Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-122-2012.pdf
PDF · 82.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky R.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., V. T. XXXX/XX proti odporcovi I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., V. T. XXXX/XX, o určenie vyživovacej povinnosti na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. septembra 2012, č.k. 10P/84/2012-23, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že účastníci konania sú manželia; dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd ich manželstvo rozviedol a o úprave práv a povinností rozhodol tak, že maloletú P., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a maloletú E., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok v čase rozhodnutia prvostupňového súdu nebol právoplatný. Navrhovateľka sa domáhala určenia výživného manželky s odôvodnením, že jej jediný príjem predstavuje príspevok za opatrovanie vo výške 142 Eur mesačne, iný príjem nemá, uvedené prostriedky nepostačujú na jej výživu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, že príjem odporcu zo zamestnania je 640 Eur. Z toho náklady na bývanie predstavujú 304 Eur, 14,90 Eur platí za internet. Po zaplatení týchto výdavkov zostane navrhovateľovi suma 321 Eur, z ktorej musí zaplatiť stravné mal. P. v sume 23,20 Eur, 10 Eur paušál za telefón, 29,90 Eur spláca práčku a 14 Eur spláca manželské postele. Po zaplatení týchto výdavkov mu zostane 244 Eur. Z tejto sumy platí výživné na mal. E. v sume 70 Eur a sám má vyživovaciu povinnosť k mal. P., ktorá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Po zaplatení uvedených nevyhnutných mesačných výdavkov a po splnení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom pomery odporcu neumožňujú prispievať na navrhovateľku manželským výživným, preto návrh navrhovateľky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní poukázala na to, že dcéra E. začala od septembra 2012 navštevovať materskú škôlku, kde stravné za mesiac predstavuje sumu 25,40 Eur, poplatok za škôlku 13 Eur mesačne a triedny fond je 5 Eur, teda spolu tieto náklady predstavujú 43,40 Eur za mesiac. Uviedla, že odporca jej od júna 2002 neprispieva ani na výživu
mal. E., preto je nútená zabezpečovať všetko sama, pričom jej pomáhajú jej rodičia, ktorí však majú tiež obmedzené finančné prostriedky a nemôžu namiesto odporcu plniť vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ odporca uvádza, že má vysoké náklady spojené s bývaním, poukázala na to, že odporca si v súčasnosti prenajíma 3-izbový byt, za ktorý mesačne platí 300 Eur, v ktorom žije len s ich dcérou P., zatiaľ čo ona žije spolu so svojimi rodičmi a dcérou E. v
3-izbovom byte, preto je určite potrebné zaoberať sa otázkou nevyhnutnosti vynaloženia tohto druhu výdavku. Odporca mal tiež možnosť prenajať si menší byt, prípadne garsónku, za ktorý by platil menšie mesačné náklady. Poukázala ďalej na to, že odporca si do bytu zakúpil domáce zviera - mačku, ktorej zakúpil domček a pravidelne jej kupuje žrádlo a je povinný platiť daň za prítomnosť zvieraťa v byte. Odporca okrem toho v súčasnej dobe užíva aj auto, ktoré spoločne nadobudli za trvania manželstva, teda platí povinné zmluvné poistenie, pohonné látky, a to len preto, aby chodieval na výlety a vyvážal svojich známych. Samotný fakt, že v konaní pred súdom vo veci rozvodu ho zastupovala advokátka svedčí o tom, že odporca finančné prostriedky k dispozícii má. Vyslovila názor, že pokiaľ odporca disponuje finančnými prostriedkami na internet, mobilný telefón, náklady spojené s užívaním auta, na stravu a potreby pre mačku a v neposlednom rade aj na užívanie 3-izbového bytu, je nelogické a zároveň nespravodlivé, aby nebol schopný poskytnúť výživné aj svojej manželke.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že pracuje v chladiarenskom zariadení, kde jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 550 až 650 Eur netto mesačne, z ktorej sumy mesačne musí uhrádzať nájomné za byt vo výške 300 Eur vrátane energii, pričom za túto sumu sa v Y. prenajímajú aj 1 až 2-izbové byty. Teda nie je pravdou, že v Y. by si našiel 1-izbový byt za sumu 150 Eur, ako tvrdí navrhovateľka. Ďalej platí stravné vo výške cca 80 až 100 Eur, drogériu a ošatenie cca 50 Eur mesačne. Navrhovateľka si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére P., aj keď jej táto bola určená v minimálnom rozsahu, zatiaľ čo on si od doručenia rozvodového rozsudku začal platiť výživné na mal. E. vo výške 70 Eur, k tejto sume matke zároveň zasiela aj prídavky na dieťa a daňový bonus. Súčasne má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. P., ktorá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, ktorá má v porovnaní s mal. E. vyššie finančné nároky, nakoľko je žiačkou X. triedy základnej školy a navštevuje tanečný folklórny súbor. Uviedol, že navrhovateľke ponechal všetko nadštandardné vybavenie bytu, ktoré u svokrovcom zrealizovali z ich peňazí, pretože navrhovateľka nepracovala odkedy sa narodila staršia dcéra a všetky finančné prostriedky zabezpečoval on, vrátane financovania jej štúdia na súkromnej vysokej škole v X. na R., kde 1 ročník vyšiel na cca 3.300 Eur. Čo sa týka zakúpenia mačky, túto nekúpili, ale bezplatne zadovážili cez internet od pani, ktorá sa o ňu už nemohla starať. K mačke im pribalila aj celé príslušenstvo; daň za mačku sa neplatí. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, toto si pravidelne striedajú tak, ako určí navrhovateľka, hoci on platí poistku za auto, ako aj výmenu oleja, batérie, výmenu pneumatík a pod. Skutočnosť, že ho zastupoval advokát v súdnom konaní o rozvod č.k. 6P/8/2012, nemôže byť na ujmu účastníka a je toho názoru, že táto skutočnosť nemôže mať nepriaznivý vplyv na výsledok konania vo veci samej, pretože by sa porušilo jeho právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že má malý príjem, ktorý pozostáva z opatrovateľského príspevku na matku, navrhovateľka je schopná sa samostatne živiť a nájsť si primerané zamestnanie a tak si zabezpečiť svoje potreby, ako aj si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Skutočnosť, že doteraz nepracuje, a to už 12 rokov, svedčí skôr o jej nezáujme nájsť si trvalú prácu a mať dostatočný príjem.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a len pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach, vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súdu prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.
Podľa § 71 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. So zreteľom na ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd môže dospieť k správnemu záveru o zásade rovnakej životnej úrovne obidvoch manželov. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2). Z tohto hľadiska treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva.
V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a správne dospel k záveru, že v danom prípade, napriek tomu, že príjem odporcu je vyšší ako príjem navrhovateľky, nie je možné prihliadať iba na potreby navrhovateľky, ale aj na schopnosti a možnosti odporcu vyživovaciu povinnosť voči nej plniť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že po odpočítaní nevyhnutných nákladov odporcovi nezostáva dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plniť. Treba pritom prihliadnuť tiež ku skutočnosti, že obom manželom bolo zverené do osobnej starostlivosti jedno dieťa, ako aj k dôvodom, ktoré viedli k rozvodu manželstva, a to najmä ku skutočnosti, že napriek tomu, že odporca sa snažil vyriešiť bytovú otázku účastníkov konania tým, že prenajal 3-izbový byt, v ktorom manželia mohli žiť samostatne, navrhovateľka po štyroch mesiacoch z tohto bytu odišla a vrátila sa späť do bytu svojich rodičov, a teda na skutočnosť, že manželia v poslednom období neviedli spoločnú domácnosť a neusilovali sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. Pre úplnosť treba uviesť, že čo do rozvodu manželstva bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené dňom XX. N. XXXX, kedy vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi zanikla.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .