažoval za podstatné, že dom je postavený na pozemku, ktorý je výlučným vlastníctvom navrhovateľky, pretože stavba nie je súčasťou pozemku a je realizovaná na pozemku navrhovateľky od počiatku s jej súhlasom (nejde o stavbu na cudzom pozemku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka si pred stavbou nevysporiadala vzťahy s odporcom, týkajúce sa pozemku pod stavbou a priľahlého pozemku a súhlasila s umiestnením stavby v spoluvlastníctve s odporcom na svojom pozemku bez toho, aby od odporcu požadovala finančnú náhradu za užívanie svojho pozemku, čo svedčí o jej súhlase s bezodplatným užívaním pozemku odporcom. Len následne po zhoršení osobných vzťahov začala tvrdiť, že odporca nemá právny dôvod na užívanie pozemku.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítala, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že účastníci si pred začatím stavby žiadnym spôsobom nevysporiadali vzťahy k pozemku pod stavbou, avšak v žiadnom prípade z jej súhlasu s umiestnením stavby nemožno vyvodzovať súhlas s bezodplatným užívaním pozemku odporcom. Aj v prípade, pokiaľ by taký súhlas odporcovi dala, takýto súhlas nemôže byť trvalý a mohla by ho kedykoľvek vziať späť, nakoľko nedošlo medzi nimi k uzavretiu nájomnej zmluvy, pri ktorej by musela rešpektovať dohodnutú dobu, počas ktorej by odporca ako nájomca mohol vec - pozemok využívať. Vyslovila
názor, že vytvorenie stavby na cudzom pozemku v sebe nesie vždy prvok zmeny vecnoprávnych pomerov. Umiestnenie stavby na pozemok je prejavom iuris disponendi, preto umožniť zriadenie stavby k pozemku možno len úkonom, ktorý je svojou povahou dispozičným úkonom. Nakoľko však k zriadeniu vecného bremena, ani k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, nepochybne dochádza na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže užíva parcelu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, keď jej súhlas ako výlučnej vlastníčky pozemku, daný pre účely stavebného konania takýmto právnym dôvodom nie je. Súhlas v stavebnom konaní bol udelený výlučne pre naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre vydanie stavebného povolenia a žiadnym spôsobom neriešil obsah a rozsah vzájomných práv a povinností medzi účastníkmi, týkajúci sa využitia pozemku v jej vlastníctve. V závere vyslovila názor, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Odporca vo vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Okolnosť, že navrhovateľka nemala záujem vysporiadať vzťahy k pozemku pred začatím stavby, považuje za jej zámer. Uviedol, že predmetný rodinný dom je od 11.11.2008 v štádiu výstavby, dodnes nie je dokončený, ani skolaudovaný, pričom prakticky ho užíva sama navrhovateľka.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatnila dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V prejednávanej veci zistil odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, že súd prvého stupňa posudzoval uplatnený nárok navrhovateľky podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia. Z neho vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
Z prednesov navrhovateľky, ako aj obsahu odvolania je zrejmé, že navrhovateľka voči odporcovi uplatňuje bezdôvodné obohatenie, získané plnením bez právneho dôvodu, keď poukazuje na to, že odporca užíva pozemok jej vlastnícky patriaci, bez právneho dôvodu.
Pod skutkovú podstatu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu patria jednak prípady, kedy právny dôvod neexistoval od začiatku a ďalej prípady, kedy právny dôvod bol pôvodne daný a neskôr odpadol. Získanie bezdôvodného obohatenia za plnenie, kde právny dôvod neexistoval od počiatku, je charakterizované splnením týchto predpokladov:
- postihnutý subjekt poskytol plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu,
- na poskytnutie tohto plnenia tomu, komu bolo plnené, neexistoval od počiatku právny
dôvod (ten, kto poskytol plnenie, nebol dlžníkom a ten, kto ho prijal nebol veriteľom v
súvislosti s týmto plnením)
- na strane toho, kto plnil sa jednalo o omyl, resp. nesprávny predpoklad, týkajúci sa dlhu
alebo veriteľa.
V občianskom súdnom konaní potom žalobca musí preukazovať splnenie týchto konkrétnych predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, pričom bezdôvodné obohatenie je získané okamihom prijatia plnenia. Poskytnutie plnenia môže spočívať teda v aktívnom konaní, ale aj v trpení niečoho. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, ide v prípade, ak sú splnené nasledujúce predpoklady:
- určitému subjektu bolo na základe existujúceho právneho dôvodu poskytnuté plnenie,
majúce majetkovú hodnotu,
- tento právny dôvod však neskôr zanikol a tým dodatočne odpadla dôvodnosť poskytnutého
- plnenia (nadobudnutie majetkových hodnôt prestalo byť oprávnené).
Aj tieto okolnosti musí v súdnom konaní preukazovať žalobca, pričom za bezdôvodné obohatenie sa považuje plnenie získané okamihom odpadnutia právneho dôvodu plnenia. Typickým príkladom bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol, je prospech získaný plnením zo zmluvy, ktorá bola neskôr zrušená. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľnosti, v takýchto prípadoch za bezdôvodné obohatenie sa považuje hodnota užívania, ktorá je v podstate totožná s výškou nájomného, pokiaľ by bola uzavretá nájomná zmluva, čoho sa aj v danom prípade domáha navrhovateľka. Pre rozhodnutie vo veci bolo preto potrebné predovšetkým posúdenie, či odporca, ktorý spolu s navrhovateľkou spoločným konaním buduje rodinný dom na pozemku navrhovateľky, užíva pozemok pod týmto domom bez právneho dôvodu.
Odvolací súd považuje závery súdu prvého stupňa o tejto otázke za správne a zodpovedajúce vykonaným dôkazom, najmä tvrdeniam samotnej navrhovateľky v návrhu na začatie konania, ako aj predloženej listine, ktorá obsahuje vyjadrenie k stavbe zo dňa 20. októbra 2008. Stanovisko navrhovateľky vyjadrené v odvolaní o tom, že súhlas v stavebnom konaní bol udelený výlučne pre naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre vydanie stavebného povolenia a žiadnym spôsobom neriešil obsah a rozsah vzájomných práv a povinností medzi účastníkmi, týkajúci sa využitia pozemku je neakceptovateľné. Vyplýva totiž z popisu okolností, týkajúcich sa začatia výstavby spoločného rodinného domu účastníkov tak, ako to uviedla navrhovateľka v návrhu na začatie konania, ako aj vo výzvach adresovaných odporcovi, že účastníci žili v spoločnej domácnosti a dobrovoľne sa rozhodli na základe vzájomnej dohody postaviť rodinný dom na pozemku navrhovateľky. Pokiaľ ide o súhlas s takouto výstavbou na pozemku jedného zo stavebníkov, tak takýto súhlas nie je možné oddeliť a považovať za samoúčelný len pre účely stavebného konania, ale takýto súhlas musí nevyhnutne mať za následok aj úpravu ďalších vzťahov po začatí stavby až do doby, pokiaľ nedôjde k ďalšej dohode, resp. vyporiadaniu úradným rozhodnutím.
Vzhľadom na takto preukázané jednoznačné okolnosti nie je opodstatnený záver o tom, že odporca získal užívaním, resp. postavením rodinného domu spolu s navrhovateľkou na jej pozemku bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu s tým, že by právny dôvod neexistoval od začiatku. Navrhovateľkou bolo síce poskytnuté plnenie majúce majetkovú hodnotu, avšak nie je naplnený ďalší predpoklad, t.j. že pre poskytnutie tohto plnenia odporcovi by neexistoval od počiatku právny dôvod a že na strane navrhovateľky by sa jednalo o omyl alebo nesprávny predpoklad takéhoto plnenia. Ku začatiu stavby pristúpili obaja účastníci s plným vedomím predmetných okolností predmetných okolností, t.j.
že spoločne zhotovia stavbu na pozemku vlastnícky výlučne patriacom navrhovateľke, pričom žiadnu kompenzáciu za pozemok si účastníci nedohodli.
Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu nemohlo vzniknúť ani z dôvodu, že by takto konštatovaný právny dôvod dodatočne odpadol. Odporca začal užívať predmetný pozemok na základe ústnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ktorá v zmysle ust. § 46 ods. 1 a contrario nemusí mať písomnú formu. Bezdôvodné obohatenie by mohlo vzniknúť len v prípade zrušenia takejto zmluvy, a to dohodou účastníkov, súdnym rozhodnutím alebo odstúpením od zmluvy. Predmetná zmluva uzavretá ústne medzi účastníkmi ohľadom užívania pozemku nebola zatiaľ zrušená a nemohlo dôjsť ani k účinnému odstúpeniu od zmluvy. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž od zmluvy môže jej účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Súd prvého stupňa tak správne posúdil otázku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorý by mal vzniknúť plnením bez právneho dôvodu, a preto dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nie je opodstatnený.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom ktorého je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaním nezistil taký postup súdu prvého stupňa v súvislosti s hodnotením dôkazov, ktorý by bol v rozpore s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súdu hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil prejav navrhovateľky, týkajúci sa užívania jej pozemku na spoločnú stavbu účastníkov daný 20. októbra 2008, pričom prihliadol aj na všetko, čo uviedla navrhovateľka v návrhu na začatie konania a tiež ako aj účastníčka konania na pojednávaní súdu prvého stupňa. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ tak možno napadnúť len výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatnených dôvodov na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/, nemohol považovať odvolanie za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .