Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-0T/11/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Michal CALKO, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. januára 2013 vo Svidníku takto

rozhodol:

Obžalovaný W.. R. M., nar. X.X.XXXX O. Č., okres Medzilaborce, trvalé bytom M., U.. K. XXXX/XX, okres Stropkov, dôchodca, v zastúpení obhajcom JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária Svidník, ul. Sov. hrdinov č. 164/66,

sa podľa / o s l o b o d z u j e spod obžaloby

Okresného prokurátora vo Svidníku zo dňa 16.8.2010 sp. zn. - 9, ktorá mu kládla za vinu, že dňa 14.8.2010 v čase okolo 11.20 hod. v byte na 7. poschodí bytovej jednotky č. XXXX/XX I. K. U. O. M. v stave pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej bývalej manželke W.. G. M. a v kuchyni bytu na ňu trikrát pľuvol a keď menovaná povedala, že na neho zavolá políciu, skričal na ňu „ opováž sa zavolať políciu, tak ťa zabijem“,

t e d a

inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na blízkej osobe ,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b / Tr. zákona,

l e b o skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor vo Svidníku podal obžalobu dňa 16.8.2010 na obžalovaného W.. R. M. a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Bolo vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného a svedkyne - poškodenej. Taktiež čítaním svedeckej výpovede poškodenej a oboznámením sa zápisom o vykonaní dychovej skúšky. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.9. 2010, sp. zn. -104, proti ktorému okresný prokurátor podal odvolanie.

Titulom odvolania Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 16.12.2010, sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok, vec vrátil na nové konanie, vo veci vyslovil právny názor, podľa ktorého je potrebné dôsledne - podrobne vypočuť tak obžalovaného, ako aj poškodenú k všetkým okolnostiam hádky zo dňa 14.8.2010. Pritom je potrebné, aby obžalovaný objasnil dôvody jeho rozporuplných výpovedí, tento by sa tiež mal vyjadriť k tomu v akom psychickom rozpoložení sa nachádzal a ako sa správala poškodená. Rovnako je potrebné dopočuť aj poškodenú k tomu v akom psychickom stave bola počas hádky a ako sa správal obžalovaný a či sa o tomto konflikte niekomu nezdôverila a ak áno, komu a tohto je potrebné k tomu vypočuť. Poškodená trestné oznámenie podala dňa 14.8. 2010 o 11.50 hod. pred povereným príslušníkom PZ por. F. W., ktorú je potrebné vypočuť k tomu v akom psychickom stave bola poškodená v dobe podania trestného oznámenia, keďže bolo podané tesne po hádke s bývalým manželom. Dňa 14.8.2010 o 12.00 hod. bol obžalovaný zaistený, pričom z príslušného záznamu nie je zrejme, kto tento úkon vykonal, preto je potrebné zistiť, ktorí príslušníci tento úkon vykonali a týchto k tomu vypočuť, najmä k tomu v akom psychickom stave bol zaistený, prípadne, čo hovoril v ich prítomnosti, resp. ak boli v styku s poškodenou, treba ich vypočuť aj k jej psychickému stavu. O tomto úkone by mal byť vyhotovený úradný záznam, ktorý je potrebné vyžiadať a rovnako je treba vyžiadať aj záznam o telefonickom oznámení, ktoré mala vykonať poškodená. Doplniť trestné spisy obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa oboznámiť s obsahom týchto spisov. Ak bude poškodená prítomná pri vykonávaní dokazovania tejto umožniť, ak o to prejaví záujem, aby sa k týmto dôkazom vyjadrila, prípadne jej udeliť právo záverečnej reči. Prvostupňovému súdu nič nebráni, ak to bude považovať za nevyhnuté, aby si zaobstaral správy o povesti a odpis registra trestov nielen obžalovaného, ale aj poškodenej, prípadne vykonal aj iné dôkazy majúce vzťah k prejednávanej veci, ktoré by súdu napomohli objasnenie veci. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť.

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho senátu doplnil dokazovanie v naznačenom smere, vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. marca 2011. Proti rozhodnutiu okresný prokurátor podal odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.6. 2011, sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na okolnosti, že vo veci ide o klasický prípad vzájomnej manželskej hádky, v tomto prípade bývalých manželov, v ktorom nie je bez pochybnosti možné uzavrieť, že skutok sa stal, keďže existujú len dve proti sebe stojace skupiny priamych dôkazov, obhajoba obžalovaného a tvrdenie poškodenej a neexistuje žiadny ďalší priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by verziu poškodenej alebo obžalovaného podporoval. Ani zistenia z registra trestov obžalovaného, ani v konaní dodatočne preukázane rozrušenie u poškodenej neprispeli k odstráneniu pochybnosti o spáchaní skutku. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu nestotožnil s tvrdeniami okresného súdu, ani s jeho postupom pri hodnotení vierohodnosti výpovedí obžalovaného na jednej strane a poškodenej na strane druhej. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo len zdanlivo o situáciu tvrdenia proti tvrdeniu. Viaceré okolnosti, ktoré okresný súd opomenul zohľadniť totiž mohli okresnému súdu napomôcť posúdenie miery hodnovernosti proti sebe stojacích výpovedí. Poukázal, že predovšetkým je nevyhnutné vziať v úvahu skutočnosť, že i keď obžalovaný v prípravnom konaní jednoznačne popieral spáchanie skutku v zmysle tvrdení poškodenej o jeho priebehu a jednotlivých prvkoch, pri výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie pripustil skutočnosť, že na poškodenú pľuvol. Táto okolnosť má podľa názoru krajského súdu zásadný význam pre hodnotenie hodnovernosti výpovede poškodenej, ktorá na rozdiel od obžalovaného žiadnu z podstatných okolnosti skutku, ktoré boli pojaté do skutkovej vety obžaloby, v žiadnej zo svojich výpovedí neopomenula uviesť, ani nezmenila, ale na druhej strane aj obžalovaného. Táto okolnosť totiž logický vyvoláva úvahu, že oproti tvrdeniu poškodenej pôvodne protichodné tvrdenie obžalovaného, po tejto zmene paradoxne podporuje doposiaľ nemenné tvrdenia poškodenej a preto následkom tejto situácie už nemôže byť názor o pretrvávajúcej rovnakej vierohodnosti proti sebe stojacích výpovedí namieste. Dodatočne na podklade skoršieho zrušujúceho uznesenia krajského súdu, zistené okolnosti psychického stavu poškodenej po útoku a jeho ohlásení zložkám polície, bude tiež nevyhnutné v rámci doteraz vykonaného dokazovania opätovne logický zahrnúť do posudzovania hodnovernosti výpovedí oboch strán. Aj fakt, že obžalovaný už bol odsúdený, a to pre opakované napádanie poškodenej, povaha trestnej činnosti jednoznačne dokresľuje vierohodnosť, resp. nevierohodnosť výpovede obžalovaného. Uvedené skutočnosti bude musieť okresný súd vziať pri hodnotení dôkazov do úvahy. V spojení s tým krajský súd ponechal na zváženie okresnému súdu, ak ani na základe doteraz uvedeného nedospeje k jednoznačnému záveru o vierohodnosti konkrétnej výpovede, či priberie do konania znalca z odboru psychológia na skúmanie osobnosti obžalovaného i poškodenej, avšak je tiež možné čítať ako listinné

dôkazy znalecké posudky z odboru psychiatrie na obžalovaného a z odboru psychológie na poškodenú z trestných veci Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XX, a to predovšetkým z pohľadu okolností týkajúcich sa vierohodnosti tých osôb, pričom konečný záver o vierohodnosti tej ktorej výpovede bude samozrejme v kompetencií súdu.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku mu kladeného za vinu tak, ako bol popísaný v obžalobe priznal, že potom čo prišiel domov z pohostinstva pod vplyvom alkoholických nápojov, tak sa s manželkou pohádali, lebo túto hádku vyvolala ona pri jeho opätovnom odchode z domu, keďže jej predtým vyčítal amorálne veci spojené podľa neho s jej neverou voči nemu, nakoľko keď sa vrátil z výkonu trestu na jej požiadanie zostali spolu žiť v jednej domácnosti ako keby rozvedení neboli a on keď sa mal vrátiť z nemocnice, tak sa jej nemohol dovolať skoro ráno domov, preto nadobudol dojem, že nebola doma. Z toho bol dva týždne pred incidentom psychicky na dne, je pravdou, že požíval alkoholické nápoje, minimálne sa stravoval. Počas týchto dvoch týždňov sa k nej vôbec neozýval, nakoľko bol hlboko urazený podľa neho jej nemorálnym správaním, pričom uvedený deň 14.8.2010 prišiel opätovne domov, tak ako už spomínal, pohádali sa, počas toho on poukazoval na tieto nemorálne veci, priznal, že padli aj tvrdšie slová a to navzájom, avšak v žiadnom prípade tam nebola žiadna debata o volaní polície z jej strany, či z jeho strany, ak to urobí, tak ju zabije, dokonca mal pocit, že keď odchádzal po tejto hádke z domu obaja sa riadne ukľudnili. Podľa neho je nelogické, že ak by niečo také spomínala, aby hneď na to odišiel z domu pokojne preč a nepresviedčal ju vzhľadom na to, že je v podmienke, ak by bol presvedčený o tom, že to tak urobí, aby políciu nevolala. Mal možnosť sa od bývalej manželky odsťahovať po návrate z výkonu trestu ako už spomínal, na jej naliehanie tak neurobil. Po príchode z výkonu trestu jej hneď ako mu boli vyplatené peniaze odovzdal dôchodok za štyri mesiace, čo v jeho prípade predstavuje sumu viac ako 500,- eur a súčasne jej prispel ďalšou sumou na rekonštrukciu bytu, čo predstavovalo sumu cca 100 tisíc bývalých Sk. Taktiež jej každý mesiac z dôchodku odovzdával sumu cca 14 tisíc bývalých Sk a preto aj potom v čase, keď sa vrátil z výkonu, keďže sa o neho riadne starala, bolo navarené, bol opratý a žili spolu vo vzájomnej úcte ešte lepšie ako predtým, ako odišiel do výkonu trestu, nadobudol dojem, žeby bolo vhodné. aby sa spolu zase vzali a nežili ako cigáni, preto považoval skutočnosť, že keď sa mal vrátiť z nemocnice a nemohol sa jej dovolať, keďže si z toho urobil záver o jej údajnej nevere za jej nemorálne správanie. Je mu ľúto, že ako dlhoročný stredoškolský pedagóg neudržal nervy na uzde a pohádal sa s ňou a to len kvôli tým telefonátom spred dvoch týždňov, on má dôvod na to, aby podozrieval svoju bývalú manželku, že sa stretáva s niekým iným, pretože jeden z ich synov tak, ako sa mu manželka priznala pred 26 rokmi nie je jeho. On však nikdy túto skutočnosť v rodine nespomínal a o chlapca sa staral ako o vlastného. Urobil chybu predovšetkým v tom, že keď odchádzal z domu po tejto hádke, tak manželke povedal, že toto chlapcovi, ktorý sa mal v tento deň vrátiť domov oznámi. A preto podľa neho v snahe nejako vyriešil túto situáciu a vediac o tom, že je v podmienke, nesmie požíval alkoholické nápoje, aj napriek tomu bol v tom čase pod vplyvom alkoholických nápojov, podala trestné oznámenie na políciu. Niekoľkokrát zopakoval, že bývalej manželke sa nevyhrážal zabitím v nadväznosti na to, že ona mu povedala, že zavolá na neho políciu. Vzhľadom na to, že má dôvod byť žiarlivý, snažil sa vždy, aby ich spolužitie bolo riadne tak, aby deti mali riadny domov, nakoľko aj byt prerábali preto, aby zostal pre jedno z detí a oni by sa spolu odsťahovali do iného menšieho. Jednoznačne sa v tejto veci cíti byť nevinný, nakoľko behom pár minút a jednej hádky sa opäť dostal do väzby, pričom aj jeho predchádzajúce odsúdenie skončilo tak, ako skončilo bez riadneho súdneho procesu, lebo zanedbal možnosť podanie opravného prostriedku proti vydanému trestnému rozkazu v zákone stanovenej lehote. Tento určite chcel podať, ale svojho obhajcu oslovil až po jeho uplynutí. Keby vedel, že to tak dopadne, nikdy by so svojou bývalou manželkou nezostal žiť v jednej domácnosti. Obžalovaný odstránil rozpor vo výpovedí a zotrval na tom čo uviedol pred sudcom pre prípravné konanie, že na poškodenú pľuvol v hornej časti pravej ruky, nakoľko táto vyvracala pravdivé fakty. Potvrdil, že bol v normálnom psychickom stave, trochu nervózny, v mieste bydliska je známy tým, že nepožíva tvrdý alkohol iba 12 stupňové pivo. K osobnému spolunažívaniu s bývalou manželkou - poškodenou uviedol, že už na druhy deň po prepustení z väzby normálne komunikovali, uvedomili si chybu, pretože nebol dôvod na takúto hádku, tieto dobré vzťahy naďalej pretrvávajú, táto sa o neho stará, teda je o neho postarané, po vzájomnej dohode táto mu kúpila byt a v mesiaci marec 2011 sa nasťahuje do nového bytu, v doterajšej spoločnej domácnosti majú oddelené spálne, ostatné priestory užívajú spoločne, pričom právne následky z toho znáša on. Ku svojej osobe doplnil, že je kľudný typ človeka, za 37 rokov pedagogickej činnosti nikdy nemal problémy so žiakmi, za dobu manželstva sa poškodenej nevyhrážal, vždy bol tou osobou ktorá cca o 05.30 hod. išla kúpiť noviny, cigarety, do potravín, z tohto konania sú prekvapení občania v mieste bydliska, býva v obytnom dome a s každým

vychádza dobre. Potvrdil, že má vážne zdravotné problémy a nevie ako to bude s ľavou nohou, pretože časť chodidla je amputovaná, tento sa pohybuje iba za pomoci barlí.

Z výpovede poškodenej tak ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní vyplýva, že je pravdou, že potom čo sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody začali žiť v spoločnej domácnosti, nakoľko boli po rozvode a ako bývalý manžel nemá iné bývanie. Je pravdou, že v čase, keď sa vrátil z výkonu, práve realizovala rekonštrukciu bytu, na ktorý obžalovaný prispel cca sumou 85 tisíc Sk, nakoľko bola vykonaná kompletná rekonštrukcia bytu. Súčasne poukázala na to, že aj po návrate z výkonu trestu sa u obžalovaného objavovali žiarlivostné scény, u ktorého sa tieto prejavujú prakticky od počiatku ich manželstva, pričom v tom poslednom období to bolo spojené so situáciou, že ona bola doma s majstrom v rámci rekonštrukcie bytu, ktorý je minimálne od nej mladší cca 20 rokov a keď prišiel domov a obvinil ju ako aj jeho, že mali pomer a s týmto potom odišiel aj do mesta, kde narobil reči, výsledkom ktorých boli rodinné problémy toho majstra, ktorý následne aj odmietol vykonať ďalšie práce. K samotnému skutku uviedla, že v deň rozhodný 14.8.2010 obžalovaný odišiel z domu už o 05.00 hod. ráno o 09.00 hod. sa vrátil pod vplyvom alkoholických nápojov a začal jej bezdôvodne vulgárne nadávať. Keďže to už nemohla zniesť, tak aj ona na to slovne reagovala, prebehla medzi nimi klasická hádka, na čo on z domu opäť odišiel, kam ona nevie, do bytu sa vrátil okolo 11.00 hod., kde opätovne jej začal bezdôvodne vulgárne nadávať, načo aj ona reagovala slovne, načo mal k nej pristúpiť a bezdôvodne trikrát pľuvnúť do tváre. Na to zareagovala ona tak, že mu povedala, že toto už prehnal a že preto zavolala políciu. Načo on zareagoval s kríkom : „Opováž sa zavolať na políciu, zabijem ťa“ a táto jeho vyhrážka u nej vyvolala strach o jej život a zdravie, nakoľko v minulosti bol odsúdený. Práve preto, že sa jej stále vyhrážal a snažil sa ju fyzicky napadnúť, čo sa mu v minulosti aj podarilo. Hneď potom čo to vyslovil, obžalovaný odišiel z bytu preč a ona na to zavolala políciu. Dôvodná obava, že tak bude konať vyplývala v jej prípade aj zo skutočnosti, že v tom čase už dva týždne nebral lieky, takmer nič nejedol, denno-denne bol opitý a to napriek tomu, že mal veľmi zlý zdravotný stav, nakoľko je diabetik a preto nevedela čo v takomto stave môže od neho vôbec očakávať. Slová, v ktorej nej vzbudili dôvodnú obavu vyslovil nepríjemným a odpudzujúcim pohľadom priam v amoku, načo ako už spomínala, hneď odišiel do krčmy. Ku psychickému stavu uviedla, že bola vynervovaná, nakoľko počas hádky nikto nie je kľudný, tak isto aj obžalovaný bol nervózny. O hádke sa nikomu nezdôverila, iba toto nahlásila polícií. Potvrdila, že obžalovaný má zdravotné problémy, bol v nemocnici, situácia ohľadom majetku je uzavretá, obžalovanému kúpila byt, od marca 2011 sa má do bytu nasťahovať. Ku spoločnému užívaniu doterajšieho bytu doplnila, že majú oddelené spálne, ostatné spoločné priestory užívajú spoločne, od prepustenia obžalovaného z väzby je pokoj, o obžalovaného sa stará po každej stránke (varí, perie, vzájomne komunikujú).

Svedkyňa F. W., L. Q. (služobne zaradená Obvodné oddelenie PZ Stropkov) potvrdila, že prijala oznámenie poškodenej, táto po príchode na oddelenie bola rozrušená, po chvíli sa ukľudnila a potom začala s monológom. Príchodu poškodenej predchádzalo vyrozumenie operačného dôstojníka, na miesto vyslala hliadku, ktorá vykonala úkon - zaistenie osoby a jej predvedenie na obvodné oddelenie, ktorým bol obžalovaný a potom sa dostavila poškodená.

Svedkovia G. M., B. G. (v čase zaistenia obžalovaného služobne zaradení Obvodné oddelenie PZ Stropkov) uviedli, že po príchode do bytu poškodená bola na tvári červená, rozrušená, rozprávala rýchle, bola nazlostená, že už toho má dosť, v čase zaistenia obžalovaného tento bol v pohostinstve AMSA v Stropkove, bol kľudný, nebol agresívny, nekládol odpor, na nikoho vulgárne nenadával.

Súd vyžiadal odpis registra trestov na:

a) obžalovaného W.. R. M. z obsahu ktorého vyplýva, že tento má záznam: 1) Okresný súd Svidník, rozsudok zo dňa 17.8. 2005, sp. zn. XT/XXX/XXXX, (B. XX.X. XXXX, /1,ods. 2 Tr. zák. upustenie od potrestania podľa /1a), 2) Okresný súd Svidník, trestný rozkaz zo dňa 7.2.2007, sp. zn. XT/ XX/XXXX, (B. X. XX.X.XXXX, /1a Tr. zák. , odňatie slobody nepodmienečne na 3 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podmienečne prepustenie s probačným dohľadom 23.7.2009 Okresný súd Prešov, sp. zn. XXPpXX/XXXX so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, dĺžka probačného dohľadu v trvaní 3 roky, obmedzenie: v skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva a zákaz používania alkoholických nápojov takom rozsahu, ktorý by privodil hmotnostnú koncentráciu etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu väčšiu ako 0,24 mg/liter), 3) Okresný súd Svidník, trestný rozkaz zo dňa 23.10. 2007, sp. zn. XT/XX/XXXX(B.O. XX.XX. XXXX, /1a, Tr. zákona č.

, upustenie od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Svidník, 7.2. 2007, sp. zn. XT/XX/XXXX).

b) poškodenú W.. G. N. z obsahu ktorého vyplýva, že táto nemá záznam v registri trestov.

Dokazovanie bolo doplnené listinnými dôkazmi - Rozhodnutím o zaistení osoby zo dňa 14.8. 2010, sp. zn. ČVS: T.-XXX/OP-XX-XXXX, ďalej zápis v protokole udalosti a v knihe fonogramov a hlásení Č.. XXX - denné udalosti dňa 14.8. 2010, čas 11.26 hod. - W.. G. M. telefonicky oznámila, že jej exmanžel je pod vplyvom alkoholu a domu jej vulgárne nadáva a vyhráža sa jej zabitím. W.. R. M. - zaistený, počas zaistenia osoby ku zraneniu nedošlo a neboli použité donucovacie prostriedky. Stála služba por. F. W. - vyslaná hliadka 14.8. 2010 o 11.30 hod. na preverenie oznámenia v zložení nstržm. G. M., F. stržm. B. G.. S oznamovateľkou spísaná zápisnica o trestnom oznámení, vydané potvrdenie o prijatí trestného oznámenia, vyrozumený operačný dôstojník (OD KR PZ Prešov), vyslaný výjazd npor. W.. V.. W., ktorý osobu o 14.00 hod. prevzal. Okrem toho do spisu boli pripojené spisy Okresného súdu Svidník sp zn. XT/XXX/XXXX, M.. E.. XT/XX/XXXX, M..E.. XT/XX/XXXX a uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 23.júla 2009, sp. zn. XXPp/XX/XXXX, ktorým bol odsúdený W.. R. M. podmienečne prepustený na slobodu a toto korešponduje z odpisom z registra trestov.

Boli vyžiadané správy o povesti na:

a) obžalovaného - podľa ktorých posledný zamestnávateľ M. T. Š. S., U.. K. XX, XXX XX M. ako učiteľa telesnej výchovy a ruského jazyka od 1.9.1979 do 18.7.2007 hodnotí, že tento si plnil povinnosti z pracovnej zmluvy, aktívne sa zapájal do organizovania rôznych športových súťaží na škole, v kolektíve bol obľúbený pre veselú povahu a ochotu pomôcť iným. Spoločenstvo vlastníkov bytov X., U.. K. XXXX, XXX XX M. ako člena bytového spoločenstva hodnotí, že má dobré spolunažívanie s členmi bytového spoločenstva, nevyvoláva žiadne spory, nie je násilnícky a susedia nemajú z neho strach.

b) poškodenú - podľa ktorej jej zamestnávateľ E. Š. I. N. U. Č.. XXXX/XX, M., XXX XX M.L. túto hodnotí, že táto počas celej učiteľskej pôsobnosti si vzorne plní svoje povinnosti, rozvíja svoje kvalifikačné zručnosti účasťou na zasadnutiach rôznych metodických orgánov, v kolektíve je obľúbená pre pracovitosť, dobrosrdečnosť a ochotu pomôcť iným, na škole je zamestnaná od roku 1998.

Ďalej na preverenie povesti osoby obžalovaného súd požiadal o súčinnosť Mesto Stropkov, kde mestská polícia vykonala zistenie od majiteľky pohostinstva „ Vislavská krčma“ - F. M. (AMSA), bytom M., U.. M. V. XXXX/XX, podľa ktorej obžalovaný u nich konzumuje čaj, prípadne pivo, iné liehoviny nie, nevyvoláva žiadne konflikty, s nikým sa nebije, nevyhráža sa a doposiaľ nemala dôvod, aby ho vykázala z pohostinstva, resp. mu tam zakázala vstup.

V súlade s názorom krajského súdu, nakoľko okresný súd nedospel k jednoznačnému záveru o vierohodnosti konkrétnej výpovede, uznesením sp. zn. XT/XX/XXXXX-XXX pribral do konania znalca z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých PhDr. Jozefa Kandalu a uložil mu zodpovedať otázky - posúdiť - skúmať osobnosť obžalovaného i poškodenej z pohľadu ich doterajšieho vzájomného spolužitia, vzájomnej komunikácie, vzájomnej starostlivosti, spoločného bývania a celkových vzájomných vzťahov na adrese ul. K.R. XXXX/XX, M. a k iným k predmetnej veci relevantným skutočnostiam.

Zo znaleckého posudku PhDr. Jozef Kandala, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých č. 89/2011 vyplýva záver, že osobnosť obžalovaného je primerane diferencovaná, bez patologickej dezintegrácie, klinicky intelektovo primerane vzdelaniu disponovaná, z osobnostných charakteristík prominuje: spokojnosť, dobrý emocionálny vzťah k ostatným, družnosť, živosť, čulosť, dôverčivosť, miernosť, kľud, nenútenosť, priemerná hodnota celkovej stability-lability a extrovertná osobnostná konfigurácia zmiešaným temperamentom. Problematickým v osobnosti sa javí jeho postoj k alkoholu, ktorý vzhľadom ku absencii alkoholových psychiatrických hospitalizácií v absencii adekvátnych správa z protialkoholických liečení a pod., znalec charakterizoval skôr ako životný štýl pivárov, s občasným abúzom alkoholu, v podstate s problémovým pitím, z ktorého potom rezultujú aj problémy s disharmóniou v rodine, narušenými rodinnými vzťahmi, alterovaným partnerským vzťahom, do istej miery zdravotným postihnutím, oklieštením záujmov, poruchovou komunikáciou stavoch alkoholových ebriet, vrátane sklonu k agresivite, pričom však obžalovaný nie je jadrovým,

bazálnym agresorom, vo svojej podstate ide o neagresívneho jedinca, no alkohol predsa len rozpúšťa zábrany a vedie ku možnosti realizácie primitívnejších foriem správania, primitívnych emócií, agresivite, neadaptívnemu správaniu a konaniu. V danom prípade problém alkoholu a žiarlivosti znalec videl ako dominantný, resp. pani M.-N. ho tak prežíva a jej hodnotenie a pocitovú kvalitu jej jednoducho nikto nemôže zobrať a od toho sa potom odvíjal život vtedy ešte manželov, s mnohými nepríjemnými situáciami, hádkami, dokonca agresiou zo strany obžalovaného, čím citový život oboch manželov chladol, až nakoniec situácia sa dostala do štádia, kedy východiskom zo strany poškodenej pani N. bolo už len podanie žiadosti o rozvod. Vzájomná komunikácia v stavoch triezvosti obžalovaného bola podľa pani N. dobrá, v stavoch ebriet manžela neprimerná, zlá, resp. žiadna, či militantná, konfrontačná a vulgárno-agrestívna, na pozadí vplyvu alkoholu a vystupňovanej žiarlivosti. Počas spoločného života však aj obžalovaný veci vybavoval, finančne na život prispieval, nebolo to len o alkohole, boli aj pekné chvíle, spočiatku v manželstve ich bolo viac, no neskôr menej. Osobnosť poškodenej je diferencovaná, integrovaná, zmiešaného temperamentu, s neporušenou inteligenciou, bez prítomnosti psychopatologických fenoménov s niektorými atribútmi, ako napr. sklon k extraverzii, zmiešaný temperament, spokojnosť, sebaistota, nezaťaženosť, živosť, družnosť, miernosť, nenútenosť, no i impulzivita, senzitivita, sklony k unikaniu a pocity viny. Osobnosť však duševne zdravá, bez akýchkoľvek indikátorov, ktoré by event. mohli poukzovať na prítomnosť psychózy, ľud. bláznovstva, šialenstva. Aktuálna situácia je taká, že obaja partneri praktický žijú v jednom byte, ich vzťah je t.č. dobrý, dá sa povedať, harmonický, pani N. sa stará a pomáha manželovi pre jeho nie veľmi priaznivý zdravotný stav, žijú ako iní ľudia, normálne, bežne, pán M. chodí so psom na prechádzky, drobné nákupy, čo obaja kvitujú a obaja už celú záležitosť by chceli mať za sebou, predsa len trestné veci nepridávajú na pohode človeka, chcú žiť slušne a s dobrým vzájomným vzťahom, čo sa im darí a chcú , aby to tak zostalo.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vychádzajúc z jeho výsledkov konštatuje, že nemôže urobiť jednoznačný záver a bez pochybnosti, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa stal. V danom prípade ide o jeden z klasických prípadov vzájomných hádok manželov, resp. v danom prípade bývalých manželov žijúcich v spoločnej domácnosti, kde manželstvo už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a toto skončilo rozvodom. Existujú dve skupiny dôkazov a na jednej strane dôkazy prezentované v obhajobe obžalovaného a na druhej strane dôkazy prezentované vo výpovedi poškodenej. Tento incident medzi oboma sa udial bez akýchkoľvek priamych svedkov, toto nebolo preukázané ani po dopočutí poškodenej. V rámci dokazovania nebol vyprodukovaný žiaden priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by či už verziu obžalovaného alebo poškodenej nejakým spôsobom potvrdzoval, alebo vyvrátil tak, aby súd bez pochybnosti mohol vo veci dať za pravdu poškodenej. Bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že po prepustení z väzby obžalovaného tento má dobrý vzťah s poškodenou, vzájomne si pomáhajú, najmä poškodená zabezpečuje obžalovanému celkovú starostlivosť (varí, perie, kúpila mu byt, zase spolu žijú), v čase hádky obžalovaný aj poškodená boli po psychickej stránke vzájomne rozrušení, taktiež poškodená bola na obžalovaného nazlostená a v takýchto prípadoch prezentované dôkazy v obžalobe vytvárajú pochybnosti a to od začiatku až ku dňu rozhodnutia, pretože nebol preukázaný opak a okrem obžalovaného a poškodenej nikto ďalší, teda tretia osoba nebola prítomná hádky, ani sa o tom nikto bezprostredne po hádke nedozvedel, pretože poškodená okrem podania oznámenia polícii na toto s ďalšími osobami nekomunikovala. Skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov obžalovaný má záznam v registri trestov nevytvára automatický stav, že poškodenou prezentované dôkazy sú pravdivé, pretože tieto neboli preukázané tak, aby neboli pochybnosti, pretože pochybnosti sú aj teraz kedy bolo doplnené dokazovanie, pričom pre spravodlivé rozhodnutie prvostupňový súd doplnil dokazovanie o psychický stav v čase hádky, kde bolo preukázané, že obaja boli rozrušení, toto potvrdil obžalovaný, poškodená ako aj svedkovia, taktiež poškodená bola na obžalovaného nazlostená. Teda už toto samo o sebe nevytvára jednoznačnosť produkovaných dôkazov. Preto z týchto dôvodov súd neuveril dôkazom zo strany poškodenej. Na druhej strane okresný súd stotožnil sa s názorom krajského súdu a toto vyplýva z výpovedí obžalovaného pred sudcom pre prípravne konanie ... je pravdou, že na manželku som pľuvol v hornej časti pravej ruky.., teda toto napĺňa znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Pri takto doplnenom a ustálenom dokazovaní súd zastáva názor, že neboli jednoznačne odstránené dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktorú podľa názoru súdu nie je možné odstrániť, ani vykonaním prípadného ďalšieho dokazovania. Ako už bolo konštatované, niet žiadneho dôkazu, ktorý by tvrdenia poškodenej jednoznačne potvrdzoval, práve naopak poškodená v rámci konfrontácie, keď predtým sa mala možnosť oboznámiť s výpoveďou obžalovaného sa ku skutočnosti, či má dôvod, alebo nemá dôvod mať pochybnosti o jej nevere, žiadnym spôsobom nevyvrátila, ani nepotvrdila. Preto, ak by aj

súd akceptoval výpoveď poškodenej, bolo by jeho povinnosťou skúmať intenzitu a priebeh útoku, okolnosti za ktorých k útoku došlo, pohnútku obžalovaného, spôsobené následky a zhodnotenie osoby obžalovaného a poškodenej. Pri posúdení týchto otázok pre daný prípad súd konštatuje s prihliadnutím na subjektívnu a objektívnu stránku konania obžalovaného tak, ako sa súdu ich podarilo ustáliť, v ktorých sú subsumované predpoklady, podľa ktorých sa hodnotí závažnosť činu, súd zastáva názor, že konanie obžalovaného vzhľadom na už uvedené, v žiadnom prípade nedosiahli takú kvalitu a intenzitu a teda úroveň závažnosti, ktorú predpokladá ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona, aby toto jeho konanie mohlo objektívne vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej, keďže tento po údajnom vyhrážaní sa bezprostredne opustil byt. Nehovoriac už o fyziológií oboch zúčastnených, kde zjavne poškodená je na tom nepomerne fyzicky lepšie. Tieto úvahy súdu, by však viedli k záveru, že skutok sa stal, avšak nie je trestným činom, podľa , pretože aj keď zoberieme do úvahy, že sa predsa nejaký skutok stal (pľuvol), tak tento skutok trestným činom nie je, ďalej súd prihliadol na čas, ktorý uplynul od 14.8. 2010 až doposiaľ, a toto nepotvrdilo sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti a nepotvrdilo ani obavu poškodenej z hrozieb obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný na poškodenú pľuvol napĺňa znaky priestupku, avšak vzhľadom na čas kedy k tomu došlo 14.8. 2010 podľa , o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia, teda nie je možne ho postúpiť Obvodnému úradu Stropkov na prejednanie priestupku.

Teda aj po doplnení dokazovania jednoznačnosť spáchania skutku obžalovaným nebola preukázaná. Preto ani neuveril dôkazom tak, ako boli prezentované obžalobou aj napriek tomu, že obžalovaný má záznam v registri trestov, pretože uložené tresty vykonal podľa zásad ukladania trestov, tieto nie sú dôkazom spáchania tohto skutku kladeného mu za vinu. Taktiež nebola preukázaná ani obava poškodenej, pretože táto okrem psychického rozrušenia z hádky bola na obžalovaného aj nazlostená a toto všetko spája rozvedené manželstvo.

Vzhľadom na uvedené a súčasne sa opierajúc o jednu zo základných zásad trestného konania a zásadu prezumpcie neviny a za súčasnej existencie neodstrániteľných pochybností o skutkovej otázke súd zastáva názor, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie pravidla „in dubio pro reo“ (v pochybnosti v prospech obvineného), čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby podľa a teda, že skutok nie je trestným činom.

Preto na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na blízkej osobe ,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove