Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-126-2012.pdf
PDF · 115.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Rudolfa Babiča, v trestnej veci obžalovaného Š. P., trestne stíhaného podľa § 208 ods. 1, písm. a, písm. b, ods. 2 písm. d)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. januára 2013, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Š. P. N. Š. Č. Á. C. , nar. XX.XX.XXXX v Poprade - Spišskej Sobote, trvale bytom Poprad- Matejovce, ul. Q. Č.. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Košice,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezistenej doby roku 2010 až do dňa 03. mája 2012 v mieste svojho trvalého bydliska v Poprade - Matejovciach na Q. F. Č.. XXXX/XX, pod vplyvom alkoholu, fyzicky napádal svoju družku Z. O., G.. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Poprad - Matejovce, Ú. Č.. XXXX/X, s ktorou žil v spoločnej domácnosti v jeho byte približne 9 rokov tým spôsobom, že ju v nepravidelných intervaloch napádal a bil tak, že ju udieral päsťami po celom tele, hádzal po nej taniere, bil ju päsťou do tváre, do rôznych častí tela, fackoval ju obidvoma rukami po lícach jej tváre, a taktiež ju kopal do nôh, stehien a zadnej časti tela, kde v presne nezistený deň v roku 2011 v čase okolo obeda jej odzadu rukou chytil hlavu a dvakrát s ňou narazil do kuchynskej linky, čím jej spôsobil zlomeninu nosových kostí a dobou liečenia 14 dní, pričom v poslednom týždni ju začal škrtiť, čo sa udialo tri až štyrikrát, pričom ju škrtil tak, že nemohla dýchať a až omdlela, potom ako sa prebrala, sa jej smial, či neskapala, pričom v uvedenom období jej aj vulgárne nadával a okrem toho jej od vianočných sviatkov roku 2011, počas jej prítomnosti v byte bránil bezdôvodne jesť, kde nakoniec v strachu a v obave o svoj život dňa 03.05.2012 oznámila toto konanie, pričom svojím konaním vyvolával u nej strach a stres, čím Z. O. takto spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, vyhrážaním, pohŕdavým zaobchádzaním, bezdôvodným odopieraním stravy,
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b)Tr. zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 208 ods. 1)Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2)Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1)Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2)Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) a 1 (pol) roka a súčasne mu podľa § 51 ods. 4 písm. c)Trestného zákona ukladá povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v rozsahu priznanom súdom a podľa § 51 ods. 4 písm. e)Trestného zákona povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej Viere Psigodovej, nar. 02.03.1969, trvale bytom Poprad, ul. Úzka 1671/3, ktoré povinnosti sú súčasťou probačného dohľadu.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c)Trestného zákona mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1)Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Union zdravotnej poisťovni, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 362 28 48 31 škodu vo výške 14,27 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 17.09.2012 podal na tunajšom súde obžalobu 1Pv 324/12 zo dňa 10.09.2012 na Š. P. za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. d)Tr.zákona s poukazom na § 138 písm. b)Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v samotnej obžalobe. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné.
Obžalovaný Š. P. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že s obžalobou súhlasí iba čiastočne, pretože iba časť tvrdení je pravdivých. Potvrdil, že v spolužití s poškodenou mali problémy a to z dôvodu alkoholu na strane poškodenej, po požití ktorého bola táto agresívna, vyvolávala hádky, čo riešil odchodmi. Stálo sa, že niekedy jej ataky neuniesol a preto niekedy poškodenú aj udrel a to možno trikrát, alebo štyrikrát. Z jeho strany sa jednalo o skratové konanie. Keď ju bil, tak ju bil dlaňou po chrbte, nie po inej časti tela. Raz poškodenú aj kopol, ďalšie fyzické ataky na poškodenú poprel. Že by mala mať poškodená niekedy zlomený nos v dôsledky jeho fyzického útoku z jeho strany, o tom nevie. Poškodenú nikdy neškrtil, ani sa jej nevysmieval. Vulgárne jej nadával, pričom šlo o jeho reakciu na predchádzajúce vulgárne vyjadrenia poškodenej. Nákupy jedlá do domácnosti robil n, pretože keď dal v minulosti poškodenej peniaze, táto ich míňala na alkohol. Poškodená mu potom vytýkala, že kupuje iba to čo chce, na čo jej uviedol, že keď jej nechutí tak nech neje, čo však neznamená, že jej bránil v jedení. Uviedol, že v čase hádok a fyzických napadnutí poškodenej, tak ako to popísal, mal požitý alkohol, nie však v nejakom väčšom množstve. Cez týždeň nepije kvôli práci, cez víkendy si dá pivo, niekedy aj štyri pivá, čo je v norme. Vo vzťahu ku konkrétnej udalosti zo dňa 03.05.2012 uviedol, že keď sa večer vrátil domov s nákupom, požiadal poškodenú aby ho dala do chladničky, poškodená bola pod vplyvom alkoholu, pričom mu povedala, že chladničku rozmrazila, to ho nahnevalo lebo sa mohol nákup pokaziť. Následne došlo k hádke, keď poškodená mu začala vytýkať, že má nejakú frajerku a preto z bytu odišiel do reštaurácie, kde si dal jedno pivo a keď sa asi po 40 minútach vrátil, poškodená začala na neho hlasno kričať, búchala dverami, opäť mu vytýkala frajerku, pričom jej správanie ho napálilo tak ju vyfackal asi trikrát po lícach a buchol ju aj dlaňou po chrbte. Poškodená potom začala zase robiť krik, nakoniec niekto zazvonil na zvonček a za dverami boli policajti, ktorých zavolala nejaká suseda. Pripustil, že počas uvedeného nedorozumenia, mohol poškodenú chytiť aj za krk, možno, a to na chvíľu bez toho aby mal záujem ju škrtiť. Keď ju nechal, odišiel, začul nejaký buchot v spálni a videl ako poškodená ležala na zemi. Zrejme spadla z postele, bola v bezvedomí, následne ku pokropil vodou a prebral. Poprel, aby sa poškodenej niekedy vyhrážal smrťou, aby jej bránil jesť, pripustil, že poškodenej vykrikoval že on je živiteľom rodiny, a že ona ničím neprispieva na domácnosť, no bolo to z toho dôvodu, že jej vytýkal, že si kupuje alkohol. Vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že s poškodenou žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka 9 rokov, mali aj spoločné dieťa. Ich nedorozumenie a konflikty sa odohrávali skoro vždy aj v byte, no poškodená mu žiarlivostné scény robila aj v meste. Samotné problémy medzi nimi trvajú asi 3 roky, možno aj viac, väčšinou súvisia s alkoholom na strane poškodenej, pričom keď mu poškodená robila scény tak jej aj
povedal, že keď sa jej u neho v byte nepáči, tak nech sa zbalí a odíde preč. Poškodená mu vykrikovala, že pôjde preč on, že jeho zavrú a jej ostane byt. Dodal, že niekedy v dôsledku hádok a kriku sa k nim chodili sťažovať aj susedia, ktorým sľúbili, že s tým prestanú.
Svedkyňa poškodená Z. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka 9 rokov. Ich spolužitie bolo spočiatku dobré, keď obžalovaný zmenil zamestnanie a začal pracovať spolu s bratom, začala mať tušenie, že to bude mať zlý priebeh. Obžalovanému začalo všetko vadiť, nechutilo mu jedlo, ktoré predtým jedával, jedlo začal vyhadzovať, nadával jej, neskôr sa k tomu pridali aj facky, o ktorých tvrdil, že majú výchovný charakter. Obžalovaný ju potom aj bil po chrbte, udieral ju aj päsťami, kopal do nej. Obžalovaný zarábal peniaze, naopak ona bola bez príjmu. Aj táto skutočnosť, bola dôvodom pre ich nedorozumenia. Keď prechádzal okolo nej, hocikedy ju len štopol, buchol, aby sa mu uhla. Tak isto ju aj škrtil v deň, keď ho zobrali policajti. Vtedy, keď doniesol jedol, vadilo mu, že chladnička je odmrazená, ona potom odišla do svojej izby, kde prišiel za ňou a zbil ju. Na chvíľu stratila aj vedomie. Bil ju pri viacerých príležitostiach a to tak, že ju udieral rukami, fackoval ju, keď kričala o pomoc iba sa uškŕňal a smial. Pýtal sa jej či ešte dýcha, že by bolo dobré keby skapala. Tak isto jej bránil aj jesť a to na Veľkú noc, alebo na Vianoce, keď jedlo, ktoré pripravila pre seba dal naspäť do chladničky s tým, že toto kúpil on a že ona si má kúpiť jedlo za svoje. V dôsledku jedného z útokov mala aj zlomený nos, ale na ošetrení nebola. O svojich problémoch sa rozprávala aj so susedou Z. K.. Ona tak isto videla na nej, že chodí s tmavými okuliarmi s tým, že suseda potom aj dohovárala obžalovanému, aby s tým prestal, no on to vysvetľoval tým, že ho provokuje. Pri týchto útokoch mal obžalovaný požitý alkohol, no niekedy k ním dochádzalo aj keď bol triezvy. Potvrdila, že aj ona konzumuje alkohol a to kvôli strachu čo sa doma dialo. Dôvodom ich hádok bol aj alkohol na jej strane. Hádky však ona nevyvolávala, keď sa slušne na niečo pýtala, obžalovaný zvýšil hlas a všetko bral ako nejakú provokáciu. Uviedla, že samotné konflikty medzi obžalovaným a ňou začali niekedy v roku 2010, v tom čase alkoholické nápoje užívala iba príležitostne. Kvôli strachu z obžalovaného potom začala vo väčšej miere konzumovať alkohol. Keďže nemala vlastné peniaze, alkohol väčšinou kupovala z toho čo jej zvýšilo z nákupov, na ktoré jej obžalovaný dával peniaze. Dôvodom ich hádok bola aj skutočnosť, že obžalovanému vytýkala, že má nejakú frajerku a chcela od neho, aby sa jej priznal. Obžalovaný ju aj vyzýval aby sa rozišli, aby odišla zo spoločnej domácnosti, ale ona nemala kam s deckom odísť. Stávalo sa, že keď dochádzalo k hádkam, obžalovaný, aby sa hádkam vyhol, radšej z bytu odišiel ale keď sa vrátil, tak prišiel ešte viac opitý. Dal jej však vtedy pokoj. Keď sa pohádali, raz alebo dvakrát, obžalovaný odišiel prespať k svojej matke.
Svedkyňa Q. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je susedou obžalovaného P., ktorého pozná od malička, ich vzťahy sú však výlučne susedské. Vie, že obžalovaný v byte býval s nejakou pani a chlapčekom, ale nikdy nezisťovala aký je medzi nimi vzťah. K ich spolužitiu sa vyjadriť nevedela, pretože ich nenavštevovala, len môže povedať, že z ich bytu bolo počuť hluk, krik, trieskanie, búchanie a niekedy aj plač dieťaťa. Bolo to pomerne pravidelné a opakujúce sa, čo viacerým v bytovke išlo na nervy. Ten hluk nebol každý deň, ale opakoval sa a trval aspoň pol roka. Pokiaľ videla obžalovaného a jeho partnerku, u obidvoch registrovala užívanie alkoholu, nikdy ich však nevidela takých opitých, aby nejak na seba negatívne uputávali. Svedkom nejakého incidentu medzi obžalovaným a poškodenou však nikdy nebola. Raz bola svedkom toho, že videla poškodenú sedieť na schodoch s plačom, že ju nechce pustiť do bytu. V ktorom období to bolo, na to si však už nepamätá.
Svedkyňa T. A. uviedla, že je susedou obžalovaného, pričom jej byt sa nachádza nad bytom obžalovaného. Bližšie vzťahy s obžalovaným nemá. Poškodenú tak isto pozná iba ako susedu, pričom z ich bytu bolo často počuť krik, hluk, búchanie, tak isto často bolo počuť krik zo strany O.. O. v tom smere, že prečo ju bije. Čo bolo príčinou toho kriku to nevie, ale zrejme to malo súvis s alkoholom. Ten krik z ich bytu registruje nejaké tri, alebo štyri roky, aj keď na začiatku to nebolo nejaké intenzívne, no v poslednom období sa to začalo zintenzívňovať. Svedkom nejakého konkrétneho incidentu medzi nimi dvoma nebola, iba raz registrovala poškodenú že sedí na schodoch s tým, že ju obžalovaný vyhodil z bytu, pričom táto bola vtedy dobre opitá. O. P. predtým v byte žil s manželkou, pričom podobné konflikty existovali aj medzi nimi. Poškodená o svojich problémoch v spolužití sa jej nesťažovala, ale ona osobne jej ponúkla, že jej pomôže riešiť situáciu v azylovom dome, čo táto odmietla s tým, že nemá peniaze.
Svedkyňa J. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného a poškodenú pozná ako susedov, ich byt sa nachádza pod bytom obžalovaného. Z bytu obžalovaného bolo často počuť krik, hádky, v dôsledku čoho sa jej budil syn. Jej manžel chodil potom upozorňovať do bytu obžalovaného,
aby s tým prestali. Po upozornení síce hluk skončil, ale aj tak dochádzalo v nejakých intervaloch k jeho pokračovaniu. Niekedy to bolo po troch dňoch, inokedy po týždni. Ten hluk a krik z bytu obžalovaného vychádzal možno posledný rok, alebo rok a pol. Väčšinou kričala O.. O.. Keď manžel bol ich upozorniť, aby s krikom prestali, obžalovaný s poškodenou sa striedavo vyhovárali, že ten druhý je príčinou konfliktu. Svedkom nejakého konkrétneho použitého násilia nikdy nebola, ale bola svedkom toho, ako O.. O. po konflikte nosila slnečné okuliare, aby zakryla modriny. O problémoch s poškodenou v spolužití sa však nikdy nerozprávala. Tak vo vzťahu k obžalovanému, ako aj poškodenej, mala pocit, že obaja konzumujú alkohol, aj keď ich nikdy nevidela piť.
Svedkyňa Z. K., ďalšia suseda obžalovaného a poškodenej, vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným či poškodenou sa kontaktovali výnimočne, väčšinou iba vtedy keď niečo potrebovali. Ona sama veľa informácií o ich vzájomnom spolužití nemá, pretože väčšinou doma nie je, lebo chodí do dvoch zamestnaní, no aj keď nebola doma, od susedou vie, že títo sa sťažovali na buchot a krik. Osobne videla aj na poškodenej modriny a to na líci a keď sa jej spýtala čo sa jej stalo, tá jej odpovedala, že ju manžel zbil, pričom nemala záujem to nejak rozoberať. Obžalovanému aj dohovárala, prečo bije ženu, že ženy sa nesmú biť, na čo obžalovaný jej hovoril, že má s ňou problém, že nepracuje a že pije alkohol. Za celý čas na poškodenej si všimla modriny možno dvakrát, trikrát, ale nevie sa vyjadriť počas akého obdobia. Ona osobne nebola svedkom nijakého použitého fyzického násilia obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, počula však z bytu krik a bola ich upozorniť nech sa spamätajú, čo robia.
Svedok B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho sused, býva v byte oproti, ich vzťahy sú čisto susedské. Vie, že v byte žil s nejakou ženou a že mali spolu nejakého chlapca, pričom veľmi často sa hádali, vzájomne sa z bytu vymkýnali, z bytu bolo počuť krič, čo však nijako neriešil. Raz ho zavolal obžalovaný, aby prišiel k nemu do bytu pozrieť sa na jeho družku a keď tam došiel, videl ako táto ležala na zemi, bola zakrvavená, pýtal sa jej či ju zbil, no ona nič nehovorila. Tak z bytu odišiel preč. On osobne nikdy nevidel napadnutie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, môže iba konštatovať pravidelnosť hádok, ale kvôli čomu tieto boli, to nevie. Viackrát však videl na poškodenej modriny. Tak u obžalovaného ako aj na poškodenej registroval konzumáciu alkoholu.
Svedok B. P., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do ich vzájomného vzťahu sa nemiešal, obžalovaný sa mu však sťažoval, že má problémy s družkou, že pije, že na neho vyskakuje a že je agresívna. S obžalovaným pracovali na jednom pracovisku, bol svedkom situácie, keď niekedy na jar roku 2011 poškodená chcela od neho kľúče od bytu, na čo jej povedal, nech mu dá pokoj. Potom sa o tie kľúče naťahovali, až kým nezačul jojknutie zo strany svojho brata a keď prišiel k nemu čo sa mu stalo, tak mu tento povedal, že ho pichla oceľovou tyčou pod rebro. Poškodená sa mu nikdy na obžalovaného nesťažovala. Keď bol u nich na návšteve, nevidel žiadne známky po nejakom konflikte. Raz videl u poškodenej modrinu pod okom, ale táto mu jej pôvod nevysvetľovala. O tom, že by jeho brat bil svoju družku, vedomosť nemá.
Svedkyňa M. P., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená sa k jej synovi nikdy nesprávala tak, ako sa majú partneri k sebe správať, stále jej niečo na ňom vadilo, provokovala ho. Vie, že obaja si vypili alkohol, ale v nejakom väčšom množstve. Poškodená potom vykrikovala obžalovanému, že je ožratý. Nečuduje sa potom synovi, že niekedy musel vybuchnúť. Tak isto vie, že poškodená bola žiarlivá a že mu viackrát vytýkala nejakú Košičanku. Vie o tom, že sa obaja hádali, ale nikdy nebola svedkom toho, aby obžalovanú poškodenú niekedy udrel a ani táto sa jej nikdy nesťažovala, že by bola ním zbitá. Raz videla u poškodenej modrinu na ruke. Keď sa jej pýtala čo to je, tak jej vysvetlila túto skutočnosť tým, že jej telo zmodrie vždy keď sa niekde udrie. Obžalovaný jej však ukazoval roztrhanú košeľu a raz sa jej sťažoval, že ho poškodená mala aj niekde pichnúť.
Maloletý Š. P. vo veci vypovedal, že jeho mamka sa k ockovi správa dobre, pričom ocko sa k mamke správa zle, bije mamku, počul ako ocko dával mamke boxerky. Chcel od mamky aby išla preč. Niekedy, aby sa mamka nemohla skryť, tak zvesil všetky dvere, polámal aj poličku, aj skriňu. Bránil mamke aj jesť, keď jej povedal, že sa nemá chytiť mäsa.
Znalec M.. C. Y., znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie v podanom znaleckom posudku konštatoval, že poškodená v minulosti utrpela ľahký úraz a to zlomeninu nosových kostí, pričom toto zranenie mohlo vniknúť v súlade s verziou udávanou poškodenou. Poškodená sa však liečila sama, o poranení neexistuje žiadna zdravotná dokumentácia, pričom poranenie ani nezanechalo
žiadne trvalé následky. Dĺžka liečenia pri tomto poranení by predstavovala 14 dní. Poranenie je úplne zhojené, bez subjektívnych a objektívnych následkov. Intenzita úderu bola stredná, neohrozovala však iné orgány.
Znalec B.. Š. A., R.., ako jeden zo znalcov, ktorý podával znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu so znalkyňou M.. M. C. dospeli k záveru, že obžalovaný v čase skutku, netrpel žiadnou duševnou chorobou. Bolo zistené, že ide o nevyrovnanú osobnosť a tak isto bol u neho zistený alkoholizmus na rozhraní II. až III. vývojovej fáze, pričom v jeho prípade sa zatiaľ nejedná o charakter chorobného návyku, ani závislosti. Obžalovaný v čase skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Pokiaľ mal požité alkoholické nápoje, jeho ovládacia a rozpoznávacia schopnosť bola zmenšená, nie však podstatne. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné a ochranné protialkoholické liečenie by nesplnilo svoj účel, nakoľko sa nejedná o chronický alkoholizmus.
Znalkyňa O.. V. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že psychologickým vyšetrením obžalovaného boli u tohto zistené vysoko priemerné až ľahko nadpriemerné intelektové schopnosti, pričom má dobré logické uvažovanie, je bystrý a chápavý. V jeho prípade sa však jedná o nevyrovnanú osobnosť, vnútorne disharmonickú, emocionálne labilnú, ľahko dráždivú s impulzivitou a agresivitou a to najmä pod vplyvom požitého alkoholu. V triezvom stave je obžalovaný tiež ľahko dráždivý a impulzívny, ale racionálne sa dokáže ovládať. Na verejnosti vôbec nemusí byť vnímaný ako agresívny jedinec, jeho agresivita sa môže prejavovať iba selektívne, v domácom prostredí. Bolo zistené, že má zníženú sebakritickosť, tzn. sklon bagatelizovať svoje konanie a správanie a zmierňovať negatívne charakteristiky v rámci osobnostnej výbavy.
Znalkyňa M.. S. C., ktorá podávala v prípravnom konaní znalecký posudok o duševnom stave poškodenej spolu s ďalším znalcom M.. C., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená Z. O. netrpí žiadnou duševnou chorobou ale trpí poruchou psychiky a správania, ktorá je zapríčinená nadužívaním alkoholu s rozvojom psychosomatickej závislosti na alkohol. Bolo zistené, že konanie obžalovaného u poškodenej vyvolávalo stavy úzkosti a strachu, ktoré mali prechodný charakter a ktoré potláčala nadužívaním alkoholu. Poškodená Z. O. však netrpí následkom konania obžalovaného žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Nebolo zistené, aby poškodená permanentne žila v stave úzkosti a strachu, tieto stavy u nej súviseli s konkrétnymi čiastkovými útokmi zo strany obžalovaného a keď tieto odzneli, tak aj prejavy úzkosti a strachu po skončení konfliktu, alebo krátko po ňom, odzneli.
Znalkyňa O.. Ľ. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že psychologickým vyšetrením poškodenej Z. O. bolo zistené, že jej intelektové a pamäťové schopnosti sú dostatočne na to, aby sa plne orientovala v realite, pričom je schopná zreprodukovať podstatu prežitých udalosti s menším počtom detailov, ktoré nemá tendenciu skresľovať alebo dopĺňať. Nebola u nej zistená zvýšená sugestibilita alebo ovplyvniteľnosť, ani sklony k vymýšľaniu. Jedná sa osobnosť menej diferencovanú, skôr uzavretú, ktorá nedokáže adekvátne prejaviť svoje túžby a potreby. Jej záujem o okolie je malý, vytvára si menej početné vzťahy, ktoré sú menej emocionálne sýtené. V čase vyšetrenia u nej bola zistená zvýšená úzkosť, ktorá priamo súvisí s trestným konaním. Bola u nej zistená tendencia podriadiť sa osobe a viazať sa na človeka, ktorého považuje za autoritu a ktorým sa necháva aj napádať. Jej schopnosť sebapoznania je znížená, tak isto podať o sebe objektívny obraz je znížená a preto sa prezentuje v sociálne žiaducim dojmom. V čase podania trestného oznámenia bola v stave strednej ťažkej opitosti a nedá sa teda predpokladať, že by bola schopná úplne objektívne a neskreslene popísať priebeh posledného incidentu, pričom treba rátať s určitým skreslením údajov, ako frekvencia úderov, počet úderov. Tak isto mohlo byť u poškodenej narušené vnímanie času a priebeh udalosti, pričom znalcami nebolo u nej zistené závažné porušenie duševného života ovplyvnené konaním obžalovaného a teda nebol u nej stanovený syndróm týranej osoby.
Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov a to najmä zápisnice o trestnom oznámení poškodenej, lekárskeho potvrdenia o zranení poškodenej, zápisnice o prehliadke tela poškodenej s fotodokumentáciou, zápisnice o dychových skúškach, registra trestov a charakteristík obžalovaného.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, súd mal preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku a že tento spáchal obžalovaný. Z vykonaných dôkazov a to najmä výpovede svedkyne poškodenej Z. O. bolo zistené, že obžalovaný počas obdobia spôsobom ustáleným v samotnom skutku, spôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie bitím, vyhrážaním, pohŕdavým zaobchádzaním a bezdôvodným odopieraním stravy, a takýmto spôsobom týral blízku osobu. Bolo nepochybne zistené, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou mali napätý vzťah už od obdobia roku 2010, kedy začalo medzi nimi dochádzať ku konfliktom verbálneho charakteru, ktoré konflikty potom prerástli do fyzických atakov, keď obžalovaný najprv v nepravidelných intervaloch mal napádať a biť poškodenú, v roku 2011, presne nezisteného dňa, jej mal dokonca požitím násilia spôsobiť zlomeninu nosových kostí, pričom v poslednom týždni pred zadržaním obžalovaného tento začal poškodenú aj opakovane škrtiť. Súčasne bolo zistené, že obžalovaný okrem fyzických útokov, svojím konaním spôsoboval počas uvedenej doby poškodenej aj psychické utrpenie a to pohŕdavým zaobchádzaním, vulgárnymi nadávkami a odopieraním stravy. Obžalovaný potvrdil, že voči poškodenej sa dopúšťal fyzických atakov, nie však takou intenzitou a takým rozsahom ako mu to kládla obžaloba za vinu. Svoje konanie vysvetľoval skratovým jednaním, na základe popudov od poškodenej. Ďalší vypočutí svedkovia vo veci, a to najmä susedia, vo svojich výpovediach potvrdili časté verbálne konflikty v domácnosti obžalovaného a poškodenej. Tak isto potvrdili, že videli na poškodenej poranenia po fyzických atakoch. Aj vypočutý maloletý syn obžalovaného a poškodenej vo svojej výpovedi uviedol, že otec sa k mame správal zle, pričom ju bil, vyháňal ju z bytu a zakazoval jej jesť. Bolo preukázané, že konanie ktorého sa obžalovaný dopustil sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, pričom osoba poškodenej takéto konanie pociťovala ako ťažké príkorie. Samotné fyzické a psychické utrpenie, ktoré poškodenej bolo spôsobené sa vyznačovala telesnými a duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňovali obvyklý spôsob života a netrvalí krátky prechodný čas, vzhľadom na zistené okolnosti skutku, ako aj závery ktoré vyplynuli z podaných znaleckých posudkov o duševnom stave obžalovaného aj poškodenej, ako aj podaných psychologických posudkov. Na druhej strane súd nezistil, aby konanie obžalovaného bolo páchané závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) tak, ako to obžalovanému kladie za vinu obžaloba. Aj keď z časového hľadiska je nepochybné, že samotné protiprávne konanie obžalovaného spadá do časového rámca obdobia od roku 2010 až do 03.05.2012, kedy bol obžalovaný zadržaný, už samotná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby (§ 208 ods. 1 Tr. zákona) predpokladá, aby skutok bol páchaný počas určitého časového obdobia, ktoré nemá prechodný charakter. Z vykonaných dôkazov, najmä výpovede poškodenej, vyplynulo, že táto predovšetkým sa vyjadrovala akým spôsobom sa obžalovaný dopúšťal samotnej trestnej činnosti, bez nejakých bližších časových súvislostí jednotlivých útokov. Z hľadiska intenzity konania obžalovaného, u poškodenej znalcami nebol zistený syndróm týranej osoby a teda závažného poškodenia duševného života, čo však z právneho hľadiska nevylučuje, aby konanie obžalovaného bolo posudzované ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Uvedené zistenie má však svoj význam čo vo vzťahu posudzovania závažnosti konania obžalovaného ako kvalifikovanej skutkovej podstaty, čo v danom prípade podľa názoru súdu, naplnené nebolo. V tomto smere je treba poukázať aj na ďalšie zistenie znalca z odboru psychológie, ktorý konštatoval, že intelektové a pamäťové schopnosti poškodenej sú dostatočné na to, aby bola schopná zreprodukovať podstatu prežitých udalostí s menším počtom detailov, ktoré nemá tendenciu skresľovať alebo dopĺňať, resp. u poškodenej neboli zistené sklony k vymýšľaniu. Na druhej strane poškodená vzhľadom na zistené sklony k požívaniu alkoholu, mohla skresľovať určité detaily ako je frekvencia úderov, počet úderov a tak isto mohlo byť u nej narušené vnímanie času a priebehu udalostí, pretože alkohol vo všeobecnosti má vplyv na psychiku človeka. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebola jednoznačne preukázaná pravidelnosť protiprávneho konania počas celého obdobia, počas ktorého sa dopúšťal trestnej činnosti, potom súd tieto z istenia premietol tak do skutkovej vety výroku tohto rozsudku, ako aj do právnych záverov vo vzťahu k posúdeniu protiprávneho konania obžalovaného, ktoré potom kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b)Tr. zákona.
Obžalovaný uvedenej trestnej činnosti sa dopustil zavinene, vo forme priameho úmyslu. Je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana blízkych osôb (vzťah druh a družka sa považuje za vzťah blízkych osôb) pred domácim násilím. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
K osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, doposiaľ súdne trestaný nebol, priestupkovo bol jedenkrát postihnutý a to za priestupok proti poriadku a správe podľa §
21 ods. 1 písm. b Zákona o priestupkoch. Priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 a 37 Tr. zákona súd nezistil žiadne. Za takéto konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov Pri úvahách o treste súd prihliadal na základne kritériá ukladania trestov vymedzené v ustanovení § 34 Tr. zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a zároveň aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. S prihliadnutím na uvedené kritériá rozhodné pre ukladanie trestu bol súd potom toho názoru, že na prevýchovu obžalovaného bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov. Súčasne súd mal za to, že účel uloženého trestu bude možné dosiahnuť aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu troch a pol roka. Vzhľadom na skutočnosť, že takto uložený trest bol trest prevyšujúci výmeru dvoch rokov, bolo povinnosťou súdu uvedený trest ukladať s probáciou a súčasne uložiť obžalovanému niektorú zo zákonných povinností alebo obmedzenia predpokladané zákonom, ktoré povinností či obmedzenia sú súčasťou probačného dohľadu. Za takúto povinnosť súd potom považoval primeranú povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v priznanom rozsahu ako aj povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej Viere Psigodovej. Aj keď zo záverov znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného vyplynuli, že znalci tomuto nedoporučujú uložiť ochranné protialkoholické liečenie pre jeho neúčelnosť, je nepochybné, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal pod vplyvom alkoholu, ktorý mal nie nezanedbateľný vplyv na protiprávnosť jeho konania, dopúšťal sa trestnej činnosti voči blízkej osobe, pričom znalci u neho konštatovali vzťah k alkoholu na rozmedzí II. a III. stupňa vývojovej škály. Ukladanie ochranného opatrenia, medzi ktoré patrí aj ukladanie ochranného liečenia, je jednou z foriem sankcií ktoré ukladá súd, či už samostatne alebo popri treste, pričom vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
O nároku poškodených rozhodol tým spôsobom, že uložil obžalovanému povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni, v ktorej je poškodená poistená, náhradu škody vo výške 14,27 € v súvislosti s nákladmi na poskytnutú liečebnú starostlivosť, pričom súd o tomto nároku pochybnosti nemal. Samotná poškodená Z. O. náhradu škody nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.